Herečka PETRA POLNIŠOVÁ patrí k osobnostiam, ktoré vnášajú do verejného priestoru inteligentný humor, nadhľad a ľudskosť. Na obrazovke aj v živote je autentická, pohotová a otvorená, vďaka čomu si získava divákov naprieč generáciami. Pôsobí nenápadne, no jej energia zanechá silný dojem, ktorý pretrváva ešte dlho po tom, čo zhasnú reflektory.
Minulý týždeň ste oslávili päťdesiate narodeniny, bola aj veľká party?
V princípe nerada oslavujem narodeniny. Z podstaty mojej práce. Tam som stredobodom pozornosti a v súkromí som rada mimo diania. Najradšej som na oslave niekoho iného. Ja nie som organizačný typ, čo je veľmi prekvapivé, nakoľko som s mojim mužom zrealizovala už štvrtý film. Práve kvôli tomu, že celý rok niečo riešim, nemala som chuť teraz nič organizovať. Ale rozumiem tomu, že blízki to chceli so mnou osláviť. Moja rodina je však skvelá a chápavá. Odložila som oslavu na neskôr a pochopili to.
Vonku je rozprávková zima a v kalendári svietia jarné prázdniny. Trávite ich na lyžiach?
Trávim ich v pohodlí domova a najmä pracovne. Tento rok som na lyže nešla, napriek tomu, že lyžovačky milujem. Pracovné povinnosti ma žiaľ nepustili. Pohybu mám ale dosť – tvrdo trénujem na Let ‚s dance.
V Let ‚s dance ste účinkovali prvýkrát pred 17 rokmi. Ako to prežívate dnes?
Na jednej strane je to náročnejšie v rámci techniky. Predsa len som mala pružnejšie telo a nemala som skoro s ničím problém. Na druhej strane si dnes tréningy viac užívam. Som za túto možnosť vďačná. Vtedy som bola najmladšia, dnes som jedna z najstarších. Bola to iná doba, takmer iné stroročie, aj podmienky boli odlišné, takže je to pre mňa teraz celkom nové. Prakticky som sa musela všetko učiť od začiatku. Je to ale nádherné prekročenie svojej komfortnej zóny a už teraz je to pre mňa silný zážitok. Aj keď vstávam z postele dosť dolámaná. Moje telo je v úplnom šoku, čo sa mu deje (smiech).
Máte za sebou množstvo komediálnych úloh. Neláka vás občas temnejšia dramatická poloha?
Momentálne sa v nej realizujem v Dunaji. Prestala som nad týmto uvažovať. Keď dostanem ponuku – vždy uvažujem iba nad tým, či ma bude baviť alebo nie. To je priorita. Všeobecne asi ľudia túžia potom, čo im je menej dopriate. Ale ja som sa časom naučila užívať si čo to čo robím a nie sústrediť sa na to, čo nemám,Som si vedomá svojho hereckého rozmeru. Keď mi núkali vážnejšie role, pýtali sa ma na ne s malou dušičkou. Mne to nevadí – naopak – vítam to, ale ani ich aktívne nevyhľadávam. Beriem to tak ako to je. Komédia ma vždy bavila.
Niekoľko hercov mi vravelo, že hrať komediálne scény je náročnejšie než drámu..
Zrejme ako pre koho. Všetko, čo sa má spraviť dobre, si vyžaduje určitú dávku drilu a skúseností. To platí vo všetkých žánroch. Komediálny žáner – tým, že rozosmieva ľudí, je vnímaný ako „jednoduchší“, ale nie je to tak.
Čo všetko sa dá s humorom vyriešiť či vyliečiť?
Duša. O tom som presvedčená. Zábava vždy existovala preto, aby ľudí odrádzala od každodenných ťažkostí. Je vedecky dokázané, že smiech je liečivý. Ten, kto sa naozaj rád smeje, zľahčuje si životnú cestu. Humor má mnoho podôb.
Vo filme Keď sa zhasne stvárňujete najlepšiu kamarátku ženy, ktorá prechádza manželskou krízou. Vaša postava je tou, na ktorú sa hlavná hrdinka obracia vždy, keď nevie, ktorým smerom sa vydať. V čom sú ženské priateľstvá výnimočné a potrebné?
Akékoľvek priateľstvá sú veľmi dôležité. S mužmi aj so ženami. Priateľ vás má rád, ale nie je na vás emocionálne viazaný. Aj na vaše neduhy hľadí s odstupom. Pre mňa je alfa a omega, že sa môžem mojim kamarátkam zdôveriť s tým, čo sa v mojom živote deje. A podržia ma. Nikdy som si tak neuvedomovala, až do momentu, keď som nezačala s Evelyn nahrávať podcast PS: to bolelo. Je super, keď sa máte komu vysťažovať. Pri ženách je veľká pravdepodobnosť, že sa navzájom pochopia. Niekedy nejde ani o to nájsť riešenie, ale skôr iba zazdieľať pocit. V mojom živote je dôležité, že mám vôkol seba ľudí s ktorými som rada.
Máte aj dlhoročné ženské kamošky? Ešte zo školských čias?
Zo strednej školy mám kamošky s ktorými sa pravidelne stretávam. Mám veľa kamarátov. Takých tých najbližších ľudí, ktorí vedia o ne všetko, viem porátať na jednej ruke a myslím si, že v tom nie som sama. Nejde o kvantitu, ale o kvalitu.
Vo filme vám pomáhajú krištálové kamene. Veľa žien v istom období života siaha a hľadá aj rôzne typy ezoterickej pomoci, vyskúšali ste niekedy niečo podobné?
Myslím si, že každá žena si niečím podobným prešla. Keď má človek ťažké obdobie – hľadá spôsoby ako si pomôcť. Potrebuje pochopiť zmysel v tom, čo sa mu deje. Niekedy to nevieme raciom pochopiť a chytáme sa vyšších sfér. Má to veľký psychologický efekt. Ja som veľmi pri zemi, ale tiež som siahala po rôznych alternatívach. V minulosti som navštívila aj veštkyňu a povedala mi naozaj to, čo nasledovalo. Využívam kombináciu empírie, psychológie a príjmam veci tak ako idú. Nerada slepo niečomu verím. Musí to mať pre mňa zmysel.
V poslednom období som vás zaregistrovala v dvoch nových filmoch (Dream team, Keď sa zhasne..), trénujete na Let ‚s dance, spolu s Evelyn nakrúcate podcasty. Vo voľnom čase oddychujete aktívne alebo naopak sa potrebujete vyvaliť na gauč a nič nerobiť?
Mám rôzne obdobia. Teraz som veľmi aktívna a potom bude nasledovať obdobie, kedy sa vypnem. Inak oddychujem športom. Pri ňom si vyčistím hlavu. Potrebujem mať rovnováhu. Počúvam svoje telo a ono mi povie, čo potrebuje.
V devädesiatich rokoch ste boli na obrazovkách priekopníčkou komičky, ktorá si vedela robiť srandu zo seba a svojej váhy, posunula sa spoločnosť od tej doby?
To je veľká téma. V tých časoch sme vídavali na obrazovkách ľudí, ktorí zapadali do istého štandartu. Ja som z neho vyšla tým, že som veci priamo pomenovala. Robila som to, čo je pre mňa prirodzené.
Sú dnes ženy k sebe zmierlivejšie?
Aktuálne už máme trochu viac žien – komičiek. Zuzka Šebová, Evelyn, Lujza Schrameková, Simona First.. a ďalšie.. Dokážeme priamo hovoriť o spoločenských „nedostatkoch“, ktoré podľa mňa nedostatkami ani nie sú. Ja si robím viac srandu z toho ako s váhou bojujem, ako z váhy samotnej. Boj samým so sebou že súčasť života. Každý jeden z nás má nejakú slabosť a myslím, že ľudia radi sa radi stotožnia, s tým kto to pomenuje nahlas. Za nás.
Ja som vás vždy vnímala ako „upokojovateľku“ mnohých žien..
To som rada. Bodyshaming je dodnes prítomný a jedinú zbraň, ktorú viem proti nemu použiť, je humor. V tomto je aktuálna doba krutejšia. So sociálnymi sieťami prišlo ešte väčšie porovnávanie a existuje aj väčšie množstvo porúch príjmu potravy. S novými médiami prišli nové trendy krásy, používanie filtrov a honba za dokonalosťou nabrala obrovské rozmery.
Na druhej strane vzniklo množstvo nových relácií, podcastov, kde sa ženy vedia navzájom podporiť..
To áno. Začalo sa viac verejne pomenovávať čo sa deje. Je toho viac na jednej a aj na druhej strane. Kedysi bola jedna televízia a teraz je oveľa viac možností. Pamätám si ako mi pán Lasica hovorieval, že existuje málo komičiek, pretože ženy sa neradi zhadzujú. Ja ich naopak poznám dosť. Neboja sa robiť srandu z čohokoľvek a z kohokoľvek. A dúfam, že ich bude ešte viac. Nové platformy nám priniesli hlas. Došlo s nimi veľa problémov, ale zároveň nám dali možnosť ozvať sa.
Pôsobíte aj v komerčne úspešných projektoch, stretávate sa ako umelkyňa s hejtom? Ak áno, ako naň reagujete?
Žiaľ áno. Ten sa dnes už nevyhne nikomu. Naučila som sa pozerať sa na ne ako na kôpku frustrovaných ľudí, ktorí dostali možnosť vyjadriť sa k niečomu. Ak vám chce niekto ublížiť, okomentuje vám niečo. Veľakrát sú to ľudia bez fotky a údajov. S takými ľuďmi to netreba riešiť. Niesom tu od toho, aby som sa páčila všetkým. Sú ľudia, ktorí majú radi to, čo robím a potom sú ľudia, ktorým idem na nervy. Naučila som sa prijať to ako fakt.
Čo vás dokáže okamžite vyviesť z rovnováhy?
Veľmi veľa vecí. Ja som dosť plamenný typ. Celý život s tým bojujem. Výhoda môjho veku je, že sa veci spomaľujú. Rovnako aj moja reakčná doba (smiech). Už som prežila všetko možné a časom sa hrany obrusujú. Mladí ľudia nech sú horliví a ja už uprednostňujem pokoj. Menej prežívam záležitosti vôkol mňa a aj seba už tak menej prežívam ako kedysi.
Foto: Bontonfilm, Profimedia