Na javisko Slovenského národného divadla sa vracia jeden z najvýznamnejších textov svetovej dramatiky. Život Galileiho od Bertolta Brechta opäť otvára otázky, ktoré sú dnes možno ešte naliehavejšie než v čase svojho vzniku.
Príbeh vedca Galilea Galileiho nie je len historickou freskou o zrode modernej vedy. Je predovšetkým výpoveďou o odvahe postaviť sa autoritám a o cene, ktorú za pravdu často platí jednotlivec. Brechtova hra citlivo zachytáva konflikt medzi poznaním a mocenskými štruktúrami, pričom zdôrazňuje aj osobnú zodpovednosť vedca voči spoločnosti. Aj preto patrí toto dielo k stáliciam svetového repertoáru. V Činohre SND má navyše silnú tradíciu. Prvá inscenácia vznikla už v roku 1958 v réžii Tibora Rakovského a výrazne ovplyvnila smerovanie povojnového slovenského divadla. V tom čase zdôrazňovala najmä humanistické ideály a vieru vo vedecký pokrok.
Súčasný pohľad bez ilúzií
Uplynulo takmer 400 rokov a my sa nevraciame k tejto téme preto, aby sme si potvrdili, že Slnko je stredom univerza. Režisér Martin Čičvák, znalec Brechta, prináša hru metafor, ktorá je veľavravným divadlom obnažovania pravdy. Štrnásť vypointovaných emocionálnych obrazov, akoby zastavení Krížovej cesty, označuje režisér za istú formu trileru. Je to divadlo živé, v ktorom sa na impozantnej scéne pozeráme na svet cez Galileiho ďalekohľad skutočný i ten v prenesenom slova zmysle.
Nová inscenácia režiséra Martina Čičváka nadväzuje na túto tradíciu, no zároveň prináša aktuálny pohľad na tému pravdy v dobe, keď sa fakty čoraz častejšie stávajú predmetom spochybňovania. Čičvák stavia Galileiho do centra intenzívneho dramatického dialógu, ktorý presahuje historický rámec a dotýka sa dnešného sveta. Inscenácia ukazuje vedca ako človeka z mäsa a kostí. Nie ako nedotknuteľného hrdinu, ale ako osobnosť, ktorá zápasí s vlastnými pochybnosťami, strachom aj kompromismi. Práve v tomto ľudskom rozmere je jej sila. Divák tak nesleduje len príbeh veľkého objavu, ale aj vnútorný boj o integritu.
„Nejde iba o to, že Ľuboš (Kostelný ako hlavný predstaviteľ Galilea – pozn. red) nás tri hodiny presviedča, že „zem je guľatá“ a krúti sa okolo slnka. To by bolo príliš jednoduché. Od prvého čítania textu ma najviac na tejto hre fascinuje dívať sa na človeka. Aké prekážky a steny dokážu stáť pred človekom, ktorý presadzuje zjavnú pravdu. A akým spôsobom jeho argumentácia permanentne zlyháva. My sme sa v nekonštruktíívnych dialógoch s časťou spoločnosti, ktorá sa vzdialila od ľudí s vysokoškolským vzdelaním, úplne stratili. Zažívame to v televízii, keď čítame noviny, od amerických volieb atď. Prečo sa svet otočil naruby? Kde vznikla táto nepochopiteľná averzia ku kultivovaným elitám? Barbarstvo nad nami začína preberať moc. Aj Brecht potreboval nájsť človeka, ktorý mal nevyvrátiteľnú pravdu. Naše deti sa to učia v materských školách a všetci o tom vieme. Galileo nakoniec skončí ako vyhnanca pod dozorom do konca života. Cítil som v hre minulosť, ktorú veľmi dobre všetci poznáme a budúcnosť, ktorej sa ešte vieme vyhnúť. Všetky naše nepokoje zo súčasnosti sme sa snažili vložiť do inscenácie,“ objasňuje režisér. „Brechta považujem za najväčšieho dramatika a som jeho veľkým fanúšikom. Jeho hra nie je intelektuálne studená, práve naopak, každý obraz dovedie do katarzálneho účinku. A to s antickou nekompromisnosťou.“
Most medzi minulosťou a prítomnosťou
Nové naštudovanie vytvára pôsobivý most medzi historickými udalosťami a súčasnosťou. Pripomína, že napätie medzi vedou a mocou, medzi pravdou a ideológiou, nezmizlo. Naopak, v mnohých ohľadoch sa ešte prehĺbilo. Život Galileiho tak zostáva výzvou k premýšľaniu. Neponúka jednoduché odpovede, ale núti klásť si otázky. O odvahe, o zodpovednosti aj o tom, kde sú hranice kompromisu. Galilea, pre ktorého je myslenie pôžitkom, a ako ho charakterizuje Brecht, nedokáže odolať starému vínu ani novej myšlienke, bravúrne stvárňuje Ľuboš Kostelný. Tak, ako planéty obiehajú okolo Slnka, aj okolo Galileiho v tejto hre „obiehajú“ a dotvárajú svet univerza ďalšie postavy, ktoré pútajú pozornosť diváka.
Juraj Loj, Alexander Bárta, Robert Roth, Branislav Bystriansky, Martin Šalacha, Anežka Petrová, Gabriela Dzuríková, Roman Poláčik, Jakub Rybárik, Gregor Hološka, Kamila Heribanová a ďalší. Inscenácia sa odohráva na scéne Kataríny Holkovej, v kostýmoch Georges Vafias. Autormi hudby sú Hanus Eisler a Ján Kučera, pohybová spolupráca Silvia Hudec Beláková. Dramaturgia Katarína Jungová, Miriam Kičiňová. Spoluúčinkujú členovia Speváckeho zboru Technik pod vedením Petry Torkošovej.
Nová inscenácia potvrdzuje, že klasika môže byť živá, aktuálna a hlboko zasahujúca. Publikum nečaká len historická dráma, ale silný divadelný zážitok, ktorý rezonuje ešte dlho po potlesku.
Foto: Bara Podola