Každý deň končia na Slovensku tony jedla v odpade, zatiaľ čo dovážame sóju a chemické hnojivá. „Budujeme celostný systém, kde larvy premenia nepredané potraviny na hnojivo, krmivo pre hydinu a tiež cirkulárne vajíčka,“ hovorí Erik Nickman, zakladateľ prvého slovenského potravinového systému.
A čo si pod tým pojmom môžeme predstaviť? Je to snaha udržať suroviny a ich hodnotu v obehu čo najdlhšie. Potravinový systém zahŕňa všetko, od poľnohospodárstva, výroby a spracovania potravín cez vypracovanie, distribúciu až po odpadové hospodárstvo. Erik túži tieto odvetvia prepojiť: „Snažíme sa zachrániť čo najviac nutričných hodnôt z nepredaných potravín a z vedľajších produktov potravinárskej výroby a vrátiť ich do obehu v ich čo najvyššej hodnote. Nepredané potraviny a vedľajšie produkty sa u nás nestávajú odpadom. Stávajú sa krmivom pre larvy, ktoré ich spracujú a premenia na kŕmne suroviny bohaté na bielkoviny a tuky. Tie slúžia ako prídavok do krmív iba pre chov zvierat, nie pre ľudskú spotrebu. Pri chove vzniká aj hmyzí trus, takzvaný frass, ktorý sa používa ako organické hnojivo pre pestovateľov.“
Dôležité je, že nutričné hodnoty sa takto nedegradujú. Nepremieňajú sa len na energiu, ako napríklad v bioplynových staniciach. Vracajú sa naspäť do potravinárskej výroby. Maloobchody znižujú plytvanie, farmári dostávajú kvalitnejšie a lokálne suroviny ktoré zvyšujú kvalitu života zvierat, pôda sa prirodzene oživuje. Všetko bez chemických prídavkov. Na Slovensku ide o prvotinu v tomto segmente.
Larvy muchy Hermetia illucens
Hermetia illucens, alebo Bránivka, malá neškodná muška, ktorá sa prirodzene vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach je prírodný nástroj na spracovanie organickej hmoty. V prírode jej larvy rozkladajú organický materiál.
„Larvy Bránivky majú výnimočné vlastnosti. Jedna larva skonzumuje takmer dvojnásobok svojej telesnej váhy denne vďaka čomu ich objem za 2 týždne narastie 10 000 násobne. Sú bezpečné, nešíria choroby a nie sú pre človeka nebezpečné. Hmyzí chov sa vo svete úspešne využíva už desiatky rokov. Spracovávame nepredané potraviny, ale iba tie, ktoré už nie sú vhodné pre ľudskú spotrebu a darovanie, a ešte nie sú klasifikované ako odpad. Tieto potraviny sa zmiešajú s vedľajšími produktmi z potravinárskej výroby, rôzne obilniny, výlisky, mláto a podobne. Všetko je výlučne rastlinného pôvodu. Z toho vytvoríme nutrične vyváženú kŕmnu zmes pre larvy,“ vysvetľuje zanietene Nickman.
Na farme chovajú larvy v kontrolovanom prostredí so správnou teplotou, vlhkosťou a krmivom. V priebehu pár týždňov larvy všetko spracujú. Keď dosiahnu správnu veľkosť, zbierajú ich a presitujú od substrátu. Larvy sa môžu skrmovať živé, napríklad hydinou alebo malými prasiatkami, alebo ich sušia. Zvyšný materiál sa stáva prírodným organickým hnojivom, frassom, ktorý je obľúbený medzi záhradkármi a pestovateľmi. Celý proces je prísne regulovaný. Platia všetky hygienické pravidlá na výrobu krmiva pre larvy, ich chov aj spracovanie a uvádzanie produktov na trh. Tieto pravidlá sú jednotné pre celú EÚ.
Jedlo sa vyhadzuje a zároveň nám chýbajú kvalitné suroviny pre pôdu, zvieratá a farmárov
„Nedávalo mi to zmysel,“ vyjadril sa nadšenec.Nápad vznikol koncom roku 2020. „Pracoval som vtedy na jednej farme. S príchodom korony sa obmedzil dodávateľský reťazec a import bielkovín. Začali sme hľadať alternatívy. V tom období sa tiež často hovorilo o probléme s množstvom potravinového odpadu, a to nielen na Slovensku, ale v celej EÚ. Narazili sme na chov hmyzu a bránivka bola ideálnym kandidátom vďaka rýchlemu rastu a obsahu bielkoviny. Dokáže efektívne spracovať organický materiál a premeniť ho na bielkovinu. Neskôr sme postavili malú pilotnú farmu, kde sme testovali rôzne krmivá pre larvy, procesy spracovania, a prechádzali si registráciou na príslušných úradoch. Odvtedy pracujeme kontinuálne.“
Svetlá budúcnosť
Chovné a výrobné procesy majú na farme zvládnuté. Vedia vychovať zdravé larvy, vyrobiť kvalitnú bielkovinu aj hnojivo – frass. Teraz sa chcú posunúť z vývoja na výrobu s vyššou kapacitou, aby mohli spracovávať okolo 10 ton materiálu denne. V súčasnosti sa sústredia na prepojenie partnerov, ktorých na takéto škálovanie budú potrebovať. Beží iniciatíva v spolupráci s Circular Slovakia, ktorá spája podniky a odborníkov po celom Slovensku s cieľom budovať funkčnú cirkulárnu ekonomiku. „Pre nás je to dôležité, pretože potrebujeme na jednej strane dodávateľov materiálu, teda obchody a potravinárske podniky, a na druhej strane odberateľov, čiže farmárov a pestovateľov,“ vysvetľuje zakladateľ projektu. Zároveň vyvíjajú nové tekuté hnojivo vyrobené z hmyzieho trusu. Ide práve do testovania. Ak testy dopadnú úspešne, bude to pre nich veľký krok vpred.
Cieľ je jasný
Aby farma hmyzu bola riadne začlenená do potravinového systému ako nástroj, ktorý dokáže efektívne spracovať veľké množstvo materiálu a navrátiť ho späť do systému ako krmivo a hnojivo. Túžbou majiteľov je, aby boli všetky procesy nastavené tak, že systém prináša hodnotu všetkým zapojeným partnerom. Potravinárom, obchodným reťazcom, farmárom, pestovateľom aj životnému prostrediu. Tekuté hnojivo sa ide práve testovať a pripravujú sa na patentovú prihlášku. Bude to kľúčová časť udržateľného obchodného modelu ktorý sa posledné roky snažili vybudovať. Ak sa všetko podarí môžu škálovať na pilot s vyššiu kapacitu spracovania okolo 10 ton denne a následne systém replikovať na viacerých miestach po Slovensku.
Odpad nemusí byť odpadom
Potraviny, ktoré sa nepredali majú stále hodnotu a dajú sa zmysluplne využiť. Veľa ľudí si ani neuvedomuje, koľko jedla končí v kontajneroch a čo všetko sa z neho dá ešte získať. „Rovnako chceme ukázať, že existujú prírodné alternatívy k dovážaným krmivám a chemickým hnojivám. Nemusíme byť závislí od sóje z Brazílie alebo od syntetických hnojív z cudziny. Riešenie je tu, je jednoduché a funguje na princípoch, ktoré poznáme z prírody. Pre nás je tiež dôležité, aby ľudia vedeli, že hmyz nie je nič strašidelné. Je to bežný nástroj, ktorý sa vo svete používa desiatky rokov. Je to bezpečné, regulované a vedecky overené. Chceme, aby sa ľudia na hmyz pozerali ako na súčasť riešenia, nie ako na niečo, čoho sa treba báť,“ tvrdí Nickman.
Celý reťazec je prepojený
Maloobchod má každý deň potraviny, ktoré sa nepredali a musí ich riešiť. Pre obchody je to náklad, stojí ich to peniaze na likvidáciu a je to aj reputačný problém. Veľké množstvo potravín sa podarí darovať na charitu, ale stále je tu množstvo potravín, ako napríklad pečivo, ktoré sa za veľmi krátky čas stane nevhodným pre ľudskú spotrebu, ale stále je klasifikované ako potravina.
„My im ponúkame riešenie, kde tieto potraviny nekončia ako odpad, ale idú ďalej do nášho systému. Z nepredaných potravín vyrobíme krmivo pre larvy a z lariev vzniknú kŕmne suroviny pre farmárov. Farmár tak dostane kvalitný, lokálny zdroj bielkovín, zvieratá sú zdravšie a produkty, ktoré z toho vzídu, či už vajcia alebo mäso, majú nižšiu uhlíkovú stopu. Pretože všetko sa odohralo lokálne, bez zbytočnej dopravy cez pol sveta. A keď tieto produkty prídu späť na pulty obchodov, majú pridanú hodnotu. Zákazník si kupuje vajíčko od sliepky, ktorá bola kŕmená lokálne vyrobeným krmivom z nepredaných potravín. Nie dovážanou sójou. To je reálna pridaná hodnota, ktorú zákazníci čoraz viac hľadajú,“ uzatvára Nickman. Celý kruh sa tak uzatvára. Obchod odovzdá nepredané potraviny, farmár dostane krmivo, zákazník dostane kvalitnejší produkt a životné prostredie dostane menej odpadu, menej emisií a menej chémie.
Foto: archív E. N.
„Chceme pomôcť maloobchodu s predchádzaním plytvaniu potravinami a zároveň poskytnúť našim farmárom vysokoúčinné kŕmne suroviny, aby sa ich výroba zefektívnila. To umožní farmárskym produktom vrátiť sa na pulty maloobchodných predajní s pridanou hodnotou a nižšou uhlíkovou stopou.“