Pre niekoho krátka prechádzka, pre iného výsledok mesiacov rehabilitácie. Na Behu neporazených sa 10. októbra v Bratislave stretnú aj ľudia, ktorí sa po cievnej mozgovej príhode učili znovu postaviť a chodiť. Medzi účastníkmi bude aj Zoltán Bognár (47), ktorý po krvácaní do mozgu potreboval pomoc aj pri posadení. Dcére sľúbil, že s ňou bude tancovať na stužkovej. Sľub splnil.
Aj Alžbeta Husarovič, ktorá sa kvôli následkom porážky, desať rokov hanbila vyjsť z domu, bude stáť hrdo na štarte, ako pacientka ja organizátorka. Ich príbehy a príbehy ďalších tisícok pacientov po cievnej mozgovej príhode otvára otázku, ktorá stojí aj za tohtoročnou rezolúciou WHO, ako pacientom po záchrane života zabezpečiť šancu na návrat k čo najväčšej samostatnosti?
Zoltán pracoval ako vodič kamiónu. Bol zvyknutý na pohyb, cvičil a s manželkou Anikó chodieval na dlhé prechádzky. Potom prišla sobota, počas ktorej ho pri nákupe rozbolela hlava a z rúk mu začali padať predmety. Doma sa jeho stav zhoršil. „Doma som si na chvíľu ľahol v nádeji, že tá neznesiteľná bolesť ustúpi. Ale keď som sa chcel po pár minútach posadiť, už to nešlo. Zviezol som sa z gauča na zem,“ opísal v rozhovore svoj kolaps.
Prekonal hemoragickú cievnu mozgovú príhodu, teda krvácanie do mozgu. Po stabilizácii stavu zostala ľavá strana jeho tela výrazne postihnutá. Pri bežných úkonoch potreboval pomoc a do rehabilitácie nastupoval zoslabnutý. V Špecializovanej nemocnici FBLR Vitalita v Lehniciach nasledoval každodenný tréning, pri ktorom využíval aj roboticky asistovanú rehabilitáciu. Zoltán mal pritom konkrétny cieľ: na stužkovej svojej dcéry Evelin sa chcel postaviť na parket.
Podarilo sa mu to. Neskôr sa zapojil aj do Behu neporazených a svoje skúsenosti začal odovzdávať ďalším pacientom a ich rodinám vo Vitalite. Rehabilitácia sa tým však neskončila. „Rehabilitácia po porážke je beh na dlhé trate,“ hovorí. Cvičenie zostalo súčasťou jeho života aj po návrate domov.
Pacienti a zdravotníci na spoločnom štarte
Na tohtoročnom Behu neporazených sa majú za Vitalitu zúčastniť pacienti vrátane Zoltána, ale aj fyzioterapeuti a lekári. Mimo nemocničných priestorov tak budú spolu pri ďalšom kroku návratu do bežného života. Pre človeka po mozgovej príhode môže mať význam už samotná účasť na verejnom podujatí, stretnutie s ostatnými či možnosť prejsť trasu s podporou blízkeho. „Z právničky, ktorá mala obhajovať ľudí slovnými argumentami, som sa stala človekom, ktorý nemôže vyjadriť ani len jednoduché myšlienky,“ spomína Alžbeta Husarovič na pocity frustrácie potom, čo v dvadsiatichôsmich rokoch prekonala cievnu mozgovú príhodu. Nedokázala chodiť, čítať, písať, počítať, robiť úplne samozrejmé úkony. „Takmer desať rokov som sa hanbila vyjsť medzi ľudí,“ zdôveruje sa Alžbeta a dodáva, že hanba a strach, ako človek po porážke vyzerá, sú najčastejším dôvodmi, prečo pacienti trpia až depresiami.
Ona ten svoj strach prekonala natoľko, žednes organizuje už deviaty ročník Behu neporazených. Podujatie sa uskutoční 10. októbra 2026 pri bratislavskom River Parku, ešte pred Svetovým dňom cievnych mozgových príhod, ktorý pripadá na 29. október. Popri päťkilometrovej a desaťkilometrovej trati a detských behoch je pripravená aj stometrová kategória pre ľudí po mozgovej príhode. Tú môžu účastníci podľa informácií organizátorky prejsť vlastným tempom, s pomocou alebo bez nej. „Nejde o čas. Ide o to postaviť sa na štart a urobiť svojich 100 metrov,“ približuje Alžbeta Husarovič.
Sto metrov tu môže pripomenúť aj prácu, ktorú divák pri trati nevidí. Nácvik presunu z postele, udržania rovnováhy či prvých krokov. Zoltánov návrat k chôdzi a tancu je jednou z možných ciest zotavovania. Každý pacient však začína s iným rozsahom poškodenia a inými možnosťami. Aj menšia potreba pomoci pri obliekaní alebo jeden samostatne zvládnutý presun môžu podstatne zmeniť jeho deň.
WHO žiada starostlivosť aj po akútnej liečbe
Práve potrebu nadväzujúcej starostlivosti zdôrazňuje prvá samostatná rezolúcia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia WHO venovaná mozgovej príhode, prijatá v máji 2026. Popri prevencii a akútnej liečbe vyzýva na posilnenie rehabilitácie, dlhodobej podpory a opätovného začlenenia pacientov do spoločnosti. Upozorňuje aj na dôsledky pre rodiny, ktoré preberajú starostlivosť o svojich blízkych.
Rozsah problému ukazujú slovenské údaje. V registri NCZI bolo za rok 2024 evidovaných 11 605 pacientov s cievnou mozgovou príhodou. Podľa odborného vyjadrenia profesorky Zuzany Gdovinovej zverejneného v októbri 2025 by približne 30 percent pacientov malo pokračovať v akútnej rehabilitácii. Na rehabilitačné pracoviská sa však podľa registra prekladajú len približne štyri percentá. Tento údaj opisuje preklady na pracoviská, nie všetky formy rehabilitácie, ktoré pacient môže absolvovať.
Za číslami sú aj rodiny, ktoré po prepustení z nemocnice nevedia, na koho sa obrátiť. Primárka MUDr. Katarína Grebečiová z Vitality upozorňuje na pacientov, ktorí sa k následnej liečbe dostávajú s veľkým odstupom. „Pacienti nevedia, aké majú možnosti následnej rehabilitačnej liečby, čo preplatí poisťovňa, na čo majú nárok. Veľakrát sa stane, že prídu pacienti po roku od príhody bez akejkoľvek predchádzajúcej rehabilitácie, že im nikto o rehabilitácii nepovedal,“ opisuje skúsenosť z praxe.
Podľa WHO sa má rehabilitácia začať čo najskôr po zdravotnej stabilizácii pacienta. Jej cieľom je obnovovať schopnosti potrebné pre každodenný život. Podľa následkov príhody môže človek potrebovať fyzioterapiu, ergoterapiu, pomoc s rečou a prehĺtaním aj psychologickú či neuropsychologickú podporu. Rodina by preto mala poznať plán ďalšej starostlivosti už pri odchode z akútneho oddelenia.
Čo sa skrýva za opakovaním jedného kroku
Súčasťou rehabilitácie môže byť aj tréning s robotickými zariadeniami. V neurorehabilitačnom zariadení Levita v Lehniciach využívajú okrem iného Lokomat, ktorý pomáha pri nácviku chôdze. Umožňuje opakovanie pohybov s nastavenou podporou a odľahčením. Dôležitú úlohu pritom má fyzioterapeut, ktorý posudzuje schopnosti pacienta a prispôsobuje mu tréning. „Úlohou fyzioterapeuta pri robotickej rehabilitácii je príprava pacienta a nastavenie robotického zariadenia po dôkladnom vyšetrení zdravotného stavu,“ vysvetľuje Bc. Anita Hrdlovics, hlavná fyzioterapeutka Levity. Technológia tak dopĺňa odbornú prácu s pacientom.
Prepojenie Behu neporazených s Vitalitou a Levitou bude mať aj konkrétnu podobu pomoci. Kým za Vitalitu sa na podujatí zúčastnia pacienti a zdravotníci, Levita poskytne jednému z pacientov po mozgovej príhode možnosť získať rehabilitačný poukaz v hodnote 1 000 eur. Poukaz je určený na týždenný neurorehabilitačný program na robotickú rehabilitáciu na zariadení Lokomat v Lehniciach.
Takáto pomoc môže konkrétnemu človeku uľahčiť pokračovanie v liečbe. Dostupnosť rehabilitácie pre širší okruh pacientov však zostáva úlohou zdravotného systému aj po skončení podujatia. Dôležité je, aby sa človek o možnostiach liečby dozvedel včas a aby na akútnu starostlivosť nadviazala pomoc zodpovedajúca jeho potrebám.
Ďalšie kroky pokračujú aj za cieľovou čiarou
Zoltánov príbeh sa neskončil tancom na stužkovej ani absolvovaním bežeckého podujatia. Ani ten Alžbetin. Pokračuje každodenným cvičením a kontaktom s ľuďmi, ktorí ešte len hľadajú cestu späť k samostatnosti. Práve ich skúsenosti môžu pri príležitosti Svetového dňa cievnych mozgových príhod pripomenúť, čo sa často stratí za správou o zachránenom živote, nasledujúce týždne a mesiace, počas ktorých pacient aj jeho rodina potrebujú dostupnú odbornú pomoc.
Beh neporazených sa začne 10. októbra o 9.00 h kategóriou pacientov po mozgovej príhode na námestí pred Grand Hotel River Park na Dvořákovom nábreží v Bratislave. Informácie o jednotlivých tratiach a účasti zverejňuje organizátor na www.behneporazenych.sk. Stometrová trasa sa v ten deň skončí v cieli. Návrat k bežnému životu bude pre mnohých jej účastníkov pokračovať ďalej.
