Pri vstupe do Achilleasovho ateliéru sa ocitnete v inom svete. Z každej strany na vás dýchajú diela, ich krása a jasnosť. Keď dostanete mlieko ku káve v dokonalo vytvarovanej kanvičke, doslova pookrejete. Umenie je všade okolo nás, stačí sa mu odovzdať.
Achilleas Sdoukos má za sebou desať rokov tvorby a pred sebou ešte mnoho vízií, túžob a snov. Postupne si ich plní cez svoje diela. Umením žil od detstva, ovplyvnený mamou maliarkou Ingrid Zámečníkovou. Vyštudoval školu úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave a pokračoval na VŠVU v Ateliéri sklárskeho výtvarnictva u akademického sochára Vlada Oravca. Aktuálne nájdete v jeho galérií sochy, obrazy, reliéfy aj diela do interiéru.
Od dreva ku sklu
Základný materiál zostáva sklo s rôznymi kombináciami drahých kovov a prírodných materiálov. „Stále rád využívam drevo a exotické kamene, žiadne umelé prostriedky u mňa nenájdete. Uznávam iba to, čo vytvorí príroda a do toho vložím umelecký prvok. Vo väčšine prípadoch si diela tvorím tak ako chcem ja, mám oči otvorené a dám si aj poradiť, ale už viem od koho to má zmysel,“ púšťa nás do svojho sveta Achilleas.
Ako mladý chlapec túžil navrhovať autá alebo venovať sa interiérovému dizajnu. S autami to nevyšlo, pri interiéroch však zostal, iba sa zmenil materiál. Z dreva na sklo. Už v šiestom ročníku na vysokej škole mal nakúpené technológie a rozbehnutý ateliér. Značka Achilleas Sdoukos Glass art and design bola na svete. Prirodzene potrebovala čas a skúsenosti na svoj rozvoj.
Svetové produkty
Momentálne sú Achilleasove diela rozmiestnené po celom svete a dopyt po nich neustále stúpa. „Potrebujem spoznávať aj iné kultúry na spoluprácu, kde sa dajú čerpať nové symboly, vzory aj architektúra. Moje diela neberiem ako prácu, skôr ako poslanie. Vtedy to človek robí s maximálnym nasadením. Tvorím naplno, od srdca a dielo vychádza zo mňa. To sa nedá nijak obísť,“ vysvetľuje s úsmevom talentovaný sklár. Sám sa považuje za workoholika a je rád, keď si môže vypnúť hlavu aj pri iných činnostiach.
Má za sebou letecký výcvik a najradšej si čistí hlavu hore nad oblakmi: „Niekedy spájam príjemné s užitočným. Ak mám pracovné stretnutie, viem si tam zaletieť. Komerčným pilotom by som však nechcel byť. Som spokojný v mojej kancelárii = galérii. Treba si nájsť miesta, ktoré človeka obohacujú. V mojom prípade je to môj ateliér, kokpit lietadla a skúšobňa.“ Achilleas chystá koncom apríla akciu pre priateľov a zákazníkov, kde ho budú môcť počuť aj hrať. Na zbožňovanej gitare. V rámci programu vystúpi Ondrej Kandráč, Elán a aj kapela Revoltage, ktorej súčasťou je už dlhé roky aj Achilleas. Program bude vyslovene pestrý. „Dlhšiu dobu nás koučuje známy gitarista Henry Tóth a máme z toho radosť. Teším sa, keď sa posúvam aj v hudobnom odvetví.“
„Sklo je pre mňa históriou, prítomnosťou a budúcnosťou, je hmotou, ktorá ma inšpiruje a zanecháva vo mne pocit nevyčerpateľnej dokonalosti. Sklo je mojou Múzou.“
Túžba odpojiť sa
Pri tvorbe sa vie umelec prirodzene dostať do meditatívneho stavu. Pripomína mu to aj jeho milovaná záľuba: „Keď si v lietadle, máš klapky na očiach. Nevnímaš nič, čo je z okolitého sveta. Si v prítomnom okamihu a riešiš iba to, čo sa deje tu a teraz. A to platí aj pri tvorbe. Chceš sa odpojiť a potrebuješ vnímať iba jednu konkrétnu vec, ktorá ti vzniká pod rukami.“ Umelec má za sebou množstvo spoločných výstav aj s mamou Ingrid, kde sa obrazy a sklárske umenie harmonicky dopĺňajú.
Prichádzajú aj klienti, ktorí si chcú celý interiér zladiť v podobnom duchu Achilleasovej tvorby. Čomu pripisuje svoj úspech? „Najdôležitejšia vec je veriť. Cesta je tŕnistá. Každý deň prichádzajú pády a vzlety, ale treba ďalej kráčať a cesta sa postupne otvorí. Pripodobím to k rebríku. Každý deň sa chytíš nového stupienka. A u mňa hrajú hlavnú rolu viera a vytrvalosť.“
Dôležitosť sebadisciplíny
Ak si predstavíte umleca, ktorý o piatej ráno prichádza domov s fľašou vína pod pazuchou, od pravdy ste ďaleko. Achilleas sa bežne budí o šiestej ráno, nasleduje hodina dychových cvičení a meditácie a až potom prichádza na rad práca. „Potrebujem sa mentálne nastaviť na to, čo ma v ten deň čaká. Základom sú dobré raňajky, pretože som začal aj cvičiť. Od ôsmej hodiny robím. Niekedy mám rád, keď sa robia veci spontánne a ostatné sú naplánované. Stretnutia so zákazníkmi, tvorba, porady, všetko, čo patrí k úspešnému projektu. Sme taká malá manufaktúra.“
Najdôležitejšie podľa Achilleasa je nájsť si pre seba priestor a čas: „Nie je nič lepšie ako keď človek vidí, že to funguje. Najradšej testujem všetko na sebe. Ak by som nemal sebadisciplínu, nefungovalo by to tak ako teraz.“ Ako reaguje v prípade, že nesúhlasí s klientovým návrhom? „Jednoducho. Naozaj sa vám to to domu nehodí, nedoporučujem vám to a ani pre mňa to nebude dobrá vizitka.“ Väčšinou to ľudia príjmu a dohodnú sa na inom riešení. Počas svojho pôsobenia už zažil mnoho reakcií, najviac mu utkvel v pamäti zákazník s dogmaticky ohraničeným pohľadom na umenie. Musel mu vysvetliť, že sa jedná o tvorbu a nie o továreň. Občas sa vyskytnú aj odchýlky.
Dajú sa samozrejme prerobiť, všetko je vždy o správne nastavenej komunikácii. Často ho stretnete v depozite, kde vyberá diela, ktoré putujú ďalej do sveta. Expozícia na bratislavskej Kolibe funguje aj ako galéria Achilleasových diel. Môžete sa prísť pozrieť a prípadne skonzultovať ak sa vám niečo zapáči. „Niektoré diela sú ihneď k zakúpeniu alebo si ich môžete vybrať na objednávku.“ Aktuálne sa teší zo zhotovania interiérových diel, pravidelných skúšok s kapelou a krajšieho počasia. Vtedy bude môcť naštartovať lietadlo a vybrať sa niekam do ďaleka na skusy. Tie potom pretaví do hodnotných diel.
Po desiatich rokoch intenzívnej práce má pred sebou stále nové výzvy a vízie, ktoré ho poháňajú vpred. Či už v ateliéri, v galérii, pri gitare alebo v kokpite lietadla – vždy hľadá dokonalý súzvuk medzi umením a životom. Práve vďaka tejto neustálej túžbe tvoriť a objavovať jeho príbeh ešte zďaleka nekončí.
foto: Carla Šmalo
