Lukáš bol odjakživa špekulant. Niežeby konal účelovo na škodu druhých, iba hľadal ľahšie chodníčky na ceste životom. Až kým na nich nestretol dravších vlkov.
Lukáš mal dvadsať rokov, keď si kúpil nové športové auto. Pred spolužiačkami z výšky a najmä v rodnom meste vzbudzoval obdiv. Taký mladý, a tak šikovne sa mu darí v podnikaní! Zhruba pol roka si užíval imidž perspektívneho podnikateľa, ktorý popri robote hravo zvláda aj školu. V priebehu ďalšieho polroka sa celá fatamorgána rozplynula a Lukáš si dodnes búcha hlavu o stenu, ako mohol byť taký hlúpy. Ale poporiadku…
Zrodenie sna
Lukáš skončil gymnázium vo svojom meste a rozhodol sa ísť na vysokú školu do Bratislavy. Popri škole zobral prvú prácu, na ktorú v meste natrafil – zamestnal sa ako čašník v centre mesta. Plat bol nič moc, ale zase ani nič málo. Doobeda bol škole, do noci v robote. Tam aj tam nadväzoval nové kontakty. Nový život ho bavil. Lenže, keď okolo seba v meste videl tie nablýskané autá, na ktorých sa vozia koľkokrát aj jeho rovesníci, trochu ho predsa len škrelo, že napriek svojej drine na oboch frontoch sú preňho len nedosiahnuteľným snom.
Časom sa v práci zoznámil s pánom Urbanom, ktorý mesiac čo mesiac parkoval pred podnikom s iným novým autom. Urban robil v leasingovej spoločnosti. Platovo síce nemal výrazne odlišné podmienky od Lukáša, no keďže leasingové podmienky poznal odpredu dozadu, popri robote si privyrábal dovozom áut zo zahraničia a ich následným predajom na Slovensku. Treba poznamenať, že pri všetkej počestnosti – leasing mu slúžil vždy len na to, na čo mal, aby z úveru v Nemecku vyplatil auto a po prevoze a administratíve na Slovensku ho predal s maržou. Z peňazí z predaja leasing vždy vyplatil.
Lukáša tento biznis model zaujal. Keď sa pýtal Urbana, či by aj on vedel dostať leasing na kúpu auta, bohužiaľ, bol sklamaný. Síce zarábali na konci dňa skoro rovnako (Lukáš bol sympatický a vždy odchádzal zo smeny so slušným prepitným), pre leasingovú spoločnosť boli úplne odlišní. Urban mal trvalý pracovný pomer a dlhú históriu zamestnania. Naproti tomu, Lukáš mal sotva dohodu o brigádnickej činnosti. Väčšinu peňazí mu krčmár vyplácal na ruku mimo zmluvy, no a prepitné nechodil priznávať na daňový úrad.
Príležitosť na tácke
Cez pandémiu veľa ľudí z gastro sektora prišlo na nevýhody práce na ruku, keď ostali doma s mizernou PN-kou rátanou z minimálnej mzdy (keďže zvyšok peňazí dostávali mimo odvodový systém). Dovtedy bol však tento nešvár pomerne bežným javom v slovenských reštauráciách. Lukáša to, podobne ako mnohých iných, až tak nevyrušovalo. Veď ani neplánoval ochorieť, ani otehotnieť, prečo by ho malo trápiť, či zamestnávateľ odvádza odvody v plnej výške?
To nech si stráži štát, on je rád, že sa medzi robotou a školou aspoň trochu vyspí a kolobeh začína odznova. Lenže, keď Lukáš zistil, že aj úverové spoločnosti čerpajú dáta zo sociálnej poisťovne, začalo ho to hnevať. Krčmár mu vždy stručne vysvetlil, že keď sa mu nepáči, môže ísť. Že za ním čakajú desiatky ďalších ako on, čo budú radi za prácu. A tak Lukáš ďalej šúchal nohami, snívajúc svoj sen o skončení školy, riadnom zamestnaní a vysnenom aute.
Jedného večera sa pri obsluhovaní zoznámil s Robertom – mladým chalanom, vraj právnikom. Do podniku chodil často, s Lukášom mali podobný humor, a tak si sem-tam pokecali. Keď sa mu Lukáš raz pred záverečnou sťažoval, aké je to nefér, že človek drie, no kvôli tomu, že jeho zamestnávateľ neodvádza odvody, tak vyzerá pred leasingovkou ako chudák, Robert prišiel s riešením. Nechal mu na tácke vizitku, nech sa za ním zastaví v kancelárii.
S vlkmi vyť
Lukáš sa s Robertom stretol v kancelárii a Robert mu povedal o zhode okolností, ktorá sa stala deň predtým. V ten večer, ako sa Lukáš sťažoval na svoj problém, sa Robertovi sťažoval aj jeho kamarát Marián s presne opačným problémom. Marián mal realitku a sťažoval sa na neúmerné daňové zaťaženie. Ako veľa musí platiť na daniach, keďže má relatívne veľké príjmy, avšak všetko je za sprostredkovanie, a teda nemá žiadne daňové výdavky, ktoré by mu znížili daň. Robert navrhol, že chlapcov spojí.
Marián môže Lukáša formálne zamestnať a teda z firmy vyvedie veľa peňazí, ktoré budú akože za mzdu a odvody zamestnanca. Zníži si tým svoje daňové povinnosti. Lukáš zas na oplátku získa pre leasingovku potrebnú históriu, aby preukázal, že zarába dosť na to, aby vedel splácať svoje auto. Aj Lukáša aj Mariána to síce bude niečo stáť na nevyhnutne zaplatených odvodoch, avšak výplatu mzdy môžu urobiť len na papieri, a teda vlastne obaja získajú, čo potrebujú a nikto nebude tratiť. Lukášovi sa to zapáčilo.
Auto bude vedieť splácať určite – predsa len tie peniaze aj tak zarába, jediný problém je, že to nevedel preukázať leasingovke, lebo ich dostával na ruku. Nikto nikoho neklame, nikto nie je škodný, tak si to pred sebou obhájil, i keď tušil, že to nie je úplne s kostolným poriadkom. Avšak, pri predstave na tých chalanov, ako jazdia na tých krásnych autách, si povedal, že keď chce ako vlci žiť, musí s vlkmi vyť.
Splnenie sna
Pol roka teda Lukáš s Mariánom spolupracovali. Lukáš Mariánovi doniesol každý mesiac nejaké peniaze, Marián si ich vložil na účet a zaplatil za Lukáša odvody. Každý mesiac Lukáš Mariánovi podpísal, že od neho zobral v hotovosti mzdu. Marián sa tešil z daňových dokladov. Konečne nemusel zdaňovať celý zisk a mohol si odrátať aj nejaké náklady. Lukáš sa zase tešil, že po polroku bol v očiach leasingovky bonitný.
Lukáš išiel za Urbanom z leasingovky, ten mu pomohol s vyplnením žiadosti a Lukášova starosť už bola len nájsť auto, ktoré sa bude zmestiť do jeho rozpočtu – do schváleného úveru na 50 000 eur. To, samozrejme, nebol žiadny problém, Lukáš zašiel k predajcovi a zobral si auto, o ktorom už rok vedel, že raz bude jeho!
Pád domina
Lukáš naďalej robil školu aj čašníka. Ako sme v úvode písali, spolužiačky ho obdivovali v novom aute a aj doma sa tešili, ako sa mu v Bratislave darí. Raz ho Robert v robote poprosil, či by mu auto nepožičal. Čaká významného klienta a chce sa pred ním trochu predviesť. Lukášovi to zahralo na ješitnosť, keď pochopil, prečo títo chlapci jazdia každý mesiac na inom aute – veď oni si ich požičiavajú a len hrajú formu na iných. Len on si zvládol auto kúpiť a zodpovedne ho splácať.
Roberta však už viac nevidel. Ani auto, samozrejme. Po mesiaci dal na Roberta trestné oznámenie za krádež auta. Leasing prestal platiť. Pochopiteľne, veď keď nemá auto, nebude zaňho vyhadzovať peniaze. A tak leasingová spoločnosť podala trestné oznámenie na Lukáša.
V priebehu vyšetrovania vyplynulo, že Lukáš sa dopustil úverového podvodu. Marián tiež, a to v spojení s krátením dane. Robert taktiež, a to ako organizátor. Zistilo sa tiež, že to nebola prvá Robertova schéma. Predajom takto nadobudnutých áut za cudzie sa totiž živil. Auto sa nikdy nenašlo.
Lukáš i Marián napokon vyviazli s podmienečným odsúdením, avšak svoje úverové a daňové dlhy musia doplatiť aj s príslušenstvom. Majú čo robiť dobrých pár rokov. Podvodník Robert, ktorý podvodníkov stiahol pod vodu, sa vyparil.
