Ukrižovanie a vzkriesenie Krista zobrazovali v mnohých dielach aj umelci. Oslovili sme našu poprednú inštitúciu – Slovenskú národnú galériu, aby vybrala päť diel s touto tematikou, ktoré si zaslúžia pozornosť. Je to len zlomok z expozície Sakrálne umenie, ďalšie diela si môžete prezrieť priamo v galérii.
Expozícia sakrálneho umenia prezentuje najdôležitejšie diela zo zbierok Slovenskej národnej galérie, ktoré súvisia s náboženskou témou. Jej jadro tvoria oltárne sochy a obrazy od 13. po 18. storočie, sústredné okolo dôležitých aspektov kresťanskej kultúry. Umenie zobrazujúce vzkriesenie a umučenie Krista je hlboko duchovné a symbolické. Často zobrazuje Krista ako víťaza nad smrťou a symbol nádeje pre veriacich. Zároveň tieto diela vyjadrujú utrpenie a bolesť, spojenú s Kristovou smrťou a slúžia ako pripomienka jeho obete za ľudstvo.
Oplakávanie Krista, 1750 – 1800
Paul Troger – nasledovník
Zdôraznená emocionálnosť tradičného smútočného výjavu Oplakávania Krista anjelmi bola dosiahnutá premyslenou kompozíciou, ale najmä efektnou kontrastnou svetelnou réžiou. Maliar ňou vytvoril intímnu atmosféru s priam nadpozemskou mystikou svetla. Konkrétny autor diela nie je známy, no vzhľadom na štýlové súvislosti a rukopis celku ho treba hľadať v okruhu vplyvného profesora viedenskej akadémie Paula Trogera. Práve on vytvoril aj obraz s identickým námetom, ale ešte náročnejšou výpravou pre kostol bratislavských alžbetínok v roku 1743.
Víťazný Kristus (štúdia), koniec 17. storočia
Stredoeurópsky rezbár
Príkladom efektnej vrcholnobarokovej realizácie, je komorná rezba nahého Krista s dramaticky sa vzdúvajúcim plášťom. Zachytáva samostatný motív odvodený zo Zmŕtvychvstania Krista. Na rozdiel od popisnosti scény s hrobom a sprievodnými postavami, je tu dôraz prenesený na výraz a postoj Krista, od 14. storočia čoraz častejšie zobrazovaného v plášti, než v bedernom rúšku, a s ranami po umučení. V ruke niesol kríž či štandardu s krížom ako symbol víťazstva nad smrťou, v ikonografii baroka sprevádzanú porazeným hadom –diablom pod jeho nohami. Drevená socha má výšku 62 centimetrov.
Oplakávanie Krista, 1800 – 1900
Taliansky maliar z 19. storočia, Giovanni Francesco Caroto – autor predlohy
Subjektom znázornenia je viacfigurálna Pieta, scéna oplakávania Krista Máriami a Jánom Evanjelistom. Nevládne telo Krista, natočené takmer frontálne, a skoro vo vertikálnej polohe, podopierajú spoločne Panna Mária s Jánom. Mária telo Krista objíma, Ján jednou rukou drží rameno Krista, druhou Máriinu hlavu. Autorom predlohy prezentovanej kópie vytvorenej najpravdepodobnejšie v 19. storočí bol podľa ponuky milánskeho antikvariátu Giovanni Francesco Caroto.
Oplakávanie Krista, 1540 – 1550
Pieter Coecke van Aelst st. – okruh autora
Ikonografia neveľkého krídlového oltárika, ktorý má na strednej tabuli motív Oplakávania Krista, na bočných krídlach postavy Márie Magdalény a Jozefa z Arimatie, kotví hlboko v tradícii nizozemského umenia 15. storočia. V trojštvrťovej zovretej kompozícii autor rezignoval na epickú šírku príbehu a redukoval počet namaľovaných figúr. Okrem Márie a Krista zobrazil iba Jána a zbožnú ženu. V stvárnení ústrednej skupiny sa priblížil typu Piety, a tak zdôraznil náboženský charakter diela. Obraz sa radí k skupine drobných oltárikov určených na súkromnú bohoslužbu, na intímnu meditáciu nad utrpením Krista. Na bočných krídlach triptychu Oplakávania autor zobrazil dve tradičné postavy Snímania z kríža: Jozefa z Arimatie v honosnom odeve lemovanom hermelínom, orientálnom klobúku a s klasickými atribútmi — tŕňovou korunou a plachtou na zabalenie Kristovho tela. Druhú postavu, Máriu Magdalénu, naopak odel do jednoduchých šiat talianskej renesancie a do rúk jej vložil tradičnú nádobu na masť, dekorovanú štylizovaným renesančným ornamentom. Zbožná žena z Oplakávania a Jozef z Arimatie však môžu predstavovať aj manželský pár a skrytý donátorský portrét: zlatá štruktúra ich odevu sa podobá rastrovaním a zdobí ju štylizovaný heraldický znak ľalie. Triptych patrí do skupiny nizozemských diel takzvaného romantizmu okolo roku 1525, pre ktorý je príznačné spájanie elementov stredovekej tradície a talianskeho renesančného umenia.
Bolestný Kristus, 1480 – 1500, Slovenský rezbár
Drevená socha s výškou 62 centimetrov. Rezbár použil aj zlátenie. Pôvodne súčasť oltárnej konštrukcie – pravdepodobne z oltárneho nadstavca ako stredná socha medzi Bolestnou Pannou Máriou a sv. Jánom.