V Libanone na Blízkom východe sa žiaci na gymnáziu učia hneď niekoľko jazykov súčasne. Už v ôsmich rokoch majú bežne tri jazyky a neskôr si priberú ďalší.
Pôvodom Púchovčanka Vierka Obeid žije v Bejrúte, v hlavnom meste Libanonu, už vyše desať rokov. Jej dve deti nastúpili do tamojších škôl.Synovia Joseph a Antoine majú skoro osem rokov a chodia na francúzske lýceum – teda gymnázium, keďže ich otec Jean, Vierkin manžel, ktorý pracuje v oblasti IT, hovorí po francúzsky. Okrem francúzštiny hovoria plynule po anglicky a učia sa aj arabčinu. Vo vyšších ročníkoch si deti volia ešte jeden cudzí jazyk, obyčajne španielčinu.
„Arabčinu majú, bohužiaľ, najslabšiu, aj preto, že sme strávili dva roky na Cypre, kde mali arabčinu len raz do týždňa. Rozhodli sme sa, že momentálne je pre nás najlepšie ostať v Libanone. Na deti sa tu bez nejakej extrémnej snahy „nalepia“ tri jazyky. Väčšina ľudí tu totiž „mixuje“ arabčinu, angličtinu a francúzštinu v bežnej komunikácii,“ podotýka mladá Slovenka.
Materinský jazyk: slovenčina
Pýtate sa, ako takáto zmes jazykov funguje v praxi? Jeden z chlapcov – Tonko, hrá na husle, na začiatku hodiny sa ho učiteľka spýta, ktorý jazyk preferuje. On si zvolil francúzštinu, no napriek tomu, všetko, čo mu vysvetľovala, povedala okrem francúzsky potom ešte buď po arabsky, alebo po anglicky. A to úplne podvedome a automaticky. „Letá trávime vždy na Slovenku a slovenčina je pre mojich synov materinsky jazyk. Ja s nimi hovorím len po Slovensky. Hovoria plynule a bez problémov, aj čítajú a píšu. Samozrejme, že to nie je gramaticky správne, ale na tom nebazírujem. Robí im problémy hlavne spodobovanie a, samozrejme, mäkké a tvrdé i – y,“ hovorí Vierka.
Rodičia šetria deťom na školy
Ako dodáva, vzdelanie je pre Libanončanov veľmi dôležite a rodina investuje do dobrého vzdelania, aj keď na tom nie je finančne najlepšie. Je vraj bežné od malička šetriť deťom na štúdium niekde v Európe alebo Amerike. V Libanone sa to berie ako investícia. Rodičia do deti a ich vzdelania investujú aj na úkor svojich uspor. Je aj bežné to, že mladí študujú popri práci a platia si za štúdium sami. Tým, že bývajú u rodičov, odpadajú im náklady na bývanie a to, čo zarobia môžu investovať do vzdelania. Ako hovorí Vierka, keďže štát nefunguje, je v podstate na deťoch, aby sa potom postarali o rodičov v dôchodkovom veku.
Viera Mašlejová
Foto: V. O.
