Ženy sa už „chopili“ mnohých mužských povolaní, no predsa len, nie je také časté, aby ženy – umelkyne maľovali ikony. Do tejto sféry, ktorá bola kedysi prísne „vyárendovaná“ pre mužov, prenikajú len pomaly. Beáta Krasňanská je jednou z nich.
„Mala som šesť rokov, keď ma očarili nástenné fresky v našom chráme. Zatúžila som sa ich aspoň raz dotknúť. Neskôr, v deviatich rokoch, som sa rozhodla, že budem umelkyňou,“ hovorí Beáta Krasňanská, ktorá pochádza z Pastuchova, z dedinky pri Hlohovci. Už od detstva ju to ťahalo k výtvarnému umeniu. Ani sa preto nemožno čudovať, že ako žiačka chodila na Základnú umeleckú školu v spomínanom Hlohovci. Po skončení základnej školy sa rozhodla pre Strednú umeleckú školu v Trenčíne – odbor módne návrhárstvo. Potom absolvovala prípravný ročník – reštaurovanie maľby na VŠVU v Bratislave pod vedením akademickej maliarky Veroniky Gabčovej. Impulzom k samotným ikonám bola návšteva Srbska pred sedemnástimi rokmi. „Bola som tam na jednom umeleckom sympóziu, ktorého som sa potom zúčastňovala pravidelne rok čo rok. Spoznala som tam veľa umelcov, priateľov i ikonopiscov. Navštívili sme tiež galérie a zaujalo ma, že v žiadnej z nich nechýbali ikony. U nás to tak nie je. Keď som sa začala v roku 2013 plne venovať sakrálnej tvorbe, postupne som sa dostala aj k ikonám,“ vysvetľuje umelkyňa. Ako je známe, tieto sväté obrazy sú charakteristické pre pravoslávne a gréckokatolícke chrámy. Pričom, pôvodne písaná ikona pochádza z byzantskej kultúry. Beátu Krasňanskú na ikonách zaujalo prepojenie východu a západu a to, že ikony je možné aj maľovať.
Fúzia východu a západu
„Keď som bola v Macedónsku, konkrétne v Skopje a v Ohride, stretla som sa s prekvapením – okrem písaných ikon aj s maľovanými. Prípadne s takými, kde bol štýl prepojený. Totiž, v čase, keď boli z nášho územia vyhnaní sv. Naum a sv. Kliment – čo boli žiaci a spolupracovníci sv. Cyrila a Metoda, sa sv. Naum a sv. Kliment usídlili v Macedónsku. Pravdepodobne vtedy mohlo dôjsť k prepojeniu štýlov tvorby ikon. Keďže moja spiritualita pochádza a bola vedená katolíckou vierou západu, táto spojená forma tvorby ikon sa u mňa udomácnila tiež,“ uvádza Beátka. Na svojich ikonách zobrazuje napríklad sv. Augustína, Sedembolestnú Pannu Máriu, sv. Jozefa, sv. Cyrila a Metoda a ich učeníkov i ďalších slovenských svätých a blahoslavených. Popri maľbe obrazov sa umelkyňa venuje tiež reštaurovaniu sôch a obrazov a často sa stáva, že sa v ateliéri „stretnú“ určití svätci, ktorí jej v danom období majú čo povedať. „Snažím sa žiť vieru v plnosti a ikona je pre mňa určitou formou modlitby. Aj do ostatných sakrálnych diel dávam okrem svojej duše i modlitbu. Samotnou tvorbou vzniká v mojom srdci rozhovor s Bohom a modlitba so svätým, ktorého práve znázorňujem. Ako hovoril sv. Benedikt ,Ora et labora´ – Modli sa a pracuj,“ vyznáva sa maliarka.
História aj moderna
Pre autorku je veľmi dôležitá história, naše korene – slovanské dejiny. Preto vo svojich dielach často znázorňuje sv. Cyrila a Metoda. Považuje ich za kolísku „živej viery“ aj za svojich patrónov. Práve im vďačíme za prijatie posvätného písma – hlaholiky. „Človek, ktorý nepozná, odkiaľ vzišiel a kam kráča, je ako lístok vo vetre. Lieta, kam duje vietor, no nikdy nespozná hodnotu a význam svojho bytia,“ zamýšľa sa umelkyňa. Beáta Krasňanská však reaguje aj na súčasnosť. Na svet, v ktorom žijeme dnes, reflektuje moderne poňatou sakrálnou tvorbou. Tvorí súčasné náboženské obrazy a zaujímavé diela. Okrem klasickej olejomaľby na plátno rada používa prírodné artefakty – najmä drevo, v ktorých nachádza inšpiráciu pre znázornenie konkrétnej témy.
Objavila čaro dreva
Tvorba na drevo umelkyňu očarila zhruba pred desiatimi rokmi, pričom využíva predovšetkým prirodzenú štruktúru dreva. „Chytilo ma to za srdce, drevo ma doslova fascinuje. Prírodné materiály nájdené voľne v prírode používam nielen ako podklad pre umelecké dielo, no veľmi často sa pre mňa stáva štruktúra dreva samotnou inšpiráciou pre obraz,“ prezradila autorka. Svoje obrazy a prírodné artefakty vystavovala napríklad v synagóge v Trenčíne, niekoľkokrát v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Piešťanoch, v kaštieli v Mojmírovciach, v Kostole sv. Gorazda v Nitre a taktiež v nitrianskej Bazilike sv. Emeráma a aj v Srbsku. Takmer pravidelne máva výstavy v blízkom Hlohovci. Čo chce modernou tvorbou povedať dnešnej generácii? „Mám veľmi rada symboliku, dá sa cez ňu vyjadriť hlboká myšlienka, postoj k hodnotám a k životu. Moje diela tvorím za účelom prínosu nádeje a poukazujú na zmysel života, ktorým je náš konečný cieľ – Boh a cesta k nemu, k večnému životu,“ ozrejmuje Beáta Krasňanská. V roku 2018 bola v Izraeli a o tejto návšteve zanietene hovorí dodnes. „Mala som veľkú túžbu, kráčať po miestach, kde kráčal náš Pán Ježiš Kristus. Keďže mám skôr obrazovú pamäť, tak som si z každého miesta túžila priniesť nejaký prírodný artefakt, ktorý by mi pripomínal dané miesto. Keď som prišla domov, napadlo mi zvečniť príbeh z miest, ktoré sme navštívili aj pre ostatných. Zakomponovala som ich do diel, a tak v roku 2019 vznikla výstava inšpirovaná pobytom v Izraeli,“ dodáva umelkyňa. .
Viera Mašlejová
Foto: Archív B. K.
