Bez jadrovej energie sa zrejme Európska únia nepohne ďalej. Ak chce totiž napredovať, a udržať si status ekologického lídra tohto Sveta, len s obnoviteľnými zdrojmi to zrejme nepôjde.
Už aj v Nemecku uvažujú o bezprecedentnom a a uvidíme do akej miery reálnom kroku, oživiť tak narýchlo uzatvárané jadrové reaktory, o ktorom rozhodol po nešťastí v japonskej Fukušime kabinet kancelárky Angely Merkelovej. Na potrebe rozvíjania jadrovej energetiky sa zhodujú aj viacerí analytici, či už tí slovenskí ale aj európski.
Slovenskí analytici z Dáta bez pátosu jasne deklarujú, že len obnoviteľne to nepôjde. Čo pochopili aj Nemci, kde už pri jadrovej energii evidujú 67-percentnú podporu obyvateľstva. Obnoviteľné zdroje energií (OZE) sú podľa nich riešenie len do pekného počasia. „V novembri, podobne ako v októbri, takmer vôbec nefúka, ani na pevnine a dokonca ani na mori. Najhoršia situácia bola od 5. do 7. novembra, kedy nešli takmer žiadne (ani 1%) z inštalovaných vrtúľ s výkonom 65 gigawattov. V deň 6. novembra večer o 18:30 neprodukovali vrtule žiadnu elektrinu, všetky stáli,“ uviedli sociálnej sieti slovenskí analytici na margo výroby elektriny z OZE v Nemecku. V novembri už je aj vody v riekach a v priehradách málo a tak aj produkcia elektriny z vody bola a je nízka. Z inštalovaného výkonu 6 gigawattov išli v čase špičky, maximálnej potreby a aj vysokého stresu turbíny na asi 1/3 a produkovali slabé ani nie 3 gigawatty. „V novembri je aj slnka málo a dokonca cez mraky aj slabého. A presne to sa deje v Nemecku na jeseň opakovane a nezlepší sa to do až do marca. Večer v čase najväčšej spotreby, ale aj ráno to isté, výkon solárnych elektrárni je a aj bol nula,“ dodali analytici.
„Spočítané a podčiarknuté. Tak oslavované “konečné” riešenie problémov klímy, obnoviteľné zdroje, nedodali v Nemecku 6. novembra večer ani toľko elektriny, koľko potrebuje polovička Slovenska,“ zdôraznili analytici.
Presne táto situácia v Nemecku je podľa nich “dôkazom sporom”, že okrem užitočných, relatívne lacných, nízkoemisných obnoviteľných zdrojov elektriny potrebuje krajina pre priemysel a pre domácnosti a pre verejné ustanovizne (domovy, nemocnice, dopravu, svetlo) aj iné zdroje. „V susednom Francúzsku, Švajčiarsku, Česku je to veľa jadrových elektrární a Nemecko aj preplatilo ostatných importérov a zaplatilo si premrštené ceny na “svoju spotrebu”, lebo tá je svätý grál. Hádam sa Nemecko nebude obmedzovať. A tak Nemecko dovážalo viac ako 10 gigawatthodín elektriny, čo ja dvakrát toľko, čo vie pri spustení všetkého možného vyrábať Slovensko,“ podotkli analytici z Dáta bez pátosu.
Nechtiac, ale Nemci museli spustiť aj lignitové, čiernouhoľné elektrárne a plynové kapacity. Nestačilo ani doplniť to biomasou, kde sa spaľuje to, čo sa dopestuje na 2 % územia Nemecka. „Šialené,“ zhodnotili analytici. Vzhľadom na vysoké potreby, nutnosť voziť elektrinu krížom-krážom cez hranice od Baltu, cez Alpy, cez Strednú Európu až po Balkán a nedostatok produkcie vyskočila cena elektriny zas a znova na až 800 eur za jednu megawatthodinu.
„Celá Európa je vďaka Energiewende, vďaka aktivistom, ktorí neriadili nikdy žiaden logický obvod, výrobnú linku, malú firmu, ale sa dali na politiku a vďaka svojmu “výtlaku” presadili a presadzujú za každú cenu a jedine slnko-vietor-vodu, na lopatkách. Z Nemecka odchádza priemysel, z Európy investície. A toto dávajú naďalej stále, dnes a aj zajtra budú dávať Nemci za príklad ako sa zariadiť v celej Európe. Tá rétorika je absolútne bezuzdne neracionálna a popierajúca inžinierske riešenia,“ zdôraznili analytici.
V Nemecku idú voľby a opozičná CDU-CSU prišla 4. novembra s materiálom k Energetickej koncepcii Nemecka. Zrejme sa v Nemecku dočkajú zmien, keďže aj obyvateľstvo už má plné zuby vysokých výkyvov v cenách elektriny. „V materiáloch inžinierov sa uvádza, že 8 reaktorov je možné opätovne spustiť do 2 až 3 rokov, pričom 6 z nich do 9 mesiacov,“ dodali analytici. Desať gigawattov výkonu jadrových reaktorov by tak bolo k dispozícii za prevádzkové náklady 25 eur za jednu megawatthodinu. „Pomohlo by to vyprodukovať a vrátiť na scénu 250 miliárd HDP pre Nemecko, generovaného v priemysle, ktorý vďaka vysokým a neudržateľným cenám elektriny a aj tepla musel skončiť,“ podotkli analytici. Emisie oxidu uhličitého by mohli klesnúť ročne o 80 miliónov ton, lebo tie teraz letia do vzduchu pri spaľovaní hnedého a čierneho uhlia a plynu. Okrem toho by tento návrat jadra priniesol 5-tisíc vysoko platených pracovných miest vo vidieckych oblastiach, kde bola prevádzka elektrární zastavená.
„Samozrejme by to malo blahodarný vplyv na ceny elektriny, k dispozícii by bolo 10 gigawattov výkonu “base load” v každom čase, kedykoľvek, stále. A lacno. Držme Nemecku palce, téma Naspäť k Jadru sa určite veľmi skoro objaví vo verejnej debate a s podporovu viac ako 2/3 obyvateľstva nemusí byť nakoniec pokrok Nemecka na ceste k nižším emisiám nemožnou misiou. Len bude treba do debát s eko-aktivistami schopných inžinierov a pozornosť venovať dátam a číslam. Tak si držme palce, priatelia zdravého rozumu,“ uzavreli slovenskí analytici.
