Slovenský deň kroja nás zaviedol aj do malebnej obce pod Spišským hradom, kde síce nemajú ani folklórny súbor, ani skupinu, ale ľudové zvyky a tradície, ktoré vychádzali z celoročnej práce, zachovávajú dodnes.
Kraj s fascinujúcou prírodou a nezabudnuteľnou scenériou Tatier a okolitých vrchov s jedinečnou formou ľudovej architektúry nás privítal slnečnými lúčmi, prebúdzajúcou sa prírodou a ako inak. Chlebom a soľou.
V obci Bijacovce sme našli mnohé historické klenoty a skutočnú, priam autentickú krásu života našich predkov. Spojivom s minulosťou je nielen neskorobarokový kaštieľ postavený po roku 1780, ako sídlo vetvy Csákyovcov a rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z polovice 13. storočia, ale aj viaceré pôvodné domy, z ktorých vyžaruje aura minulosti.
A prečo kostol všetkých svätých? „Traduje sa, že sa ľudia v obci nevedeli dohodnúť, komu kostol zasvätiť. Po búrlivej diskusii sa rozhodli zasvätiť kostol všetkým svätým“, priblížil starosta obce Jozef Kalinaj, ktorý nám s hrdosťou ukázal aj izbu kultúrnych a ľudových tradícii. Upútala nás aj Morová kaplnka postavená obyvateľmi obce na mieste hromadného hrobu na lúčke pod obcou v čase moru, kedy zomrelo 230 obyvateľov. „V tomto smutnom období v roku 1831 bola obec jedným zo stredísk východoslovenského roľníckeho povstania, preto sú obyvatelia obce častokrát označovaní ako Rebelianci“, vysvetľuje starosta Jozef Kalinay.
Jarné zvyky a tradície
Zvyky a tradície v obci boli a sú ovplyvňované nielen celoročnou prácou, ale aj náboženskými princípmi.
Príchod jari spájali s rozličnými obradmi, ktoré mali zabezpečovať prosperitu ľudí v nasledujúcom období. Jar sama osebe prináša teplo, rast a plodnosť.
Preto sa zachovala tradícia zdobenia vajíčok. „Na Veľkonočnú nedeľu sa zaužívala tradícia „S vajíčkami do krestnej“. Malé deti niesli do krstnej mamy v košíčku maľované vajíčka najprv z dolnej časti dediny do hornej a potom naopak z hornej do dolnej. V košíčku bol nepárny počet vajíčok. Krstná zobrala košíček, vajíčka povyberala, jedno však vrátila naspäť ako poďakovanie za donesené vajíčka. Za prinesenie dala dievčaťu stužku do vrkoča, chlapcovi látku na blúzičku a malému dieťatku poslala mašľový čepček. Spolu s krsňatmi poslala svoje deti s vajíčkami do ich krstnej a tam sa všetko zopakovalo“, poučil nás bývalý starosta Ján Pivovarníček. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zvyk nosenia vajíčok z dolného konca dediny do hornej, je úzko spätý s prírodou. Všetko vyrastá zo zeme, zdola nahor a nie opačne.
Spievanie pri kríži
Štyridsať dní pred Veľkou nocou Popolcovou stredou končí fašiangové obdobie a začína pôstne obdobie známe kajúcimi pobožnosťami krížovej cesty. V Bijacovciach bolo zvykom spievanie pri kríži.
Piesne spievali devy, ktoré mali pomenovanie Obrazné dievky. Pri procesiách nosili sochu Panny Márie alebo sv. Anny. Každú nedeľu v pôstnom období pred večerným zvonením spievali známe, ale aj menej známe piesne.
História v krojoch vyšitá
Zručné vyšívačky zdobili kroje náročnými a originálnymi výšivkami, čipkou a nechýbali ani pestré krojové stužky. Našu pozornosť upútal aj rok vyšitý na panskom kroji. Prezradil, že niektoré bijacovské kroje sa môžu pýšiť aj storočnou históriou.
Výnimočné kroje sme mali možnosť vidieť nielen na bežných ľuďoch, ale aj v podobe miniatúr, ktoré nám predstavila pani Alžbeta Kožárová známa aj ako autorka série publikácií s názvom Srdce a hviezdy, v ktorých zachytáva zvyky, tradície aj architektúru pôvodných domov …Názov sa odvíja od bijacovského erbu. Ten patrí k najkrajším, najvýstižnejším, výtvarne jednoduchým a zrozumiteľným, skrátka heraldicky správnym erbom. „Srdce preniknuté mečom je symbolom Matky Božej, ktorá spolu so Všetkými svätými (symbol zlatých hviezd na modrej oblohe) bola a je spolupatrónkou kostola a obce.
Miniatúrne kroje ušila pani Mária Kočišová. Už ako jediná v obci, kroje nielen šije a vyšíva, ale o krojoch aj oduševnene rozpráva.
Remeslá
Medzi najrozšírenejšie remeslá patrilo garbiarstvo, súkenníctvo…
Spracovanie ľanu, tkanie na krosnách nám predstavila pani Mária Pavluvčíková. Svoje rezbárske umenie nám predstavil rezbár Jozef Ľach. Hlavnou inšpiráciou sú pre neho náboženské a poľovnícke motívy.
Slnko postupne zapadlo a my sme sa s dobrým pocitom a plný emócií pobrali ďalej do Pienin.
