Prečo u nás ženy, a v podstate aj rodiny – mužov predsa nemôžeme vynechať, nechcú mať viac detí? V rozhovore s demografom Branislavom Šprochom hovoríme o tomto novom fenoméne viac.
Prečo má plodnosť na Slovensku dlhodobo klesajúci trend? Aké vysvetlenie na to majú odborníci, ktoré faktory sa pod to podpísali?
V podstate, kontinuálny medzigeneračný pokles konečnej plodnosti na Slovensku bol dlhodobo podmienený predovšetkým obmedzovaním rodenia detí vyšších poradí – najmä štvrté a ďalšie deti. Postupne sa tak stával dominantným model rodiny s dvomi deťmi pri tiež pomerne častých trojdetných rodinách. Na druhej strane marginálnymi boli stratégie s jedným dieťaťom a ešte o niečo nižšou bolo zastúpenie bezdetných žien. Tento typ reprodukcie vrcholil u žien narodených v 50. a na začiatku 60. rokov. Ovplyvňoval ho celý komplex vzájomne prepojených faktorov. Išlo jednak o skoré ukončovanie vzdelanostných dráh, vstup do manželstva a materstva, pri vysokej miere ekonomickej participácie žien v pracovnom procese a súčasne vysokej exponovanosti pri starostlivosti o rodinu a domácnosť, čo podmieňovalo enormné viacnásobné zaťaženie platenou i neplatenou prácou. Ďalej išlo o nastavenie rôznych foriem politík, ktoré v podstate stimulovali v mnohých smeroch snahy žien o skorý začiatok reprodukčných dráh, ale v podstate aj o ich skoré ukončenie. Nemenej dôležitými sa stali tiež normatívne faktory, ktoré ovplyvňovali rozhodovacie procesy spojené so zakladaním a veľkosťou rodiny. Vytvoril sa ideál rodiny s dvomi deťmi, pričom bezdetnosť a väčší počet detí – 4 a viac, boli vnímané skôr negatívne.
A ako komentujete to, že okrem postupného poklesu žien s dvomi a viac deťmi sa zvyšuje počet bezdetných žien a žien, ktorým sa do dovŕšenia 50. roku života narodí len jedno dieťa?
Musím začať trochu zoširoka. Celospoločenská, politická, hospodárska a kultúrna transformácia Slovenska prebiehajúca po roku 1989 prispeli k výraznej diskontinuite životných podmienok a ženy narodené od začiatku 70. rokov sa týmto novým faktorom museli prispôsobiť. Starý reprodukčný model sa v tomto smere ukázal byť nevhodným, a preto sa postupne začali formovať nové reprodukčné stratégie. Ich ústredným motívom sa stalo predovšetkým odkladanie a rekonštitúcia jednotlivých prechodov na ceste k dospelosti. Sme svedkami výrazného predlžovania obdobia štúdia, opúšťania orientačnej rodiny a rezidenčnej samostatnosti, etablovania na pracovnom trhu, nárastu konkurenčných možností ako cestovanie, ďalšie vzdelávanie, rôzne záľuby, čo sa následne odráža aj na časovaní manželských a rodičovských štartov. Potreba flexibility a určitá neistota najmä na začiatku budovania pracovnej kariéry prispievajú k strategickému odkladaniu najmä dlhodobých záväzkov, akými sú rodičovstvo a manželstvo.
Prečo sa teda zvyšuje počet bezdetných žien?
Bezdetnosť, jednodetnosť a život bez vstupu do manželstva sú len časťou širokej škály premien rodinného a reprodukčného správania, ktoré slovenská spoločnosť toleruje v ďaleko väčšej miere ako v minulosti. Rastúci podiel bezdetných žien je predovšetkým výsledkom procesu odkladania začiatku materských štartov do vyššieho veku. Neustály odklad rozhodnutia stať sa matkou z rôznych dôvodov môže napokon znamenať, že žena nestihne, resp. nebude môcť porodiť svoje prvé dieťa. Prípadne napokon rezignuje a túto životnú stratégiou si osvojí. Rovnako zvyšujúca sa jednodetnosť je do značnej miery podmienená odkladaním rodenia prvých detí.
Dá sa s tým niečo urobiť alebo je to už trend, ktorý sa nezmení?
Predmetné zmeny sú do značnej miery reakciou mladých ľudí na výrazne zmenené životné podmienky. Nie je možné očakávať, že by došlo v dohľadnom čase k nejakej radikálnejšej zmene. Napríklad, určite sa nedá očakávať výraznejšie mladnutie vekového profilu plodnosti, skôr budeme svedkami vývojovej stagnácie alebo maximálne drobných zmien. Kľúčovým pre budúci vývoj a najmä vývoj z hľadiska štruktúry žien podľa počtu detí je, ako sa podarí dobiehať ženám predovšetkým rodenie druhých detí. Tu by sme videli asi najväčšie možnosti štátu ako cielene pomôcť.
Viera Mašlejová
Foto: Shutterstock, B. Š.
