Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes v súvislosti s tzv. kompetenčným zákonom obrátila na Ústavný súd SR a podala návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR.
Ako informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec, predmetným návrhom hlava štátu napáda článok II a článok III zákona, ktorý poslanci Národnej SR opätovne schválili 16. januára.
„Prezidentka v prvom rade namieta nesúlad zmeny subjektu oprávneného menovať a odvolávať predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s ústavou. Kým podľa doterajšej právnej úpravy menoval a odvolával predsedov týchto dvoch štátnych orgánov prezident na návrh vlády, tak podľa napadnutých ustanovení ich bude menovať a odvolávať výlučne vláda,” vysvetlil Strižinec. Ako ďalej uviedol, podľa prezidentky napadnuté ustanovenia nerešpektujú príkaz ústavodarcu zakotvený v článku 102 ústavy a judikatúru ústavného súdu k rozlišovaniu pojmov „vyšší štátny funkcionár“ a „štátny funkcionár“. „Podľa názoru prezidentky podradenie menovania a odvolávania predsedu Štatistického úradu a predsedu Úradu pre dohľad pod vládu a vynechanie prezidenta z týchto ústavných aktov, je v nesúlade s článkom 102 ústavy, ako aj s princípom deľby moci podľa článku 1 ústavy. Berúc do úvahy postavenie a kompetencie Úradu pre dohľad a Štatistického úradu a ich predsedov je zrejmé, že títo predsedovia jednoznačne patria medzi vyšších štátnych funkcionárov, pretože spĺňajú kumulatívne všetky kritériá vytýčené ústavným súdom,” zdôraznil hovorca prezidentky. s tým, že preto podľa presvedčenia Čaputovej a v zmysle záverov ústavného súdu ich menovanie musí byť zverené prezidentovi republiky a nie vláde.
Hlava štátu ďalej podľa Strižinca namieta nesúlad zmeny zákonných dôvodov a ich aplikovateľnosti pre odvolanie predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s ústavou. „Podľa prezidentky novela zaviedla „flexibilné“ a vágne dôvody na odvolanie predsedu Štatistického úradu a predsedu Úradu pre dohľad, ktoré sú navyše použiteľné kedykoľvek, čo znamená fakticky neobmedzenú možnosť vlády odvolať „nepohodlných“ predsedov oboch štátnych orgánov,” uviedol Strižinec. Napadnuté ustanovenia sa navyše môžu podľa hlavy štátu uplatniť aj na predsedov oboch orgánov vymenovaných podľa doterajších predpisov. „Takúto úpravu považuje prezidentka za ústavne nesúladnú s ústavným zákazom pravej retroaktivity noriem na konštituované právne vzťahy vo vzťahu k základnému právu na prístup k voleným a iným verejným funkciám,” zdôraznil hovorca.
Čaputová takisto namieta nesúlad skráteného legislatívneho konania pri prijímaní napadnutého zákona s článkom 1 ústavy. „Prezidentka je presvedčená, že vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie o napadnutom zákone sú dôvody politické, v žiadnom prípade nie právne ani zákonné. Predmet právnej úpravy a dôležité systémové zmeny zavádzané schváleným zákonom mali byť podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii,” zdôraznil Strižinec s tým, že podľa prezidentky zo strany zákonodarcu došlo k porušeniu ustanovenia zákona o rokovacom poriadku a hrubému a svojvoľnému nerešpektovaniu zákonných pravidiel zákonodarného procesu. „Prezidentka je navyše presvedčená o prítomnosti dôvodov na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení v zmysle článku 125 ústavy a podľa zákona o ústavnom súde. Prezidentka preto navrhuje, aby ústavný súd pri prijímaní jej návrhu výrokom uznesenia pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení,” dodal hovorca hlavy štátu.
