Vo vyrovnávaní sa medzi časovými posunmi je Milan Bez Mapy už majster s čiernym pásom. Ročne nalieta takmer tisíc-päťsto hodín po svete a budiť sa o tretej ráno a ísť spať o druhej poobede je preňho úplne bežné.
Myslí si, že cestovateľskú vášeň musí mať človek v krvi. Už ako dieťa sa strácal rodičom. Keď sa išiel niekde von hrať, nebolo ho niekoľko hodín, lebo sa rád len tak túlal…
„Nie každého baví cestovať, byť stále niekde inde, v cudzích hoteloch, posteliach. Poznám ľudí, ktorí necestujú, lebo neznášajú stres okolo letiska, cudzie jedlo či jazyk,“ hovorí Milan, no to rozhodne nie je jeho prípad. A možno by niektorí aj radi cestovali do ďalekých krajín, no boja sa lietať. Pre tých má skúsený cestovateľ jednoznačnú odpoveď: „Na to, aby prekonali strach z lietania, odporúčam kúpiť si lacné letenky na krátke vzdialenosti.“ Prečo? Jediný spôsob, ako sa zbaviť strachu z lietania, je totiž podľa neho lietať čo najviac.
Prečo „Bez Mapy“?
V roku 2013, keď Milan študoval v Estónsku architektúru, založil z dlhej chvíle na internátnej izbe cestovateľský blog. Vtedy ešte netušil, že sa mu postará o poriadnu popularitu. Za krátky čas sa stal najčítanejším cestovateľským blogom na Slovensku a získal aj prestížne ocenenie. Od roku 2016 mu poskytuje prácu na plný úväzok. „Bez Mapy znamená, kam ma vietor zaveje,“ definoval nám názov svojho úspešného blogu a pustili sme sa do rozprávania o jeho príbehu a spomínania na najzaujímavejšie zákutia sveta, ktoré navštívil. Nebolo ich málo, doteraz precestoval okolo sedemdesiat krajín, pričom sa nám práve prihovára z Maurícia.
Hoci sa snaží nemať pred novými krajinami predsudky, akosi prirodzene sa nastaví na to, čo ho asi čaká. Občas však sám seba prekvapí. To je aj prípad Maurícia, kde momentálne trávi čas: „Psychicky som sa pripravil na to, že to bude africký ostrov, kde je chudoba, deti pýtajúce doláre, rozbité cesty. No na moje prekvapenie, sú tu asfaltky, vidím, že je to veľmi rozvinutý ostrov, skutočne skvelý na dovolenku.“ Tento rok sa Milan sústreďuje na zážitkové destinácie pod heslom „menej vidieť a viac zažiť“. Najväčšie cestovateľské sny si už totiž splnil. Aké to boli? Držte si klobúky, hneď sa tam mysľou presunieme…
Z krajiny do krajiny
Najdlhšie bol mimo Slovenka sedem mesiacov bez prerušenia. Geograficky najďalej sa dostal na Nový Zéland, hoci pocitovo bol ešte ďalej na Veľkonočnom ostrove. Dá sa tam totiž dostať len zo Santiaga de Chile – hlavného mesta Čile. A dostať sa tam, je samo o sebe „cesta na dlhú trať“, kým na Nový Zéland sa dostanete s jediným prestupom. Najvyššie sa zase ocitol na vrchu Mauna Kea na Havaji, ktorý vyvracia fakt, že najvyššia hora sveta je Mount Everest – pokiaľ sa počíta výška od základne k vrcholu.
Základňa Mauna Kea sa totiž nachádza približne päťtisíc metrov pod hladinou mora, takže celková výška presahuje deväťtisíc metrov, čím prekonáva aj 8849-metrový Mount Everest, ako nás poučil Milan. A keď sme už na Havaji, prezradil nám, aké nezabudnuteľné zážitky si odtiaľ priniesol ako dobrovoľník…
Aloha
Vlhké podnebie a úrodná pôda sú pastvou pre kávové plantáže a vďaka tomu patrí havajská káva medzi najkvalitnejšie na svete. Milan sa sám podieľal na jej zbere ako dobrovoľník, výmenou za nocľah a stravu u miestneho Havajčana. „Obvykle som pracoval doobeda. Na Havaji som zbieral kávu na ostrove Big Island. Nevýhoda bola, že táto bio farma bola uprostred dažďového pralesa a v džungli nebolo čo po práci robiť. Takže to znie lepšie, ako to bolo v skutočnosti. Bol som tam odrezaný od sveta. Býval som doslova v chatrči. Nebola tam elektrina. Musela sa nazbierať dažďová voda, aby som sa mohol osprchovať, ale práve v období, keď som tam bol, akosi nepršalo,“ opísal nám Milan zaujímavú životnú skúsenosť.
Hola, Amigos!
Medzi jeho ďalšie dobrodružstvá patrí Argentína, na ktorú nedá dopustiť. Poznávaním tejto fascinujúcej krajiny strávil mesiac. „Je to jednoznačne moja najobľúbenejšia destinácia. Bol som v nej už trikrát. Je strašne dlhá. Od severu na juh má takmer sedemtisíc kilometrov, čo je ako vzdialenosť z Bratislavy do Dubaja. Sú tam skvelé prírodné podmienky, ihličnaté lesy, dažďové pralesy, horské lesy, vínne oblasti, ľadovce, jazerá, pláže, púšte, mestá. Všetko, čo si človek vie predstaviť. Úradným jazykom je španielčina a človek si s angličtinou príliš neškrtne. Tak sa učím tento krásny jazyk, aby som tam mohol chodiť.“
Po stopách Titaniku
V Milanovom cestovateľskom denníku nechýba ani zážitková plavba po oceáne. „Absolvoval so plavbu na Queen Marry 2, čo je posledný zaoceánsky ocean liner – teda loď postavená vyslovene na cestovanie po oceáne, a to po trase ikonického Titaniku. Loď odchádza pravidelne z anglického South Hemptonu a smeruje do New Yorku. Je historicky zariadená v art deco štýle, treba tam nosiť sačko, hrá tam živá hudba, klavír… Za sedem dní sme prešli Atlantic na lodi,“ opísal originálny výlet Milan. Nie všetky z tých, ktoré má za sebou, by si zopakoval. Vieme, kam sa určite nevráti…
(Ne)voňavá India
„Návštevu Indie by som si už nezopakoval, aj keď indické jedlo milujem. Strávil som tam mesiac, spravil som si aj výlet vedľa do Nepálu a stačilo mi raz za život. India je až moc divoká. Cestovné kancelárie rady píšu, že je voňavá, no dovolím si nesúhlasiť, je tam skôr zápach,“ prezradil nám Milan, podľa ktorého tými exotickými vôňami zrejme myslia hnijúce smeti a kravy, ktoré sa v nich váľajú.
Samozrejme, majú tam aj krásne pamiatky, ktoré obdivoval, no najviac v ňom zrejme zarezonoval čudesný zážitok z ich originálnych zvykov. „Bol som v meste Varanásí, kde je posvätná rieka Ganga, na rannej plavbe, aby som videl na vlastné oči hinduistické rituály. Ľudí tam pochovávajú tak, že ich telá zapaľujú a hádžu do rieky Ganga, pričom turisti sa na to môžu pozerať. Za mestom ich rieka vyplavuje a chodia ich tam zbierať. Veria totiž, že im to prinesie spásu duše. India je zážitok…“
Ani Ramadán ho neodstrašil
Z Milana sme sa snažili „vytiahnuť“ samé zaujímavosti. Pre nás bizarné, no pre iné kultúry prirodzené. Zaujala nás aj jeho cestovateľská skúsenosť z arabskej krajiny, do ktorej vycestoval cez Ramadán, hoci turisti sa tohto obdobia radšej stránia. „Moslimský sviatok trvá mesiac, každý rok je v inom čase, pričom podstatou je, že Moslimovia sa cez deň postia. Nemôžu jesť, piť, fajčiť, zabávať sa či mať sex. Tí najortodoxnejší nemôžu dokonca ani prehĺtať svoje sliny, takže bežne ich vidieť odpľúvať si na zem. S týmto režimom súvisí aj turizmus. “
“Nemali by ste ani ako zahraniční návštevníci pred ľuďmi len tak na ulici jesť nejakú bagetu, bolo by to voči nim neúctivé. Veľa reštaurácií je zatvorených, vlaky a autobusy chodia obmedzene. Ja som strávil Ramadán v Marakeši a malo to isté výhody. Všade je menej turistov a sú nižšie ceny. Ramadán končí každý deň západom slnka. Vtedy sa ulice naplnia. Je krásne vidieť tú ich oslavu, že sa môžu po celom dni najesť, napiť. Bol som vo vlaku z mesta Casablanca smerom do Marakeša, keď sa to stalo. Všetci nervózne pozerali na hodinky a v momente, ako zašlo slnko za obzor, ponurá atmosféra vo vlaku ožila, Ľudia začali medzi sebou zdieľať jedlo, baviť sa pri hudbe,“ spomína Milan.
Vyvracia mýty
Hoci cestuje hlavne do zahraničia, nezanevrel ani na Slovensko. „Rád cestujem napríklad do Košíc: Vždy, keď sa prechádzam po hlavnej ulici, je tam dobrá atmosféra.“ Slovákom rád vyvracia mýty a neraz im pomôže vyvarovať sa rôznych patálií a prezradí im praktické tipy, ktoré využijú pri cestovaní: „Najčastejší mýtus je o výkaloch z lietadla, keď spláchneme. Veľa ľudí si myslí, že to padá ľuďom na hlavy, ale kdeže! Majú svoje nádrže a to, čo tam spláchnete, s vami cestuje až do cieľovej destinácie, kde to odčerpajú. Nádrž býva obvykle v zadnej časti lietadla,“ toľko úsmevný príklad, čo zvedavých Slovákov najviac zaujíma.
Na záver nám scestovaný Bratislavčan prezradil jednu praktickú a veľmi aktuálnu radu: „Letecké spoločnosti často predávajú letenky s rôznymi kombináciami prestupov. Veľakrát som videl napríklad letenku z Košíc alebo z Budapešti cez Viedeň do New Yorku, ponúkanú za lepšiu cenu ako pri priamej letenke. Veľa ľudí mi píše, že by o takú letenku mali záujem a chcú sa poradiť, či bude v poriadku, ak nenastúpia v Budapešti, ale až vo Viedni. Ak by však nenastúpili v Budapešti a prišli by až na letisko do Viedne, ich letenka by bola automaticky zrušená. Na to si treba dať pozor.“ A kam sa chystáte najbližšie vy?
Milan na cestách
