Dnes je piatok, 07.máj 2021, meniny má: Monika
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh o nádeji

apríl 17, 2020 - 18:00
Poviedka o tom ako sa náš život dokáže zvrtnúť v priebehu minúty. Stačí sa mu otvoriť a veriť, že to dobre dopadne. Ak zatiaľ nedopadlo, ešte nie je koniec.
Foto: 

Láska hory prenáša. Nás ľudí dokáže zmeniť vo vľúdne bytosti naplnené citom ku každému koho stretneme. Aj im by sme to priali. Vznášať sa na oblakoch dôvery, ako bude všetko vždy v poriadku. Ako nás polovička podrží a zašepká: “Nemusíš robiť nič, ja to vyriešim.“ Alena na to nebola zvyknutá. Ako slobodná matka dvoch detí s vekovým rozdielom 11 rokov makala od rána do večera. Pracovala veľmi veľa a zároveň sa snažila byť skvelou mamou. To dá zabrať aj koňovi a nie krehkej žene, ktorej mama zomrela na rakovinu. A otec nevyvíjal absolútne žiaden záujem. Ani o ňu, ani o vnúčatá. „Pankharti..“ vravieval bez ostychu na rodinných oslavách. Hrdo zdvihol pohárik a chválil sa obratmi jeho firmy. Alena hľadiac na neho premýšľala kde tá jej mama mala oči a zároveň sama sebe musela priznať, že otcovia jej detí neboli taktiež veľkou výhrou. Vlastne to boli úplní ignoranti. Reakcia chlapa ako vystrihnutého z feministického časopisu. Zľakli sa a zdrhli, obaja. Prílišná zodpovednosť ich prevalcovala. To sa ako majú starať o živú bytosť? Ledva zvládajú seba. Páčilo sa im ako Alenka varí, má upratanú domácnosť a v posteli ju to naozaj baví, ale deti? To by mali pred tým vydiskutovať, zvážiť pre a proti, ale keď to tak chcela. Veď deti vedia byť aj zlaté, keď sú už väčšie. Vždy ju zaujímalo ako je možné, že spomedzi všetkých chlapov čo sa okolo nej obšmietali natrafila práve na dvoch s rovnako zarážajúcim prístupom. Rozhodla sa teda, že sa pokúsi vychovať zo svojich potomkov slušných a spokojných ľudí, takých čo nezdrhnú ako zbabelci. V rámci možností, ktoré mala. Nevedela ale ako sa to robí. Stále dávala šancu svojmu otcovi, dlhé roky sa snažila budovať ich vzťah aj napriek jeho odmietavému prístupu. „Veď sú to jeho vnúčatá“ vravievala sama sebe. A tak jedného dňa narazila na pána doktora. Bol rozhľadený, šarmantný a rozumel ženám. Až kým nevyšiel pozitívny tehotenský test. Začala vychádzať najavo akútna potreba zvyšovania kariérneho postu, jeho zopár neukončených milostných pomerov z minulosti a bolo po ružovom obláčiku. Alena dopadla tvrdo na zem a to ju ešte čakal pán dokonalý číslo dva. Presne o 11 rokov keď syn začínal byť rozumný mladý chlapec stretla v advokátskej kancelárií chlapa čo ju dostal do kolien. A žiaľ nie len tam. Ten pre zmenu opomenul spomenúť pani manželku. Sympatickú a šikovnú ženu čo sa prišla ohlásiť sama. Teatrálne vpálila do Aleninej kancelárie a najskôr jej chcela dobodať rastúce brucho kružidlom čo zbadala na stole, ale našťastie v nej zvíťazila sebareflexia a zosunula sa na jej stoličku. „Všetko sme spolu budovali, zadĺžila som našich a vy teraz prídete a vezmete si to? To ste nemohli mať dieťa s kýmkoľvek iným?“ No, mohla, keby som o vás vedela, pomyslela si Alena a už si naozaj začala pripadať zvláštne. Pri konfrontácií so situáciou sa otec č. 2 ani netváril prekvapene. Vzal si svojich pár vecí čo si nechával u Aleny a odišiel. Vraj výživné bude určite posielať, avšak nikdy neprišlo. Ani pohľadnica, ani smska. Občas sa náhodne stretli v meste a pani manželka so zadĺženými rodičmi bočila od nej ako sa dalo. Nebol to jednoduchý život, ale zameranie na deti, ich šťastie a nutnosť ich uživiť ju zamestnávalo po celé roky. Zabudla, že aj ona je ženou s potrebami lásky, nežnosti a bezpečia. Zvykla si na samotu a večery trávievala so seriálmi. Hľadela na mužských hrdinov s dávkou opovrhnutia, ktoré dovtedy u nej nezažila. Samu ju to šokovalo. Ako zatvrdla na všetko ľudské a pozitívne. Raz v kuchynke v práci čistila kávovar pretože nik iný by to nespravil a vo dverách stál jej dlhoročný kolega. „Alenka, mohol by som vás večer navštíviť? Sľúbil som tvojmu synovi, že mu v dohľadnej dobe prídem nainštalovať skype. Mal s tým nejaké problémy.“ Nevedela síce čo je skype, ale potešila sa. Len či má dosť upratané. Daniel prišiel s kyticou ruží, spravil na počítači čo mal a chcel ostať dlhšie. Alena sa cítila zvláštne, nevedela čo má robiť, ako sa tváriť, či sa vôbec má nejako tváriť, jediné čoho si bola vedomá bolo, že to s chlapmi nevie. Keď prestrel na večeru, ktorú sám uvaril cítila sa doslova ako Alenka v ríši divov. „Ty to naozaj nevidíš? Päť rokov po tebe pokukujem, googlim hračky pre tvoje deti každý rok pred vianocami, zastanem sa ťa na porade a tvoj odmeraný pohľad ma vždy zrazí späť. Ja nechcem nič iné len aby sme jeden druhého napĺňali šťastím kým to bude možné a kým obaja budeme mať snahu na tom pracovať. Som dva krát rozvedený a nepotrebujem to zažiť tretí krát.“ Naprázdno preglga, chytila sa stoličky a spoza jej chrbta sa ozvalo dvojnásobné áno, mami. Štyri teplé rúčky, ktoré rástli enormnou rýchlosťou ju začali posúvať vpred, chytili Daniela a začali tancovať okolo stola. Alene tiekli slzy a modlila sa aby sa nezobudila. Aby snahu ich dvoch dokázala udržať. A ďakovala. Tento krát sama sebe, že sa vždy správala v súlade so svojím vnútrom a svedomím. Tí ju nikdy nesklamali. 

- - Inzercia - -