Dnes je piatok, 23.október 2020, meniny má: Alojzia
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Slovenka v Kuvajte: Zo Slovenska mi najviac chýba zeleň

máj 15, 2020 - 14:00
Kuvajt je špecifick‎ý svojou relatívne malou rozlohou, ropným bohatstvom a veľmi pokojným spôsobom života, ktorý je opakom napríklad takého Dubaja. Je to veľmi národne-cítiaca krajina, ktorá si aj po tridsiatich rokoch veľmi hrdo rok čo rok pripomína, ako zdolala inváziu Iraku v 1990-1 (za pomoci medzinárodnych síl). Slovenka Dominika Bzduchová pracuje pre centrum Rise v rámci Americkej Univerzity v Kuvajte a priblížila nám svoj život na Blízkom východe.

Začiatky v moslimskej krajine

"Do Kuvajtu som sa presťahovala pred dva a pol rokmi. Nie je to však moja prvá skúsenosť s Blízkym v‎‎‎‎‎ýchodom; v regióne sa pohybujem od osemnástich rokov. Život v Perzskom zálive je iný‎ ako v Levante (Jordánsko, Libanon atď.), ktorý je oveľa bližší zapadnému št‎ýlu života. Možno Kuvajt nemá v ponuke typický nočný život, no my expati si to komenzujeme grilovačkami a stretávkami - síce súkromnými, no to im práve dodáva osobitné čaro." opisuje Dominika ako zvykne tráviť voľný čas v prevažne moslimskej krajine.

Práca s ľuďmi je na nezaplatenie

"Momentálne pracujem pre centrum RISE v rámci Americkej Univerzity v Kuvajte (AUK), kde mám pod palcom organizáciu rôznych vedeckých aktivít, prednášok, hackathonov a aj podujatí ako TEDx, ktorý organizujeme každý rok. Posledné tri mesiace pracujeme z domu – tak ako väčšina sveta, a kedže sa univerzitné extra-kurikulárne aktivity zmenšili na minimum, pracovný čas mi teraz vypĺňa externá práca pre jednu lokálnu venture capital firmu, kde mám na starosti newsletter. Najviac si na oboch cením najmä to, že mi nechávajú voľnú ruku v tvorbe a písaní.  objasňuje nám Dominika ako to momentálne vyzerá u nej v práci. Je vďačná, že sa dostala do tímu ľudí, ktorí sú nápomocní a prejavujú rovnaký zápal pre vec ako ona sama. "V oboch inštitúciach som taktiež súčasťou úžasných multikulturálnych tímov, ktoré sú zložené z expatov z regiónu ale aj západu, a možno to vyznie banálne, ale nie je snáď nič lepšie ako pracovať s ľuďmi a pre ľudí, ktorí sú otvorení nápadom, nesúdia a vedia oceniť každ‎ý detail úsilia." nadchýna sa Dominika.

 

A ako sa Kuvajt vysporiadava s koronavírusom?

"Koronu sme začali registrovať koncom februára, práve počas osláv nezávislosti, kedy z Kuvajtu vycestuvávajú tisícky ľudí na predĺžený víkend. Sama som sa vrátila z víkendu v Jordánsku začiatkom marca - pár dní pred tým, ako kompletne uzavreli letisko a hranice. Na začiatku bola reakcia vlády veľmi dobrá, boli sme na popredí testovania s najvyšším počtom denn‎ých testov na svete a minimálnym počtom prípadov. Časom sa vláda zamerala na repatriáciu obyvateľov zo zahraničia (cca 30,000 Kuvajťanov), pričom sa zo dňa na deň mierne zvyšoval komunitn‎ý prenos v určitých husto-obývaných oblastiach, až sme koncom marca dostali nariadenie nevychádzať okrem 9-17h, čo sa začiatkom Ramadánu zmenilo na 8-16h. Veľa ľudí trpezlivo ostávalo doma, no zároveň bolo veľa takých, ktorí naďalej chodili denne do práce (pod hrozbou straty zamestnania) a väčšina ľudí sa vonku pohybovala bez rúšok. V priebehu posledných desiatich dní nám denné prípady vyskočili na takmer 1,000 za deň, a preto pred štyrmi dňami začalo platiť úplné nevychádzanie s povolenými vychádzkami v rámci obytných štvrtí od 16:30 do 18:30 a len v rúškach. Toto posledné nariadenie bohužiaľ spôsobilo neuveriteľný chaos na cestách a v obchodoch, pred ktorými vznikali rady dlhé stovky metrov. Vláda našťastie hlási každý deň takmer 200 uzdravených, čo nám všetkým dáva nádej. Do dnešného dňa bolo otestovaných takmer 230,000 ľudí. Veríme, že do konca mája, do kedy je nariadenie nevychádzania oficiálne platné, sa prípady postupne znížia na minimum a my sa budeme konečne môct stretnúť s blízkymi a známymi – síce v rúškach, ale aspoň s trochou úľavy." dúfa Dominika.

A či zvažuje návrat na Slovensko? "Korona-nekorona, to, čo mi v Kuvajte najviac chýba, okrem mojej slovenskej rodiny a známych, je zeleň. Nie som však jediná; aj môj priateľ, ktor‎ý tu žije od narodenia a teda by mal byť akosi zvyknutý na lokálne prostredie, nikdy nepovie nie výletom do hôr."

Myslím, že do budúcna je veľká šanca na viac-menej permanentn‎ý návrat na Slovensko. Lebo aj tie idylické výhľady na more a zopár paliem sa dokážu po čase zmeniť na takmer bezcenné. 

- - Inzercia - -