Dnes je utorok, 11.august 2020, meniny má: Zuzana
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh: Krízu s manželom sa mi darí ustáť vďaka jedinému mužovi

júl 13, 2020 - 18:00
Keď sme si s manželom sľubovali večnú lásku, z mojej strany určite nešlo o slová do vetra. Práve naopak. Za záchranu nášho vzťahu bojujem ako lev. Hoci priznávam, že moja "metóda" sa zrejme nestretne s veľkým obdivom.

S Milanom sme svoji takmer šesť rokov a dva roky pred svadbou sme spolu žili aj v spoločnej domácnosti. Prešli sme si ťažkými, ale naopak i skvelými chvíľami, myslela som si, že svojho partnera poznám dokonale. Zmena, ktorou však v ostatných mesiacoch prešiel, však dokonale zmietla všetky moje doterajšie domnienky.

Manžel dlhé roky pracoval ako dátový analytik v jednej menšej spoločnosti, no o prácu pre nesolventnosť tejto firmy prišiel. Myslím, že presne tam začala tá nepríjemná zmena. Milan nezačal piť, nechodieval s kamarátmi do krčmy a spočiatku na mňa nebol ani hrubý. Rozumela som tomu, že je mu ťažko a potrebuje si svoje problémy odžiť vnútorne. Rozumiem tomu ešte aj dnes, vždy bol taký. Introvert, zadumaný, ktorý o problémoch nerád hovoril.

Odrazu som nemožná

Dnes je to už osem mesiacov, počas ktorých je doma a mne dochádza trpezlivosť. Posledné mesiace je ako vymenený a všetok čas trávi doma. Nemá žiadne zmysluplné aktivity, celé dni sa len tak poneviera, pozerá televíziu, číta noviny, rozčuľuje sa nad aktuálnym politickým i spoločenským dianím a čoraz častejšie sa naváža i do mňa. Pochopila som, že ako jediná osoba, s ktorou sa stretáva, som akýsi "prirodzený mantinel" jeho emócií a byť silnejšej povahy, možno by som všetky útoky dokázala spracovať. Ale neviem.

Pokiaľ totiž neustále počúvate o tom, aký je všade neporiadok, aká ste neschopná, sebecká, netolerantná a podobne, časom sa ten červík do vás nahlodá a naozaj začnete premýšľať nad tým, či to nie je pravda. Milanovi sa to podarilo dokonale. S jeho slovnými útokmi sa priamoúmerne stupňovali i moje komplexy - či už išlo o postavu, vizáž, schopnosť byť dobrou manželkou, gazdinkou, chápajúcou a milujúcou partnerkou.

Ozvala sa mi dávna láska

Po jednom takomto incidente, ak to tak mám nazvať, mi zasvietila na mobile správa. V ten deň som mala meniny a k sviatku mi prialo niekoľko kamarátov. Medzi nimi aj moja dávna láska Rasťo. Bola som milo prekvapená, že si spomenul, pekne sa mu poďakovala, opýtala som sa ho tiež, ako sa mu darí a nakoniec sme si písali takmer tri hodiny. 

Z večerných "dopisovačiek" sa stalo nepísané pravidlo a ja som sa opäť cítila fajn. Potom prišiel jeden piatok, krásny, teplý večer a s Milanom sme mali opäť škriepku o tom, že nie som dostatočne empatická voči jeho problémom. Cinkla mi správa, bola od Rasťa. Spočiatku som mu ani nechcela odpísať, moja nálada sa pohybovala na bode mrazu. Akonáhle však počiatočný hnev prešiel, na správu som odpísala. Prišla mi odpoveď, ktorá ma veľmi zarazila a potešila zároveň: "Karin, nerozumiem, ako sa k teba môže muž takto správať. Chceš vidieť, ako by som si ja hýčkal takú princeznú?" Áno, chcela som...

Zvládneme to

Od tej chvíle mi to ukazuje viac-menej pravidelne. Nechcem Milana opustiť, navrhla som mu manželskú poradňu, a paradoxne energiu, ktorou ma nabíja Rasťo, používam na to, aby som Milanovi dokázala byť oporou. Rasťo to vie. Vie, že svojho manžela neopustím a ani to po mne nežiada. Ja si totiž myslím, že s mojím mužom sme sa opäť len dostali do nepríjemnej situácie, ktorú napokon zvládneme. Nevie mi momentálne dať to, čo každá žena potrebuje, a aby som zvládla teraz o záchranu nášho vzťahu bojovať, musím si to kompenzovať pri inom človeku. Neviem, či mi rozumiete. A možno podaktoré čitateľky áno. Sľúbili sme si predsa v dobrom aj v zlom, a že spolu prekonáme všetky problémy. A spôsoby, akými to docieliť, môžu byť predsa rôzne...

Karin (36)

- - Inzercia - -