Dnes je streda, 05.august 2020, meniny má: Hortenzia
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Zlepšováky, ktorým sa pri maľovaní radšej vyhnite

júl 13, 2020 - 14:00
V žiadnom remesle sa pravdepodobne nevyhnete „dobrým radám“ a zlepšovákom, ktoré by mali vašu prácu uľahčiť. Niektoré z nich sú zaužívané už desiatky rokov a vzhľadom na technologický pokrok často zbytočné. Iné síce k uľahčeniu práce stále vedú, no neprispievajú k jej kvalite. Rady, ktoré môžu napáchať viac škody ako úžitku, sa nevyhli ani aplikácii náterových hmôt. Chcete sa im vyvarovať? Čítajte ďalej.

Pridávanie penetrácie do farby 

Dôležitou funkciou penetrácie je tiež čiastočné spevnenie podkladu, zlepšenie priľnavosti náterovej alebo omietkovej hmoty a následné zníženie rizika defektov a farebných odchýlok náteru. Výber vhodnej penetrácie a dodržanie správneho postupu je preto kľúčový. Práve v tejto časti maliarskeho procesu však mnohí pochybia. Na nové omietky je štandartne odporúčaný systém penetrácie a následne dva krycie nátery. V snahe uľahčenia práce však často dochádza k preskočeniu prvého kroku a k zmiešaniu penetrácie s náterovou hmotou. „Samotné prilievanie penetrácie do farby problém nie je. V niektorých prípadoch tento krok dokáže dokonca zlepšiť vlastnosti farby pre účel napúšťania povrchu. Chybou však 
je domnievať sa, že zmiešaním penetrácie a náterovej hmoty môžeme vynechať krok jedna a následne si vystačíme už len s jedným krycím náterom. Na nové a veľmi nasiakavé povrchy to zvyčajne nestačí a výsledok nebude optimálny“,  
vysvetľuje Pavel Vorálek, produktový manažér spoločnosti HET, ktorá je výrobcom náterových hmôt. 

Používanie vápenného mlieka pod disperzné nátery 

S penetračným procesom súvisí aj druhý zaužívaný omyl- pačokovanie vápenným mliekom. Pod možno neznámym pojmom si môžete predstaviť napúšťanie nových omietok viac nariedeným vápnom. V čase, keď boli omietky a finálne maľby vápenné, išlo o prirodzené a systémové riešenie.  Dnes tento typ penetrácie stráca svoje opodstatnenie a vhodný je len pod vápenný náter. Potvrdzujú to aj slová Pavla Vorálka zo spoločnosti HET: „Vápenné mlieko by sa dnes malo používať len 
na vápenocementové omietky a pod vápenný náter. Naopak, v kombinácii s modernými disperznými farbami je pačokovanie vápenným mliekom vyslovene nevhodné. Vápno je totiž výrazne zásadité a po pretrení disperzným náterom tak dôjde k estetickým defektom maľby. Vzniknú napríklad vápnom vyžraté škvrny a fľaky.“ 

„Jednošichtovka“- jeden náter a bez základu 

Obľúbeným produktom v hobby segmente sú tzv. samozákladajúce farby, označujúce sa tiež ako „jednošichtovky“. Tie obsahujú antikorózny pigment a v mierne koróznych podmienkach sú použiteľné na ochranu kovov bez predchádzajúceho náteru základnou antikoróznou farbou. Výhodou je, že celý náterový systém sa tak dá vybudovať 
len jedným výrobkom. Neznamená to však, že stačí len jeden náter a celý povrch bude dôkladne chránený. Pre dosiahnutie očakávanej životnosti náteru je potrebné vybudovať funkčnú ochrannú vrstvu. „Pri štandardnom náterovom systéme na ochranu kovov v exteriéri by mal mať dlhodobo funkčný náterový systém hrúbku 200 μm. V praxi to znamená dva základné nátery štetcom alebo valčekom a dva až tri nátery vrchnou farbou.  Aby sa dosiahla zrovnateľná životnosť pri syntetických samozákladujúcich farbách, tak by mal náter mať rovnakú hrúbku ako v systéme so základnou a vrchnou farbou“, vysvetľuje Pavel Vorálek. Znamená to teda, že použitie základnej farby síce môžete vypustiť, hrúbka samotného náteru by sa však zmeniť nemala.  

- - Inzercia - -