Dnes je piatok, 14.august 2020, meniny má: Mojmír
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh: Rozchod kvôli malej hlúposti som oľutovala. Je však neskoro

júl 30, 2020 - 18:00
Nikdy by som si nemyslela, že sa s partnerom rozídem kvôli tomu, že chrápe. A v skrate som to naozaj urobila. Mám, čo som "chcela". Späť ma už totiž nechce a mňa to bolí.

Petra som spoznala krátko po tom, ako sa so mnou rozišiel môj snúbenec iba štyri mesiace pred svadbou. Keď tak nad tým premýšľam, fakt, že nebudem nevestou, alebo aspoň čoskoro nevestou, ma príliš nezložil, práve naopak. Uľavilo sa mi a nebránila som sa sociálnemu kontaktu s inými ľuďmi. Uzavretosť do seba bola totiž v mojich časoch zlomeného srdiečka v minulosti veľmi typická.

Netrvalo dlho, a na káve s kamarátkou som spoznala Romana. V tej reštaurácii pracoval ako čašník a to, že mi je sympatický, postrehla aj moja kamoška Lea. Keďže akčnosť je jej druhým menom, pri odchode mu dala moje číslo. :-)

Peter sa mi ozval ešte v ten istý večer. Písali sme si takmer do polnoci a bolo to naozaj milé. Debata bola prirodzená, plynulá, neskutočne ma zaujal. Dohodli sme si ďalšie stretnutie. Aj po prvom rande všetko nasvedčovalo tomu, že sa spoznali dvaja ľudia, ktorí si majú veľa čo povedať, milujú cestovanie, čítanie, zábavu, dobré jedlo, obaja máme blízko aj k motorkám a dokonca sme prišli aj na pár spoločných známych. Zaľúbili sme sa.

Prvé problémy

Celý náš vzťah bol ako neriadená strela, už po dvoch mesiacoch sme spolu začali žiť. Nepripadalo nám to vôbec zvláštne, mali sme sa radi, bolo nám úžasne, ja som po babičke zdedila väčší byt, tak prečo neustále pendlovať? Až po jeho nasťahovaní sa ale začali problémy. Peter neskutočne chrápal. Ale tak strašne, že pri ňom sa nedalo vôbec spať. V noci som ho neustále pretáčala na ľavý či pravý bok, vydávala rôzne zvuky, aby prestal, presunula som sa na gauč do obývačky, ktorý bol však maximálne nepohodlný, inými slovami povedané - nech som robila čokoľvek, každé ráno som sa budila nervózna, nevyspatá a deň začínala mrzutosťou či uštipačnými komentármi.

Petrovi som navrhla, že budem chodiť spať skôr, že možno pomôže, ak zaspím prvá. Nepomohlo. To jeho škrípanie zubami a chrápanie by celkom určite zobudilo aj susedov na najvyššom poschodí. Bola som zúfalá. 

Nervozita na dennom poriadku

Moja nevyspatosť sa samozrejme už čoskoro prejavila aj na našom vzťahu. Na spoločných výletoch som bola ticho, každé ráno som frflala, bola som náladová, apatická a každú noc by som Petra najradšej vystrelila na Mesiac. Pamätám si obzvlášť na jednu noc, keď mi praskli nervy, Petra som zobudila, nakričala na ňho a rozišla sa s ním. Hneď ráno si zbalil veci a skutočne odišiel.

Zhruba po troch týždňoch mi začal neskutočne chýbať. Uvedomila som si, ako ho milujem a ako nemôžem prísť o tak skvelého chlapa kvôli tomu, že chrápe. Existujú predsa možnosti, ktorými chrápanie možno riešiť, dnes už určite áno! Pátrala som po nich na internete, oslovila niekoľko odborníkov, radila som sa aj s inými ženami na diskusných fórach. Všetko, čo som zistila, som Petrovi spísala do mailu spolu s ospravedlnením a otázkou, či to skúsime ešte raz. Neodpísal...

Asi to tak malo byť

O dva dni som ho kontaktovala opäť. Napísala som mu, ako svoje konanie ľutujem a ako by som dala všetko za to, keby som mohla vrátiť čas. Peter mi odpísal až na druhý deň. Vraj som mu tým rozchodom otvorila oči a on už viac nechce byť súčasťou môjho života. Počula som, že už má iné dievča. 

Vraví sa, že každý vzťah vás niekam posunie. Niečomu novému naučí. Ja som veru dostala až priveľké ponaučenie, a síce: nevzdávať sa hneď pri prvom probléme, no spoločnými silami sa snažiť nájsť riešenie. V našom prípade sa ale dostatočne nesnažil nik. Preto si myslím, že asi to tak malo byť, hoci teraz ešte stále veľmi, veľmi trpím a svoju ukvapenosť ľutujem.

Čitateľka Magda (29)

- - Inzercia - -