Dnes je utorok, 20.október 2020, meniny má: Vendelín
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Ľubica Blaškovičová: "V záhrade mám pohodu a všetkých svojich blízkych."

august 26, 2020 - 16:00
Herečku Ľubicu Blaškovičovú, členku činohry Štátneho divadla Košice, sme v lete zastihli – ako inak – na milovanej chalupe v Prakovciach. „Ale ja zeleninu nepestujem, odkedy som zistila, že mrkva ma vyjde na päťdesiat eur. U mňa nájdete len kvety,“ upozorňovala už v telefóne.

Po úzkom chodníčku lemovanom ríbezľami sme vystúpili až k očarujúcej zrekonštruovanej chalupe skrytej v záplave kvetín. Na otvorenú verandu vedú tri kamenné schodíky. Práve na nich zvykla herečka každý večer sedávať so svojím nebohým manželom, hercom a režisérom Petrom Raševom. Robí to tak dodnes: „Sadnem si na schodíky, dám si cigaretu a pohár červeného vína. Presne medzi stromami pozorujem hviezdičku, myslím, že je to Venuša, a s ňou sa večer rozprávam.“ 

Hoci domáca pani je na svoju záhradu nesmierne hrdá, priznáva, že pôvodne s manželom záhradu nechceli:„Peter je Bulhar a jeho rodičia robili celé dni na poli. Ja si pamätám, ako sme u maminkinho otca v Lipníku nad Bečvou každé leto celý mesiac zbierali jahody. Milovala som záhradu, ale tú robotu som nemusela. Mala som rovnaký odpor k záhrade ako Peter,“ spomína Ľubica Blaškovičová. Ako dodáva, všetko sa zmenilo, keď prišli deti a začali byť choré. „Povedali sme si, že by bolo dobré mať miesto, kam môžeme vypadnúť.“ Prakovce i chalupa, ktorú kúpili v roku 1987, ich očarili od prvého momentu. Pozemok veľký dvadsaťtri árov najprv ohradili brvnami, „a potom sme v jedno leto vyrábali latkový plot na malej ruskej cirkulárke. Bola tu holá pláň, zvažovali sme, akým spôsobom ju využiť. Toto je studená dolina, takže človek musí rozmýšľať, čo vysadí, z čoho bude mať radosť,“ spomína na začiatky herečka. Nadšená záhradkárka mala vždy rada botaniku, pozná názvy kvetov, stromov i huby, ale so záhradkárčením začala veľmi opatrne, s niekoľkými kvetináčmi. Vášeň pre kvety v sebe rozvinula pri rekonštrukcii chalupy: „V posledné roky moje auto v máji do posledného miestečka naplním debničkami. V priemere si priveziem asi 250 priesad letničiek, takže dva dni mám vždy čo robiť. Vtedy to tu vyzerá ako v záhradníctve, kým sa rozhodnem, čo s tým a ako to skombinujem.

Okrem rozkvitnutých letničiek v záhrade nechýbajú trvalky. Niektoré majú viac ako tridsať rokov a prežili aj dve rekonštrukcie chalupy. Hrdá majiteľka ukazuje rododendrony i sakuru, ktorá na jar nádherne kvitne. Z pohodlnej lavičky pod ňou je krásny výhľad do údolia. V záhrade má herečka viac príjemných osobných kútikov. Zdôrazňuje, že každé zákutie vznikalo postupne a s veľkou láskou k prírode: „Vždy sme využili len to, čo tu bolo. Našťastie, mám predstavivosť, dokážem si vizualizovať, ako to bude vyzerať.“ Tak pribudlo miesto na grilovanie, zurčiaca voda v studničke obrastenej brečtanom, priestor na pohodlnú ratanovú sedačku. Najnovším a veľmi obľúbeným miestečkom je okrúhly bazén, v ktorom si domáca pani každý deň zapláva. Dostane sa k nemu priamo schodíkmi zo svojej spálne. Teplo priezračnej vody udržiava otváracia kupola vyrobená na mieru.  

V hornej časti svahovitej záhrady sa rozprestiera veľká lúka. Manželia tu postupne vysadili 69 stromov, hlavne po okrajoch a do stredu umiestnili lipu. „Mala byť centrom lúky, ale ako vidíte, neďaleko vyrástla čerešňa a pokazila to,“ smeje sa herečka. Pod mohutnou lipou však často sedáva: „Ležia tu všetci moji blízki. Pod stromom je roztrúsený ich popol, takže sú mi stále nablízku. Naša teta, Peter... myslela som si, že budem tretia. Nakoniec je tam dcéra Katka. Chodievam si k nim posedieť na lavičku.“ Aj tá má pre šarmantnú šesťdesiatničku osobitný význam. Je vyrezaná z jedného kusa jaseňového dreva a dostala ju od priateľov k narodeninám.  

Pôvodne malo byť na lúke aj športové ihrisko, ale už na to neprišlo. Trávnik je veľký a herečke dá zabrať, kým ho pokosí: „Keď som sama, trvá mi to tri dni. Kým pokosím, prejdem jedenásť kilometrov, tak som sa rozhodla, že si kúpim malý traktor. Keď som naňho prvý raz sadla, mala som obrovský rešpekt. Traktory sú určené väčšinou na rovné plochy a tu je briežok. Raz-dva som pochopila, že na vrstevnici sa nedá kosiť. Tak kosím hore-dole a naučila som sa aj otáčať.“ Stane sa, že s kosením pomôžu susedia, ktorých si herečka nevie vynachváliť: „Občas sa mi stane, že tu nie som dva týždne a keď prídem, mám pokosené, lebo sa o to postarali susedia. To je najväčší dar, keď človek dostane, čo nečaká. Cítim sa s nimi veľmi dobre a bezpečne.“Lúka však okrem kosenia ponúka majiteľke aj príjemné prekvapenia v podobe húb. Teší sa, že za nimi nemusí chodiť do lesa: „Nájdu sa naozaj všelijaké – bedle, masliaky, šampiňóny, rýdziky, pôvabnice, kozáky, dubáky, májovky, tanečnice.“ 

Hoci herečka zdôrazňuje, že nič nepestuje, nie je to celkom pravda. Vo veľkom črepníku sa už ukazujú malé paradajky a v tomto roku vyskúšala aj zemiaky. V rozľahlej záhrade sa nájdu tiež ovocné stromy – jablone, hruška, ringlota, ríbezle, josta či arónia. Chutné plody šikovná majiteľka suší, alebo z nich vyrába džem a pridáva aj ďalšiu zručnosť: „Pred rokmi som z našich jabĺk robievala calvados, pálila som ho doma v konve od mlieka. Vyšlo nám aj 30 litrov ročne.“

Dnes sa Ľubica Blaškovičová teší hlavne z krásneho prostredia a pohody, ktorá na záhrade panuje: „Má úžasnú atmosféru. Ľudia prídu na hodinku a odchádzajú večer. Je príťažlivá, ale najkrajšia je v jeseni. V septembri to vyzerá ako kvetinový prales.“ Niet sa čo čudovať, že herečka, ktorá stále hrá v košickom divadle, využije každú chvíľu, ktorú môže stráviť na veľkej záhrade plnej spomienok. 

- - Inzercia - -