Dnes je štvrtok, 24.september 2020, meniny má: Ľuboš, Ľubor
Čas čítania
14 minutes
Zatiaľ prečítané

Pavel Hirax Baričák: "Verím v dobré pokračovanie ľudstva."

september 03, 2020 - 14:00
Má zmysel pre humor, potrebný nadhľad a vysokú profesionálnu zdatnosť. Prešiel skoro celý svet a všade kde prišiel, mal doširoka otvorené oči. Aj to nepochybne prispelo k tomu, že Pavel „Hirax“ Baričák okrem iného píše aj knižky, niektoré sa dajú nazvať motivačné. Motivuje k láske, pozornosti, radosti zo života a profesionálnemu úspechu. Cestovateľ, filozof, spisovateľ, hudobník, vydavateľ, poet, psychológ jednoducho všetko čo sa dá od roku 1971 kedy sa narodil stihnúť.

Vaši fanúšikovia vás poznajú ako človeka hľadajúceho odpovede na otázky o živote. Prečo a kedy nastala u vás túžba po tomto objavovaní?

Prvýkrát, keď som ako prvák na vysokej škole prešiel na lakto-vegeteriánsku stravu. Druhé prebudenie prišlo v mojej tridsaťtrojke, keď sa mi rozpadol dlhoročný partnerský vzťah. Slušným impulzom k prehodnotenia môjho vzťahu k telu boli aj kolikové bolesti obličky. Nepríjemné životné situácie prichádzajú. Buď nás zahubia, alebo sa vďaka nim vyliečime a zosilnieme. A to platí rovnako na oblasť tela, ako aj na psychiku. 

Ako vnímate spoločenskú situáciu na Slovensku? Dotýka sa vás čo sa v krajine deje alebo si myslíte, že to váš život neovplyvňuje? 

Málo ďakujeme, z nášho postoja sa vytráca pokora a úcta. Konzum vedie ľudí k povrchnosti, stratila sa tolerancia k názoru druhých. Polarizujeme sa, nevieme si podať ruku, uzavrieť zmier. Ak sa opriem o sociologickú rovnicu, že "keď je zle (hospodárske krízy, vojny atď), ľudia sa spájajú", tak mi z toho vychádza, že sa nám žije veľmi dobre, len si to neuvedomujeme. Prešiel som pol zemegule, videl som biedu sveta. Patríme medzi päť percent najbohatších ľudí sveta. Bohatý je ten, ktorý je spokojný, ale nám stále čosi chýba, takže smeruje k chudobe ducha. 

Rozprávate sa s manželkou pred deťmi o politike?

Takmer vôbec. Voliť chodíme, ale k politickým udalostiam sa vyjadrujem čoraz menej. Pozerám sa totiž na veci ľudsky, cez srdce a to sa teraz nenosí. Ak ste v strede, napadnú vás obe strany, ktoré si pestujú svoj extrémny kraj. Vyslovte napríklad: "Som za tradičnú rodinu, ale nikdy nebudem odsudzovať inak sexuálne orientovaných ľudí." Týmto nepotešíte žiadneho extrémistu, on chce potvrdiť svoj radikálny postoj. A tak som niektorými skupinami v beznádeji označovaný za fašistu, ultraliberála, ani prívrženci socializmu ma nemajú v obľube. 

Vždy ma prekvapí, aké lži vedia ľudia pospriadať a ako ich "čierne ovce" ďalej šíria bez toho, aby poznali daného človeka. Tak speváci, herci a iní spoločensky známi ľudia dostávajú na frak bez šance brániť sa. Dnešná doba praje ľuďom, ktorí sú vo vnútri prázdni a tak si svoje prežitie a sebavedomie z hojnej časti dopĺňajú ponižovaním druhých cez elektronické média. Takéto konajte ale najviac hovorí o nich samotných. Iná vec je slušne vyslovená konštruktívna kritika, tá jediná môže byť posúvajúca. 

Ste radi, že vaše deti vyrastajú na Slovensku?

Milujem Slovensko, milujem našu krajinu, milujem Turiec a kým by som nebol donútený, neodišiel by som bývať inde. Ale rovnako tak milujem túlať sa po celom svete, spoznávať iné národy, zvyky, zeme. Naša hosťovská planéta je úžasná, plná prekrásnych miest, rôznych rás, už len stačí začať ďakovať a naučiť sa medzi sebou komunikovať.  

Na čo sa najviac z dňa tešíte, keď sa ráno zobudíte?

V pracovné dni vstávam o pol piatej. Teraz v zime vždy vyčistím piecku, zakúrim a spravím bylinkové čaje pre celú rodinu. Potom chvíľku cvičím jogu (skutočne amatérsky)  a meditujem vippassanu, čo je aj meditácia pri chôdzi. Celý tento obrad končím improvizovanou modlitbou. Potom vstáva manželka, neskôr deti a začína klasický rodinno-pracovný život. Ale tá raňajšia chvíľka venovaná môjmu vnútru je nesmierne dôležitá, kotva celého môjho dňa. 

Náklonnosť k spiritualite a pôsobenie v heavy metalovej kapele Ramchat je krásny príklad rovnováhy, ktorú vo svojom živote aplikujete. Stáva sa vám, že sa niekedy musíte premáhať, aby ste šli zahrať koncert a radšej by ste si v tichu zameditovali? Alebo dokážete meditovať počas heavy metalu?

Milujem tvoriť a hrať na gitare. Koncert s Ramchat je proste obrovská dávka energie, milujem to. Premáhať sa musím, keď je skúška, kde máme ako kapela omieľať a cvičiť staré piesne, to ma nebaví.

Oslovuje vás niečo z vysielania slovenských televízií? Čo vám chýba a čoho je podľa vás veľa v slovenských rádiách a tlači?

Mimo vybraných programov televízne vysielanie takmer vôbec nepozerám. Ak áno, pozerám ČT2, STV2 či dokumentárne kanály. Milujem totiž faktografickú literatúru a históriu. Ono sa to vlastne s ľudstvom všetko iba opakuje, len s inými odleskami a mierne to špirálovite stúpa.

A čo mi chýba v médiách? Nič. Mnohí ľudia nemajú hlad po súvislostiach, majú radi ľahšie žánre a pre nich sú určené komerčné programy, ktorých je teraz v médiách hojne. Nebudem teda presadzovať svoje, keď som v menšine. TV programy zrkadlia iba to, čo sa nachádza vo väčšine spoločnosti. Ak budú chcieť ľudia napríklad pozitívne televízne správy a hodnotnejší program, tie stanice im to okamžite prinesú. Ja si to svoje nájdem v knihách, či vo vybraných filmoch, zdrojov je veľmi veľa. Všetko je v poriadku.

Stáva sa vám, že vám dochádza inšpirácia pri písaní kníh alebo tvorení hudby? Ako vtedy reagujete?

Netvorím, keď nič neprichádza. Zo slamy človek polievku neuvarí. Ženuška sa na mne iba smeje, lebo ja napríklad štyri mesiace hrám stále na španielke a potom ju zrazu v jeden deň odložím a nechytím sa jej aj rok. Keď príde poetické obdobie, tak píšem básne. Nič proste nesilím, všetko si ma nájde, stačí iba načúvať dušu. U mňa to ide v cykloch a dajako hlbšie sa nezamýšľam, aby som ten algoritmus objavil. Ale jedno viem isto: Ak odmietnete múzy a nechytíte sa ponúknutého nápadu, stratí sa vo vzdialených dimenziách. Preto si vždy všetko píšem, nahováram či spievam do mobilu.

Vaše prednášky sú plné pokoja, nadhľadu a potrebného humoru. Kde hľadáte inšpiráciu?

Beriem to ako stretnutia s ľuďmi, ktorí sú na podobnej frekvencii ako ja. Najprv som chcel veľmi pomáhať, ale keď som si uvedomil, že tým podvedome zachraňujem seba, pustil som tento program. Teraz to beriem tak, že poviem svoje a už je len na poslucháčoch, čo s nimi zaladí, prevezmú to a pokúsia sa to dať do praxe.

Vašou motiváciou je duchovné povznesenie, motivujú vás aj peniaze?

Niektorí závistliví ľudia začali šíriť, že píšem a prednášam pre peniaze. Nedá sa písať s vidinou zbohatnutia. Skladatelia, ktorí sa snažili zložiť hit, či spisovatelia, ktorí túžia napísať trhák vedia o čom píšem. Hit prichádza nečakane. Ani vo sne som netušil, že prvého Šlabikára šťastia: Návrat k SEBE sa predá necelých sto tisíc kusov a k našej rodine tak príde hojnosť. Tá kniha vznikla na popud mojej ženušky, ja som len zozbieral moje blogy, doplnil ich a vydal ich knižne. Chcel som tú knihu predávať za dve eurá, nech pomôže čo najviac ľuďom, ale manažér z Martinusu ma zastavil: "Nebude sa to predávať, lebo ľudia si budú myslieť, že je to vďaka nízkej cene brak." 

img_20190817_163841.jpg

Foto: 
Archív P.B.

Na svoje prednášky ste vždy perfektne pripravený, len tak ľahko vás nič nezaskočí. Trvalo vám dlho vybudovať si tak profesionálne nasadenie?

Prednáška vyžaduje predtým veľa práce a prináša nemálo výdavkov. Prvé roky som prednášal zdarma, až ma jedna kamarátka nezastavila: "Paľo, ty si nevážiš sám seba. Spamätaj sa, za toto iní berú dvadsať euro!"Človek by mal poznať svoju cenu a trafiť zlatý stred. Mne sa v živote stále potvrdzuje rovnica, že čo človek robí zo srdca a s nadšením, po čase mu to prinesie aj peniaze. Nemal by však ako prvé vidieť peniaze, lebo tie tak neprídu. Tak je to aj s uznaním či úspechom...

Teší vás na prednáškach prítomnosť väčšieho počtu žien alebo by ste preferoval ak by sa objavili aj páni? Nerozmýšľali ste nad čisto pánskymi prednáškami?

Žena je od prírody emocionálnejšia, vie teda udalosti precítiť do väčšej hĺbky než muž. Žena vie aj oveľa viac vydržať vnútornej bolesti ako opačné pohlavie. My chlapi dávame vnútorné pnutie okamžite von, sme „akcia“, preto sa z nás neraz stávajú workoholici. Sme aj racionálnejší, preto chlapi s materialistickým pohľadom na svet nepotrebujú nejakého Baričáka, psychológia a duchovno im nič nevraví. Ale naopak - mnohí muži veľa z tých vecí, o ktorých píšem a hovorím, majú v sebe a nepotrebujú ma čítať. Rozumejú tomu prirodzene. 

Akým spôsobom vypúšťate problémy s ktorými sa vám ľudia zverujú? Dokážete si aj hneď po tragickom monológu ísť spraviť pukance a usmievať sa na svet?

Pri osobnej konzultácii som nastavený jasne: „Toto sú problémy tohto človeka, s nimi ku mne prišiel a s nimi aj odíde“. Už z toho nič nepreberám. Nie som liečiteľ, iba laický psychológ, ktorý sa pri sedení iba premieňa na osobného kouča, trénera, psychológa, právnika a občas aj na duchovného. Z rozprávania klienta sa snažím objaviť psychologické mechanizmy, popísať ich a navrhnúť mu riešenia. Čo spraví s domácimi úlohami je len jeho vec. Za konzultácie neberiem peniaze, rastiem na nich, baví ma lúštiť rodové príčiny a následky. Ľudia si myslia, že sa stretávajú s nevhodnými partnermi len tak, či choroba prišla ako trest. Nie. všetko má svoje príčiny, postupnosti a súvislosti. 

Zaujímate sa aj o problémy partnerských vzťahov, idete aj do „manželského konfliktu“ z ktorého niet východiska?

Najlepšie je, keď prídu obaja partneri, lebo ak chce zachrániť vzťah len jeden, je to málo. Nemoci neriešim, nie som liečiteľ, ale ešte ma priťahuje téma výchovy detí, vzdorujúce deti, prístup a výchova rodičov smerom k deťom. Proste psychológia spojená s komplexným pohľadom na život daného človeka: strava, pohyb, psychohygiena, jeho vnútorné nastavenie, reálne konanie v súvislosti s tým, čo sa mu deje. Nádherné ľudské krížovky. 

Veríte, že všetci ľudia sú dobrí len nedostatok lásky z nás spravil klamárov, vrahov a zlodejov? Čo spôsobilo zmenu v ich konaní hnanú až do kriminality?

Je to mix samotnej podstaty danej duše s čím prichádza na svet po svojich predchádzajúcich vteleniach a toho, aká výchova daného človeka stretne počas jeho rokov dospievania. Teda primárne vzory, ktoré mu ukážu ako má získavať energiu pre svoje bytie, ako zmýšľať, vystupovať, správať sa, konať. Ako bolo počas dospievania k dieťaťu pristupované, tak bude k sebe pristupovať aj ono. Spája sa to s určením vlastnej hodnoty, zdravého sebavedomia, vnímania svojich nadaní, cieľov a sily mať na to uskutočniť vlastné sny. Kto bol ničený, ničí sa aj sám seba, alebo ničí druhých. Naopak, láskavá výchova so zdravým určovaním hraníc a primeraným zaťažovaním dieťaťa daruje svetu človeka, ktorý si bude veriť a na dosahovanie svojich cieľov nebude musieť šliapať po iných. Sebaláska ústi k zdravému sebavedomiu. Takéto asertívne správanie nemá nič spoločné s drzosťou, klamaním, ponižovaním alebo manipulovaním iných.

img_20190804_154911.jpg

Foto: 
Archív P.B.

Ste radi, že žijete práve v našej dobe?

Som nesmierne rád za dobu v ktorej žijem. Nie je tu vojna, nikto nám nezabíja milovaných, neznásilňuje manželky, nevyháňa nás z domoviny. Máme autá, chladničky, mrazáky a iné výdobytky modernej techniky. Mnohé rodiny vo svete spia na zemi, desiati v izbe. Áno, veľa vecí tu nefunguje, to, čo nám predvádzajú naši politici je hotová tragédia a výsmech národu. Ale tiež sú iba zrkadlom nás, ukázanie ako silne v nás je ako Slovákoch zakorenený model otroka.

Pomáhate manželke s domácnosťou alebo u vás vládne striktné rozdelenie mužských a ženských rolí? V čom sa cítite vo vašej domácnosti vy viac ženou a v čom vaša manželka mužom?

Keby môj šesťročný syn nevidel, že poznášam riad po obede zo stola, umyjem riad, keby nepočul ako ženuške ďakujem za to, že upratala, navarila, prikladá ruku k zarábaniu peňazí do spoločnej domácnosti, nepodporoval by som ju v jej kariérnom či osobnostom raste, ani on by nikdy nepomáhal svojej žene a neďakoval jej. A to si nechcem dopriať, aby niekedy za mnou prišla nevesta a povedala mi: Vychovali ste svojho syna zle. 

Vaše rodičovstvo považujete priam za poslanie. Čím vás obohatila táto rola vo vašom živote?

Deti robia iba to, čo vidia u svojich rodičov. Preto som rád, že si ma Ráchel a Leo vybrali za otca. Nesmierne veľa ma učia. Vravia mi: Ak sa nezmeníš sám, nedáš zo seba preč chybné programy, prevezmeme ich od teba. Výchova detí žiada vedomého a zodpovedného človeka, lebo spraviť dieťa vie každý babrák, ale byť skutočným rodičom je poslanie.

Ako si udržať iskru v dlhodobom vzťahu?

Zamilovanie a mať vzťah sú dve úplne odlišné veci. Je to ako so semienkom - vyklíči samo, ale potom sa oň treba starať. Zamilovanie prichádza samo, no o vzťah sa treba starať, inak začne vädnúť, chátrať. Ja som vášnivý záhradkár, milujem sa starať o rastlinky, kríky, stromy. Aj oni ma veľa učia. Keby som ich neplel, nepolieval, neprihováral sa im v duchu, nehnojil, moja úroda by bola mizerná. A na toto veľa párov zabúda. Boli oklamaní spoločnosťou a ideou, že stretnúť toho pravého zabezpečí všetko. Nie. Tým sa iba všetka starostlivosť začína. Motykou a rýľom k tomu je úcta a vďačnosť k partnerovi, partnerke.

Ktorú slovenskú hudbu máte radi a prečo?

Text je odkaz, preto slovenská pieseň na mňa pôsobí nielen hudbou, melódiou, aranžmánom, ale aj posolstvom. V aute mi hrá Žiarislav a bytosti, Janko Svetlan Maječík, Juraj Hnilica, Simonka Martausová, Dežko Ursiny, Hrana... je toho veľa. 

Ja mám pocit akoby ste svoje sny priamo žili. Snívate ešte o niečom?

Všetko mám.

Čo vás na sebe štve?

Mám toho ešte veľa čo v sebe upratovať. Ale ja to raz všetko zvládnem, dám to, verím si. 

Keď som absolvovala vašu prvú prednášku vo Viedni, kde vznikla veľmi silná atmosféra, sedela som ešte tri hodiny pred sálou a nedokázala sa od spokojnosti pohnúť. Na ďalších sa to už neopakovalo a vy apelujete práve na to, že ste radi keď ľudia už nemusia prísť. Vracajú sa k vám na prednášky tie isté tváre alebo sa tým nezaoberáte?

Najradšej by som bol, keby prišli iba raz. Zapálili v sebe životnú vatru, spojazdnili v sebe silu vedieť prijať, odpustiť, začať liečiť. Tak začnú svietiť. Viac verím, že dokážeme tento svet zmeniť premenou seba ako sa spoliehať, že to za nás spravia politici. Nie. Keď sa očistí samotný človek, čistí tak zároveň aj spoločnosť a tak raz môžu do parlamentu zasadnúť bytosti, ktoré tam prídu za ľudí a nie za ego, rodinu, známych, zaviazané skupiny. Rozbijú to špinavé svojou cnosťou, spravodlivosťou, čestnosťou, pravdou. Raz prídu. Asi tu už nebudem, ale ja verím v dobré pokračovanie ľudstva. 

Vaši čitatelia vás môžu vnímať ako bezúhonného človeka, aké sú vaše neresti? 

Kdeže... Narobil som v živote kopec nepekných a neférových vecí. Vtedy som bol na takej úrovni bytia, tak som konal. Nech mi dotknutí aj touto cestou odpustia moje konanie, som len človek z mäsa a kostí, omylný a neraz slabý, vytrhnutý zo svojho stredu emóciami, chybnými nahrávkami. 

Každému z nás sa v živote striedajú pokojné a náročnejšie obdobia, čo vám pomáha v ťažších chvíľach?

Odpustenie strane, ktorá mi škodí. Odpustenie sebe, že som konal nevhodne a poučenie, že nabudúce to urobím lepšie. Uistenie, že to zvládnem. A hlavne konanie. Človek by mal po každej životnej havárii začať konať, inak ho súhra okolností pohltí. Kto koná, mení súradnice. Všetky tieto technológie som zhrnul do mojej poslednej knihy Psychický obor.

Od srdca k rozumu aj tak by sa možno dala charakterizovať vaša tvorba. Čo je pre vás prvoradé: láska, šťastie, emócie alebo vaša profesia?

Prvoradý pre mňa je teraz vnútorný pokoj. Z neho vyvrie všetko ostatné, lebo len cez nesebeckú sebalásku sa dá napojiť na Prozreteľnosť. 

Ktorú z vašich životných polôh najviac milujete?

Milujem to, čo práve robím. Keď zatĺkam klinec, som šťastný remeselník. Keď píšem, som šťastný spisovateľ. Keď skladám hudbu, som šťastný hudobník. Ale najlepšie je, keď sa človek nechá samotnou činnosťou pohltiť. Vtedy ide rozum bokom, nastáva najčistejšie napojenie na Zdroj.

Ak nemilujem stále, nemiloval som nikdy - aj tak možno parafrázovať vaše vyhlásenie. Dá sa povedať, že láska je podstatou vášho bytia?

Doteraz bolo mojou podstatou tvorenie a hľadanie súvislostí. Potvrdiť vetu "láska je podstatou môjho bytia" by bolo klamanie. Ako méta je to pekná vízia, ale tak ďaleko ešte nie som.

Nikto nie je dokonalý. Ako ventilujete negatívne emócie? Dá sa nenávisť zo srdca vygumovať športom?

Pohyb je neskutočný ventil. Ja milujem chodiť po horách, túry sú mojou modlitbou aj spoveďou. Ale v bežných dňoch, kedy prichádzajú rôzne tlaky zvonka, je pre mňa najefektívnejšou technikou odpúšťanie a práca  s dychom.

Rozbehli ste sa naozaj po celom svete. Ktoré miesto na svete vám poskytuje duchovný azyl?

Všetky miesta na svete sú božské, ešte som nevidel škaredý kus zeme. Ak bol, učinili ho takým ľudia. Ale späť k odpovedi: milujem Áziu a hlavne Latinskú Ameriku. Ľudia sa tam tak neženú, je v nich pokora, nesmierne si vážia svojich rodičov a starých rodičov, milujú svoje deti, sú otvorenejší.

Mladí ľudia sa dnes niekedy sťažujú na nedostatok motivácie, uponáhľanosť a krutosť súčasného materiálneho sveta. Myslíte, že dnes je svet schopný  "prežiť"?

Prežije, žiadne strachy. Mnohí dnešní mladí sú rozpačmaní, lebo im nebolo dovolené rásť cez úskalia, prekonávanie prekážok, zdokonaľovanie sa cez sebazaprenie a disciplínu. Ale oni sa preberú, pochopia, že život nie je o tom byť rýchlo bohatí, večne krásni a slávni. Prestanú používať skratky, vyhrnú si rukávy a pustia sa aj cez husté kriaky. Každý z nás raz dostane facku, preberie sa a až potom dokáže nemožné.  

Aký druh literatúry preferujete?  Básne, romány cestopisy, poviedky?

Je to hocičo, len sa človek musí "napojiť". Neviem to popísať... Je to proste ako keď varíte a každou jednou bunkou sa tešíte, že varíte a všetko ide samo, hladko, všetky brány sa otvárajú... A potom to aj neskutočne chutí druhým. 

Čím vás vedia zaujať ženy? Myslíte, že v súčasnosti môže žena stratiť aj najzákladnejšiu charakteristiku - nehu a vláčnosť?

Obdivujem na nich prirodzenosť, jemnosť, ženskosť, láskavosť. Ženy by mali byť ženami, nie prázdnymi vystajlovanými vychrtlinami, či prísnymi robotmi na vzor mužského sveta. Ale ani takéto ženy neposudzujem, sú presne v tej časti bytia, v akej majú byť.

A či žena dokáže stratiť nehu a vláčnosť? Keby len to... Kto sa nechá ukradnúť závislosťou, zlými psychickými návykmi, zlobou, pomstou, ten neraz stráca všetko a musí oliznúť dno. Ale na druhej strane - od dna sa najlepšie odráža smerom hore.

Túžite zostať "večne mladí"? Uvažujete aj nad tým čo bude po nás?

Moje telo raz krásne zostarne a ja umriem. Nemôžem túžiť proti vyšším pravidlám. 

A čo príde po nás? To, čo si zaslúžime a čo má prísť.

Úsmev je vstupenka do života aj to je jedna z polôh, ktorú preferujete. Otvára úsmev brány ku šťastiu?

Úsmev je najväčšia šminka krásy človeka. Úsmev lieči, otvára bunky a tie tak môžu prijať výživu a vyniesť odpad. Úsmev je začiatok smiechu, jedného z najväčších antibiotík sveta. A ten, kto sa nevie zasmiať na sebe, prichádza o najväčší vtip. 

Kde sídli váš Boh?

Všade.

_6221120.jpg

Foto: 
Archív P.B.

- - Inzercia - -