Dnes je sobota, 31.október 2020, meniny má: Aurélia
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Ozvime sa za Chovanca!

september 17, 2020 - 10:04
„Slováci, ktorí ste cestovali dňa 23.februára 2018 letom FR2975 z letiska Charleroi do Bratislavy, choďte svedčiť o Chovancovi.“ Vyzýva Roman Behúl, pasažier, ktorý sedel pred dvoma rokmi v osudnom lietadle v Belgicku, kde začal sled šokujúcich a nepochopiteľných udalostí. Tie napokon viedli k smrti Jozefa Chovanca, Slováka, ktorý sa vracal k manželke a dcére, no v cele na letisku belgickí policajti s ním zaobchádzali šokujúcim brutálnym spôsobom.

Pán Behúl, aj vy ste leteli domov na Slovensko tým istým letom ako Jozef Chovanec. Ako to celé začalo?

Najprv chcem povedať, že Jozefa Chovanca som predtým nepoznal. O celý jeho príbeh som sa začal zaujímať až po tom nešťastnom incidente. Do lietadla som nastúpil skôr (mal som „fast track“), teda, keď som nastupoval do lietadla, pán Chovanec tam ešte nesedel a sedel som niekoľko radov za ním. Pán Chovanec mal miesto v prvom rade, hneď pri dverách, za kabínou pilota. Sadol si na svoje miesto úplne suverénne. Hovorím preto na svoje miesto, lebo to miesto bolo voľné. Nikto nereklamoval, že by mu obsadil jeho miesto. Potom prišla letuška a pýtala si od pána Chovanca letenku. Letecká spoločnosť, ktorou sme leteli, má také špecifikum, ktorá nie je v iných leteckých spoločnostiach, že personál ešte aj na palube lietadla kontroluje letenky. A on na tú výzvu nereagoval. Bolo vidno, že je s ním ťažká komunikácia. Bol duchom neprítomný. Niektorí cestujúci sa ponúkli, že budú prekladať, lebo si mysleli, že problém bude v jazyku. Neskôr som sa z médií dozvedel, že pán Chovanec angličtinu ovládal, mal v Belgicku firmu, v ktorej zamestnával Slovákov...  Neskôr tam prišiel ďalší letecký personál. Povedali, že pán Chovanec nebude môcť odletieť lietadlom, bude musieť vystúpiť. A že zavolajú policajtov. Pán Chovanec na to reagoval tak, že on nevystúpi, má letenku a nevystúpi. Letenku však neukázal.

 
Čiže letuške na palube lietadla sa nepreukázal letenkou?

Áno, je to tak. No, ja si myslím, a povedal som to aj belgickej televízii, že personál lietadla mohol zistiť, komu to sedadlo patrí. Či na to miesto vôbec bol predaný lístok. A tiež si mohli zistiť, kedy bol urobený check-in, teda elektronicky zaknihovaný palubný lístok na sedadlo. Palubný personál má totiž k dispozícii mená všetkých cestujúcich. Presne vie, kde majú sedieť pasažieri. Mohli si aj zistiť, kedy si Jozef Chovanec kedy si kúpil letenku  a urobil check-in. V belgickej televízii vystúpil jeden svedok – pracovník letiska, ktorý pracuje pri priehradke. Ten si spomenul,  že jeden veľký, silný pán sa ho dvakrát pomerne neisto pýtal, či má platnú letenku. A on mu odpovedal, že áno, jeho letenka je platná. Čiže, ja si myslím že pán Chovanec tú letenku mal. To sú overiteľné veci. Podľa mňa vôbec nemuselo dôjsť k tomu zásahu. Ak by si bol personál v pokoji overil cez elektronický systém, že má letenku.

Letušky sú zodpovedné za cestujúcich, keď si pýtam od pasažiera letenku, vidím, ako reaguje, že s ním niečo nie je v poriadku...
Personál v lietadle by mal rozoznať, že cestujúci je zdravotne indisponovaný, že po zdravotnej stránke mu niečo je. Ja som sa až následne dozvedel, že pán Chovanec mal nejaké zdravotné problémy. Mám za sebou veľa letov aj v rámci Európy, aj do zámoria. Postup musí byť taký, že personál lietadla najprv vľúdne požiada pasažiera o letenku. Ak by videl, že pasažier je zdravotne indisponovaný, tak by mu mali navrhnúť, že mu poskytnú lekársku starostlivosť. Povedať, že zabezpečia lekára, ktorý ho skontroluje. Mali mu povedať, že keď nie je po zdravotnej stránke v poriadku, bude hospitalizovaný. A ak sa potom predsa len ukáže, že môže letieť, tak môže ísť nasledujúcim letom. Ale toto sa musí diať vo veľmi vľúdnej atmosfére.

Teda, vy naznačujete, že už samotná komunikácia zo strany letušiek a palubného personálu bola nepriateľská a ostrá?
Áno, tá komunikácia bola už viac-menej podozrievavá. Predpokladali, že niečo nie je v poriadku. No každé letisko má bezpečnostný systém, a ten by zachytil, keby niekto bez lístka prešiel jednotlivými kontrolnými bodmi. Inak by išlo o zlyhanie bezpečnostného systému na letisku. Prakticky je vylúčené, aby niekto prešiel terminálom a viacnásobnými kontrolami bez palubného lístka.

Vráťme sa však k samotným udalostiam na palube. Čo sa dialo potom v lietadle, keď pán Chovanec neukázal letenku?

Posádka lietadla zavolala políciu. Dnu vošli dvaja alebo traja policajti a ostatní čakali na letiskovej ploche. Policajti, ktorí vošli do lietadla, požiadali pána Chovanca, aby vystúpil.  On sa nebránil. Niektorí cestujúci sa ponúkli, že budú prekladať, lebo si mysleli, že problém bude v jazyku. Neskôr sa ukázalo, že nebol žiadny jazykový problém. Pán Chovanec sa po anglicky vedel dohovoriť, tak aby mohol bežne fungovať. S policajtmi teda vystúpil a ja som si všimol, že na to, aký je to svojou postavou silný, mohutný človek, pôsobí veľmi vetcho, neisto vstáva zo svojho miesta a zostupuje po schodoch. V každom prípade, bolo jasné, že je v takom fyzickom stave, a možno aj duševnom, v ktorom nie je schopný svoju silu použiť. To som si veľmi dobre všimol.

Niektoré médiá priniesli informáciu, že bol pod vplyvom nejakej látky, údajne drog...
Nie, nie je to pravda, pretože následne sa robili testy na drogy aj alkohol a vyšli negatívne. No, isté je, že bol v zlom psychickom a fyzickom stave. Zdalo sa mi, že je taký duchom neprítomný. Bolo na ňom vidno, že má starosti sám so sebou. Mal problém, aby sa udržal na nohách.

Policajti pána Chovanca teda vyviedli z paluby lietadla a stroj zrejme naštartoval a odletel...

Áno, lenže ja som ešte z okienka lietadla videl, ako sa naňho policajti vrhli na letiskovej ploche. Prekontrolovali ho a zistili, že nemá žiadnu zbraň. Ja si myslím, že to fyzické násilie – už na samotnej letiskovej ploche bolo nenáležité, pretože nebol ozbrojený. Nepredstavoval žiadne riziko. Ten ich zásah hodnotím ako brutálny. Veď ho zvalili na zem. Ďalej som už nevidel, čo sa dialo, lebo lietadlo rolovalo na letiskovú dráhu.


Počuli ste, čo pán Chovanec hovoril policajtom? Povedal im, že mu je zle, že sa necíti dobre?
Nie, to som nepočul. No nemôžem povedať, že by to nepovedal. Nie všetko som totiž počul. Ale viem isto, že im nekládol žiadny odpor. Opäť sa musím vrátiť k bezpečnostnému systému letiska. Aj polícia, keď to neurobil personál lietadla, mohla preveriť, či je zaevidovaný palubný lístok, kedy spravil check-in. Proste, oni sami si mohli overiť, na aké meno je tá letenka. Polícia si mohla teda overiť jeho identitu. No, oni vôbec tieto kroky neurobili. Pritom sa to dalo zistiť v priebehu desiatich minút.

Čo si o tom myslíte, prečo ani personál lietadla a ani polícia si nedali tú námahu a neskontrolovali pasažiera v bezpečnostnom systéme?

Asi tu zohráva úlohu, ako je vycvičený personál lietadla a v tomto prípade polícia. Pri niektorých leteckých spoločnostiach je personál doslova pozberaný z rôznych kútov Európy. Nepredstavuje jednoliaty celok, nie je to jeden tím. Podľa mňa už letecký personál nebol dobre vyškolený. Ale hlavnú vinu na smrti pána Chovanca nesie konanie policajtov.  No tu zohralo úlohu aj to, že „západniari“ majú občanov z východnej Európy za ľudí druhej kategórie. Stále k nám majú trošku iný vzťah. Je to vec, ktorú veľmi nesmelo hovorím, ale neviem si predstaviť, že by takýto útok urobili policajti voči Belgičanovi či Francúzovi – a už potom si vôbec neviem predstaviť, že by sa v takomto prípade za dva roky vyšetrovanie prakticky ani nezačalo, resp. dva roky po takejto hroznej udalosti bolo ticho.    

 

Naša diplomacia, minister zahraničných vecí a europoslanci pracujú na tom, aby sa tento prípad ešte raz prešetril. Mimochodom, vy ste už boli vypovedať na súde?

Nie nebol, belgická strana ma ešte vôbec nekontaktovala. Dôležité je, aby sa to začalo vyšetrovať odznova a aby vyšetrovanie nebolo formálne. Teraz sa mi už zdá, že záujem je aj z belgickej strany – ale až po zverejnení videa. No, podľa mňa je veľmi dôležité, aby prišli vypovedať Slováci, ktorí sedeli v tom osudnom lietadle. Bolo by dobré, keby sa prihlásili ľudia, ktorí to videli, počuli a zažili. Je to veľmi dôležité. Belgická strana by mala dostať zoznam svedkov, ktorí boli v tom lietadle a ktorí sú ochotní svedčiť. Pretože personál leteckej spoločnosti v lietadle  a policajti sú zamestnanci, sú závislí od svojho zamestnávateľa. Cestujúci sa však môžu vyjadriť slobodne. Chcem teda takto aj prostredníctvom médií vyzvať, aby sa ozvali Slováci, ktorí cestovali tým lietadlom. Slovenská diplomacia môže naliehať na prokuratúru a policajtov v Belgicku, aby vypočuli aj týchto svedkov – cestujúcich. Pretože sa nakoniec  môže stať, že belgická strana to nedošetrí len kvôli tomu, že nebudú dôkazy. Tiež si treba uvedomiť, že pán Chovanec zanechal neplnoleté dieťa – dcérku a manželku. Bol zabitý živiteľ rodiny, rodina prišla o príjem. Utrpela aj finančnú ujmu. Treba, aby proces okrem potrestania vinníkov viedol aj k tomu, aby dostali finančnú satisfakciu. Veď to nie je normálne, že odpravia otca rodiny a teraz to budú všetci zatĺkať.

Určite ste si pozreli video, ktoré zachytilo šokujúci zásah policajtov v cele na letisku, kam Jozefa Chovanca umiestnili potom, čo ho zobrali z lietadla. Čo na to hovoríte?
Bol to fatálny zákrok, až šialený. A ten zásah policajtov ma vystrašil. Kladiem si otázku, čo ak aj ja budem zdravotne indisponovaný počas letu, dostanem mozgovú príhodu, srdcový infarkt?  Z toho, čo som zažil, mi vychádza, že nebudem mať záruku, že mi palubný personál pomôže.

Do podobnej situácie, v akej bol pán Jozef Chovanec, sa môže dostať každý.  Dokonca v jeho prípade boli pri ňom viacerí členovia posádky a viacerí policajti a nikto z nich si nevšimol, že potrebuje zdravotnú pomoc.  Namiesto pomoci sa dočkal zo strany policajtov iba brutálneho  zaobchádzania, ktoré skončilo jeho smrťou! Ako ukázalo video z cely predbežného zadržania, unikajúci ľudský život ich pričinením sa stal pre nich zábavou, nacistický pozdrav policajtky akoby pripomenul krutosti tých čias.

- - Inzercia - -