Dnes je streda, 21.október 2020, meniny má: Uršuľa
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Anketa: Porovnali sme detstvo vás a vašich detí

október 10, 2020 - 14:00
Na detských ihriskách často počúvame: "To za našej doby by si toto deti nemohli dovoliť." Ako to teda bolo? Čo si deti dovolili, resp. mohli dovoliť v čase nášho detstva?

Dominika (42 rokov, 1 dieťa): Sama na sebe vidím ako som niekedy nerozhodná. Aj by som mojej dcére niekedy capla po zadku za to, čo stvára, na druhej strane však vidím, že to nemá význam a moje kamarátky by boli zhrozené. Dnešná výchova je o osobnom kontakte, venovaní sa dieťaťu naplno a aj keď bývam unavená premôžem sa a venujem sa jej. Je to na môj úkor, ale neviem to inak. Pripadala by som si ako zlá matka, ak by som to nespravila.

Lucia (40 rokov, 3 deti): Aplikujem úplne inú výchovu na moje deti, než my dali naši. Sme stále vonku, deti chodia bosé, nekričím po nich, moja mama tvrdí, že robím všetko zle, ale my s mužom si myslíme, že ideme dobrou cestou. Nakupujem len bio potraviny, sladkosti majú zakázané a hovoríme na nich len nemecky. Čas ukáže..

Silvia (33 rokov, 2 deti): My sme so sestrou vyrastali na sídlisku a musím povedať, že mi je ľúto dnešných detí v izolovanom svete. Sú strčené v malých bytoch, bez kamarátov, starých rodičov a v zimných mesiacoch nacapené na televízore. Keďže som ešte na materskej, radšej zbalím svojich dvoch drobcov a ideme na dedinu k našim. Tam majú viac socializácie ako v meste.

Henrieta (34 rokov, 3 deti): Naše deti majú neporovnateľne viac možností vo všetkom, ale či je to dobre, neviem. Niekedy mám pocit, že nevedia čo so sebou. Chcú všetky hračky čo majú spolužiaci, chodiť na všetky športy naraz, stále im vymýšľame program a chodíme po naávštevách. Niekedy si hovorím, že by sme ich mali nechať len tak. Mňa s bratom nechali naši v detskej izbe, pracovali a nemali na nás priestor. Tam sme sa naučili sa nenudiť a vymyslieť si hru samy. 

Mária (27 rokov, 1 dieťa): Ja som vďačná za dnešnú dobu. Určite nám matkám uľahčuje dobu a moje detstvo bolo v malom slovenskom meste vcelku náročné, takže som rada, že mám možnosť synovi zaplatiť súkromné jasle a ešte mu kúpiť aj kvalitné oblečenie. Bez pomoci od rodičov a od partnera by som to síce nemohla robiť, ale moji rodičia dreli od rána do večera a aj tak sme nič nemali. Iba ošúchanú konštrukciu na prášenie kobercov, kde sme všetci lozili. Môj syn chodí na plávanie, do krásnych detských centier, veľa cestujeme. 

- - Inzercia - -