Príbeh na pokračovanie: Spálený most minulosti 2

Akonáhle prišlo na poobedný šlofík, bola odhodlaná spustiť otvorenú revolúciu. Učiteľky to zakaždým vyriešili úplne jednoduchým spôsobom. Keďže ako jediná v triede vedela rozlúštiť zložité hieroglyfy detských knižiek , posadili ju čelom k spolužiakom ležiacim v malých rozkošných postieľkach a čítala im na dobrú noc, teda na dobré odpoludnie.

Nora sa po ceste domov zverila kamarátke Marisse, ako prvý školský deň dopadol nad očakávania: „Porozprávala nám snáď o každej farebnej poličke, na ktorú počas dňa narazila. Som zvedavá koľko jej toto nadšenie vydrží. Hádam neskončí dneškom.“ „Neboj, potrvá to minimálne zopár týždňov, čo sa však o mojej Tiane povedať nedá. Už z diaľky som videla namosúrený výraz v jej tvári, ani som nemala odvahu spýtať sa ako bolo,“ posťažovala sa Marissa.

Norine obavy sa však potvrdili, i keď zrovna nie tak, akoby predpokladala. „Mami, dá sa preskočiť ročník?“ vyrukovala Annie. „Prečo sa pýtaš zlatko? Máš pocit, že si mala predsa len ostať v škôlke o rok naviac?“ „Ja nie, no mojim spolužiakom by to očividne dosť bodlo. Nudím sa tam. V jednom kuse iba obkresľujeme rovnaké tvary obrázkov a písmen takže zvyšných 30 minút už nemám čo robiť.“ Rozosmiata mamička pokrútila hlavou, pokľakla pred dcéru aby jej vysvetlila, že nie každý zdokonaľoval svoje vedomosti v tak skorom veku ako ona. Na to Annie rezignovane pritakala a vrátila sa späť do detskej izby.

Priatelia sa objavili bleskovou rýchlosťou, pretože okrem iného dostala Annie do vienka i veľkú dávku spoločenskosti. Extrovert sa teda vo svete nestratí. V triede nastalo klasické členenie do partii. V snahe udržania priateľského vzťahu zo všetkými sa rozhodla nepatriť ani do jednej z nich. Práve tam naráža na prvé komplikácie...