Dnes je pondelok, 05.december 2022, meniny má: Oto
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh ku káve: Príbeh, ktorý sa stal mnohokrát

október 23, 2022 - 16:00
Príbeh, ktorý vám rozpoviem sa skutočne stal. V našom meste, v tom vašom, na vašej ulici, rovnako, ako na tej mojej. Stal sa mnohokrát a vzišlo z neho mnoho románov, trilerov aj detektívok. Stal sa včera, pokračuje dnes a určite sa bude diať aj zajtra. Ide o príbeh starý ako ľudstvo samé, ktorý zanikne len vtedy, keď zanikne aj ten posledný z nás. Príbeh o láske a bolesti, ktorá ju spravidla sprevádza, má mnoho podôb a otvorený koniec.
Foto: 
shutterstock

Nevenovala mu veľkú pozornosť. Jeden z milióna, Jozef Mak, nevšimla by si ho. Zrazu jej však do nosa udrela omamná vôňa, ktorá navždy zmenila jej osud. V tom momente, keď sa do jej mozgových záhybov vtlačila nezmazateľná stopa jeho parfumu ešte nevedela, že toto ju ovplyvní navždy. Neprišlo to vôbec vhod, veď jej plány boli úplne iné, všetko, bolo na správnej ceste, a predsa...

Na lásku stačia traja

Jarka a Fero boli spolu už desať rokov a len nedávno si založili rodinu. On sa zodpovedne staral, zatiaľ čo sa ona venovala materským povinnostiam. Popôrodná depresia jej dala zabrať a Fero preto robil, čo bolo v jeho silách, aby ju udržal v medziach normálnosti. Nebolo to ľahké. Nikdy nevedel, čo ho doma čaká a nie vždy bola situácia, do ktorej sa vrátil synonymom rodinného krbu. Zväčša nachádzal neporiadok, slzy, utrápenú ženu a dieťa, ktoré sa ho nevedelo nabažiť, keď sa zjavil medzi dverami. Vždy len zaťal zuby, vyhrnul si rukávy a pustil sa do naprávania škôd a hasenia vzniknutých situácií. Zvykol si, Jarka bola pre neho všetkým. Kus správneho chlapa. Aspoň sa tak zdalo.

Vedela, že pomôcť si musí sama, nikto iný démonov z jej hlavy nedostane von. Chcelo to systematickú prácu, pravidelnú terapiu a aspoň jednu záľubu, v ktorej sa môže stratiť. Písanie. Milovala ho odmalička. Plné denníky zapĺňali jej šuflíky a ona pomaly do slov pretavovala každý svoj smútok aj sporadické radosti. Miško mal len pol roka, ale vedela, že sa potrebuje vyliečiť a práve písanie jej podalo pomocnú ruku. Odpovedala na inzerát, v ktorom sa hľadala pomocná sila do redakcie časopisu o rodine. Vedela, že to vyjde. Aspoň sa tak zdalo.

Roman mal šéfovanie v krvi. Charizmatický, zorganizovaný a oplývajúci prirodzenou nenásilnou autoritou. Na každom mieste, kde ho vyslali sa mu podarilo vytvoriť fungujúci tím. Redakcia plná žien však bola v niečom iná. Medziľudské vzťahy citeľne ovplyvňovali každú poradu a pochopil, že okrem faktov musí pri ženách rátať aj s mesačnými cyklami, ohováraním a často neskrývanou závisťou. Ani nevedel, ako sa to stalo, ale práce mal odrazu plné zuby. Kolegyne všetkých vekových kategórií mu začali piť krv. Riešením bola nezainteresovaná posila zvonka. Aspoň sa tak zdalo.

Redakcia

Keď uvidel Jarku opäť sa ho zmocnil neutíchajúci záchranársky pud a on ihneď vedel, že tejto osobe v živote narobí prievan. Rád ženy motal. Bola to hra, ktorá mu išla skvele. Bolo jedno, na akú „korisť“ sa zameral, podľahli mu všetky. A rovnako sa so všetkými rýchlo rozlúčil. Výnimkou boli iba tie, ktoré potrebovali pomoc. Pri nich zvykol zotrvať o pár chvíľ dlhšie, minimálne, kým sa aspoň niektoré praktické záležitosti v ich mizerných životoch nezlepšili. Zaľubovali sa tak doňho ešte hlbšie a on nevnímal rany na srdciach, ktoré sa každým nápomocným činom jatrili ešte väčšmi. Keď sa pozrel do zrkadla, bol spokojný. Pomáhal a mal z toho dobrý pocit. To, čo nechcel vidieť, neexistovalo.

Jarke spomínaná omamná vôňa zablokovala akékoľvek zvyšky súdnosti, a keď ju po expresnom prijatí do redakcie nový šéf pozval na pohárik, neváhala ani pol sekundy. Zavolala manželovi Ferovi, aby na ňu nečakal a nechala sa uniesť do zóny tajomna. Roman ju nepoznal a tak bolo iba na nej, akú realitu svojho života mu vykreslí. Neklamala. Vydatá, polročný syn, hľadá sa...Ideálna kombinácia pre Casanovu so spasiteľskými sklonmi. V ten večer domov neprišla. Po dlhej dobe mala pocit, že má život vo svojich rukách a stalo sa tak iba vďaka Romanovi. Aspoň sa tak zdalo.

V redakcii sa zabehla rýchlo a ako posila sa osvedčila. Všetci boli spokojní. Roman, kolegyne, ona, ale aj Fero, ktorý sa konečne nemusel triasť pred každým príchodom domov. Všetkým sa zrazu dýchalo akosi ľahšie. Akokoľvek paradoxne to znelo, trojuholník pomohol láske na všetkých frontoch...

Očakávaný zvrat

Práve v dobe, keď sa zdalo, že všetko ide ako hodinky, prihodili sa dve veci. Jarku začalo hrýzť svedomie, ktoré sa sediac na dvoch stoličkách nevedelo upokojiť a Roman stratil pocit, že jeho milenka urgentne potrebuje pomoc. Vecne a bez zbytočných fráz sa s ňou rozišiel. Mala pocit, že stránky knihy jej života niekto zrazu vytrhol a spálil, ostal iba tlejúci popol a čierna diera. Fero si všimol, že jeho žena opäť nie je v poriadku. Samozrejme netušil, že má zlomené srdce. To by ho nenapadlo ani vo sne. Najmä, keď jeho vlastné srdce malo konečne pocit ľahkosti.

Jarka to nevydržala a manželovi sa ku všetkému priznala. Ten len ako v zlom filme vnímal prúd chrliacich sa slov, sĺz a nárekov. Rozvod. Zrazu padlo to osudné slovo, ktoré nikdy nemalo patriť do ich slovníka. Vypýtal si čas na premyslenie, toto bolo príliš veľké sústo.

Doma sa neukázal týždeň, doháňal zameškané a dokola sa spytoval, kde spravil chybu. Cítil sa ako totálny idiot a vo chvíľach, keď mu mozog úplne zatemnil alkohol sa už necítil vôbec nijako. Je neuveriteľné, ako veľmi dokážu smútok, sklamanie a hnev paralyzovať. Rovnako neuveriteľné je však aj to, ako sa postupne dokážu rozpúšťať až z nich neostane nič. Teda, ak sa nerozhodnete umelo ich živiť a prikrmovať. To však Fero v pláne nemal.

V dobrom aj v zlom

„Hnusíš sa mi,“ boli prvé slová, ktoré jej povedal po návrate domov. Ich dieťa a vidina vysnívanej rodiny ho však primäli podniknúť kroky k jej záchrane. Stanovil jasné pravidlá a na nejaký čas sa odsťahoval do detskej izby, musel sa spamätať zo zrady a v tej chvíli ešte nevedel, či dokáže odpustiť.

Dokázal to, hoci vedel, že dôveru budú hľadať ešte dlho. Po pár týždňoch sa opäť presťahoval do manželskej postele a vytesnil všetko, čo mu nevyhovovalo. Najmä pri pohľade na malého Miška bol presvedčený o tom, že robí správne. Blížili sa Vianoce a vtedy mu napadlo, že spraví čosi symbolické. Pri rozbaľovaní darčekov Jarku opätovne požiadal o ruku, chcel, aby si zopakovali svoj manželský sľub. Napokon, už dokázali, že „v dobrom aj v zlom“ u nich nie je len fráza.

Keď ich vidím na ulici, srdce mi vždy radosťou poskočí. Našli silu bojovať, hoci to nie je ľahké. Nie každý príbeh s podobnou zápletkou končí happy endom, ale vždy tajne dúfam, že tie, ktoré vnímam svojimi očami také budú. Lebo láska zmysel má a stojí za to, o ňu bojovať.

- - Inzercia - -