Meno Danka Barteková je v histórii slovenského ako aj svetového športu pojmom. V ankete Slovenka roka jej vyjadrili priazeň tisíce Slovákov a Sloveniek, pre ktorých znamená akési svetlo v národnom športovom dianí. Naša reprezentantka v streleckej disciplíne skeet mieri do Paríža. Počas náročných tréningov na olympijské hry sa nám ju podarilo odchytiť na rozhovor.
Gratulujeme k titulu Slovenka roka v kategórii šport. Prevzali ste si ho v sále plnej priebojných žien, čo pre vás toto ocenenie, znamená?
Veľmi sa z ocenenia teším. Slovenka roka je anketa, a to znamená, že za mňa musel niekto hlasovať, teda dať si tú námahu a buď elektronicky, esemeskou alebo poštou mi poslať hlas. Táto priazeň ma neskutočne teší, cením si, že čitatelia Slovenky oceňujú moje úspechy napriek tomu, že môj šport nie je veľmi sledovaný.
Pripravujete sa na OH 2024 v Paríži. Ako vidíte svoju formu?
Momentálne som v poslednej fáze prípravy, takže na strelnici trávim prevažnú časť dňa. Formu sa snažím načasovať na august, keď budem mať preteky, tak uvidíme, ako sa mi to podarí.
Máte nejaký špecifický rituál, ktorý dodržiavate pred dôležitými súťažami?
Som detailista. Dávam si pozor na všetky súčasti prípravy. Rituály tvoria veľkú súčasť toho, ako sa chystám na strelecké súťaže i priamo na preteky. No, ak už sa bavíme o tom, že som žena, jedným z mojim rituálov je, že si nechám pred pretekmi spraviť peknú manikúru (úsmev). Páči sa mi, že i v našom športe, v ktorom hrajú prím zbrane, môžem vyzerať elegantne a žensky.
Dokážete eliminovať tlak z očakávania ľudí?
Ten najväčší tlak si, samozrejme, kladiem na seba ja. Samozrejme, že po minulej sezóne sú prirodzene moje očakávania vysoké, s čím súvisí aj nervozita a stres. Snažím sa ho však eliminovať a sústreďujem sa na prípravu a na to, aby som do Paríža cestovala v dobrej forme, v dobrom nastavení, oddýchnutá a správne motivovaná.
Akým najväčším výzvam ste museli čeliť počas vašej kariéry?
Niekoľkokrát som počas svoje kariéry chcela so športom skončiť. Väčšinou po pretekoch, ktoré boli pre mňa dôležité a nevyšli mi podľa predstáv. Stálo ma veľa síl prekonať strach z opätovného zlyhania a postaviť sa opäť na štart. No oplatilo sa to, stala som sa majsterkou sveta, dosiahla som absolútny nástrel. Nič z toho by sa nestalo, keby som skončila pred pár rokmi. Som vďačná za moju rodinu a blízkych, ktorí ma v ťažkom čase podporili a pomohli mi prekonať samú seba.
Ktoré momenty z vašej športovej kariéry považujete za najpamätnejšie?
Za dvadsaťšesť rokov, čo súťažne strieľam, som zažila takmer všetko – víťazstvá, pády, splnené sny aj úplne sklamania. Je neuveriteľné, aké emócie šport ponúka a čo všetko nás o sebe naučí. Najviac si však pripomínam moje najväčšie úspechy – medailu z olympijských hier i absolútny svetový rekord. To sú súťaže, ktoré v mojom živote veľa zmenili.
Ako vnímate úlohu žien v športe vo všeobecnosti?
Spoločnosť je rôznorodá, žien je v nej štatisticky viac ako polovica a aj preto je naša úloha v spoločnosti nezastupiteľná. A ak poviem spoločnosť, myslím tým všetky jej oblasti – politiku, hospodárstvo, vzdelávanie. Ženy majú tendenciu spájať, hľadať riešenia. Sme kreatívne, empatické, vieme logicky myslieť ale i neskutočne precítiť veci. Preto je potrebné, aby sme boli „brané vážne“ a sedeli pri stole, keď sa rozhoduje o čomkoľvek. Ženský pohľad na vec je totiž nenahraditeľný.
Nastali za posledné roky nejaké zmeny vnímania žien v športe?
Šport je jedna z oblastí, kde rovnoprávnosť žien dosiahla veľmi výrazné úspechy. Medzinárodný olympijský výbor kladie veľký dôraz na podporu žien nielen v samotnom športe – teda na športoviskách, medzi rozhodcami a trénermi, ale i v administratíve a v riadení. Vďaka systematickej podpore máme teraz oveľa viac žien v riadení športu – ako prezidentiek národných olympijských výborov či v najvyšších športových funkciách. Parížske hry budú prvé olympijské hry, kde sa predstaví rovnaký počet žien a mužov a ja to považujem za veľký krok v prospech podpory žien v športe.
Stretli ste sa počas kariéry s predsudkami alebo prekážkami voči vášmu pohlaviu?
Práve naopak, ako som spomínala vyššie, počas mojej aktívnej športovej kariéry, ale i administratívnej práce v Medzinárodnom olympijskom výbore, som cítila podporu a pomoc. Teším sa z toho, čo všetko sa robí pre ženy. Aj na Slovensku sme nedávno skončili projekt New Miracle (v preklade Nový zázrak pozn. red.), kde sme v spolupráci s viacerými národnými olympijskými výbormi mentorovali ženy v športovej administratíve a podporovali ich v osobnom a kariérnom rozvoji. Takéto programy sú potrebné a som rada, že ich máme aj u nás.
Môžu podľa vás úspechy ženských športovkýň prispieť k rovnoprávnosti, respektíve k zlepšeniu postavenia žien v spoločnosti?
Z môjho pohľadu je skvelé, ak sú v spoločnosti pozitívne vzory, tie ženské nevynímajúc. Pamätám si, ako som obdivovala každú našu športovkyňu, olympijskú medailistku či víťazku, ktorá to dokázala a presadila sa v tvrdej svetovej konkurencii. Nevravím, že je v tomto pomere priama úmernosť, ale z môjho pohľadu, čím viac úspešných športovkýň, tým viac vzorov pre mladé dievčatá a možno tým viac motivácie začať so športom a veriť si, že veľké úspechy sa dajú dosiahnuť.
Čo by ste zlepšili v rámci podpory žien v slovenskom športovom systéme?
Priala by som si, aby viac žien nabralo odvahu a ambície pričiniť sa o rozvoj športu na Slovensku, aby sa nebáli vstúpiť do pomyselného „sveta mužov“. A hlavne, aby dievčatá nenarážali na žiadne prekážky vstúpiť do športového klubu a začať so športom. To je však záležitosť všeobecná, týka sa všetkých detí.
Akú úlohu hrá podľa vás podpora rodiny a priateľov v úspechu športovca?
Nezastupiteľnú. Nielen preto, že na začiatku to bez nich nejde, či už organizačne, motivačne, či povedzme si na rovinu, aj finančne. Vo vrcholovom športe je zázemie nesmierne dôležité. Športovec potrebuje miesto, kde nie je športovcom, ale súčasťou rodiny, komunity – priateľom, súrodencom, partnerom. Z mojej skúsenosti je to veľmi dôležité.
„Parížske hry budú prvé olympijské hry, kde sa predstaví rovnaký počet žien a mužov a ja to považujem za veľký krok v prospech podpory žien v športe.“
Danka Barteková
Je úspech v športe pre ženu automaticky prekážkou v partnerskom živote. Dokáže sa polovičke dostatočne venovať? Ako to máte vy?
Samozrejme, že bez tolerantného partnera je veľmi náročné, aby žena – športovkyňa mala pokoj a zázemie, ktoré potrebuje. Neviem si predstaviť, že by som doma pravidelne obhajovala svoje cestovanie na súťaže a tréningy. Je to síce moja práca, no veľmi špecifická – vyžaduje si pozornosť, prácu, čas, obety, niekedy až nad rámec toho, čo je zdravé. Našťastie mám partnera, ktorý tomu rozumie a podporuje ma. Som zaňho veľmi vďačná a vždy mu dávam jasne najavo, že je dôležitou súčasťou môjho tímu a má veľký podiel na mojich úspechoch.
Máte nejakú radu pre nádejné ženské športové talenty, ktoré majú cestu za kariérou ešte len pred sebou?
Pracovať, veriť v samu seba a hlavne vytrvať. To je jediný recept, ako to môže zafungovať. Úspechy väčšinou neprídu hneď, no aj keď na ne dlho čakáte, neznamená to, že nie ste len kúsok od vytúženého úspechu.
Ako budete tráviť leto, na čo sa najviac tešíte?
Teším sa na oddych. Po olympijskej sezóne budem mať čas trochu zregenerovať, dobehnúť zameškané a aj keď mám už teraz rozrobených niekoľko projektov, oddych nevynechám. O svoje telo, no najmä o svoju dušu, sa treba postarať. Vrcholový šport je neskutočná záťaž a ak ho robíte dvadsaťšesť rokov v kuse, je to celkom cítiť. Doprajem si dovolenku, pocestujem, vypnem si budík a budem veľa spať. Už nech som v tejto fáze!
