Nákazlivý smiech a nápady sršiace jeden za druhým. Ak Dano Dangl žne to, čo okolo seba šíri, má jednoznačne veľmi veselý a príjemný život.
Je to tak, alebo máte aj vy chvíle, kedy sa vám naozaj nič nechce a dominuje im zlá nálada?
Keď mi je smutno, pomáha mi najviac hudba. To je môj podporný moment prežívania. Mám ju veľmi rád, objavujem rôzne žánre a mám toho naozaj veľa napočúvaného. Celý život je pri mne prítomná a pomáha mi.
Chodievate aj na koncerty?
Paradoxne nemám rád davy ľudí. Som spoločenský typ, ale baví ma byť v spoločnosti najmä mojich kamarátov a známych. Keďze mám ľudí okolo seba veľmi veľa počas celého roka, nechýba mi to ešte v súkromnom živote.
Akým spôsobom si najlepšie dobijete baterky? Kam chodievate za oddychom?
Mám asi zvláštne nastavený život. Neviem ako ho majú ostatní, ale ja mám prácu sedem dní v týždni. Pracovať cez víkendy je u mňa úplne bežné. Minule bol 8. mája sviatok, mne to vypadlo a obvolával som ľudí s požiadavkami. Nahrádzam si to potom na dovolenke, kedy viem na týždeň úplne vypnúť telefón a nič ma nezaujíma. Viem byť v tom egoistický. Venujem sa iba rodine a kamarátom.
Máte svoje obľúbené miesto kam sa vyberiete aj toto leto?
Pravidelne chodievame s rodinou na Maltu. Už vyše desať rokov. To je presne môj týždeň oddychu. Aj moji zamestnanci vedia, že vtedy nepracujem.
S ľuďmi pracujete celý život. Máte nejakú osvedčenú radu, ktorá vám pomáha v medziľudských vzťahoch? Ako si rozumieť s okolím?
To je kľúčová vec. Na jednej strane veľmi rád pracujem, ale na druhej – je to stále len práca. Nie je to nič také, že by som si mal kvôi nej rezať žily a tak k tomu aj pristupujem. Snažím sa všetko brať s humorom. Nepríjemné a krízové situácie nastanú vždy, to je súčasť práce, ale snažím sa na ne pozerať s nadhľadom. Učím aj zamestnancov, že ich treba brať s humorom. Pokiaľ nebolo v mene našej firmy niekomu ublížené, treba to brať s nadhľadom. Všetci sme ľudia a robíme chyby. Verím, že aj kvôli môjmu nastaveniu u nás ľudia radi pracujú.
Nadhľad sa dá najlepšie nadobudnúť získali životnými skúsenosťami.
Toto mi hovorieva český herec Michal Suchánek: „Ja vôbec neviem ako ti to môže fungovať, veď ty máš všetko tak v paži.“ Ale ono to zas nie je úplná pravda. Môže to tak pôsobiť navonok, ale je pravda, že ja nekričím, nerozčuľujem sa veľmi, musí to byť fatálny prúser, aby som tak reagoval. Na Planéte Zem sme krátko, tak budem si to sám sebe kaziť?
Obyvatelia Trnavy a okolia sa môžu tešiť na prvý ročník filmového festivalu June Film Fest (JuFF). Bude prebiehať od 5. do 9. júna. Divácky atraktívny program ponúkne svoje priestorové kulisy priamo v srdci mesta s bohatou kultúrou a históriou. Čo konkrétne môžu diváci na festivale zažiť?
Na úzko zamerané tzv. artové filmové festivaly som sa nikdy nedostal z rôznych dôvodov. Vznikla idea, prečo sa nepokúsiť zrealizovať kinematografické podujatie príťažlivé aj pre obyčajných “smrteľníkov“ a vôbec bežných fanúšikov kina. A tak vznikol nápad uskutočniť festival, ktorý osloví širokú divácku skupinu, ale aj kultúrnych či hudobných nadšencov, jednoducho, každého kto má chuť sa baviť, či už v kinosále alebo mimo nej. Každý kto vníma film ako dennú psychohygienu, podporenú vitamínom zábavy, môže vidieť, zažiť a užiť „Veľkú filmovú party“ v inšpirujúcej Trnave. Vybrali sme najsledovanejšie filmy v Európe, ktoré zároveň spĺňajú merítko vysokej kvality. Návštevnosť kín na Slovensku klesá, boli by sme radi, keby sme prispeli k jej zvýšeniu aj touto formou.
Okrem filmov je pre hostí pripravený ešte sprievodný program..
Priamo v centre mesta sa uskutoční veľký koncert obľúbenej skupiny IMT Smile. Špeciálne pre JuFF spoja svoj vtip a intelekt aj českí a slovenskí protagonisti zo známej televíznej Partičky. Záver každého festivalového dňa obstará rôzno-štýlová klubová hudba, ktorú si návštevníci festivalu užijú v kulisách obľúbeného Nu Spirite, keďže ten sa pri tejto príležitosti presunie priamo do Trnavy. Chceme aj upriamiť pozornosť na horúce spoločenské témy. Patrí sem v prvom rade environmentálna oblasť súvisiaca so šetrnou výrobou a podporou ochrany prírody vo filme. Sociálna stránka z hľadiska vzdelávania, podpory komunít či rovnosti vo filme, ale aj zodpovednosť z pohľadu transparentnosti a boja proti korupcii vo filme. Cieľom je aj poukázať na smerovanie, ako vie byť fenomén filmu nápomocný v napĺňaní nastolených tém.
V šoubiznise a kultúre sa pohybujete od mladosti a to veľmi úspešne. Čo je vaším hnacím motorom pre ktorý sa tešíte do práce?
No neviem či som už aj nevyhorel (smiech). Ale nie, to mi našťastie nehrozí. Každopádne môžem povedať, že ma vždy nanovo baví vymyslieť nejaký projekt a aj ho dotiahnuť do konca. Mnohí ľudia mi zvyknú hovoriť, aby som do niečoho nešiel, ale mňa to práve ešte viac vyhecuje a túžim to zrealizovať a dotiahnuť to správnym smerom. Dobrým príkladom je hraný dokumentárny film o Paľovi Demitrovi, od ktorého ma odhováral snáď každý a ja som sa zaťal a spravili sme ho. Myslím si, že aj s dobrým výsledkom. Baví ma otvárať nové komnaty. Či to bola internetová televízia, ktorú sme päť rokov prevádzkovali, alebo teraz v súčasnosti filmový festival. Ešte aj od neho ma odhovárajú, tak príďte milí čitatelia, nech to dobre dopadne (smiech). Je to komplikované, ale spravíme to. Baví ma si dávať výzvy a potom ich naplniť. To je môj hnací motor.
Vždy ste boli ambiciózny a vedeli dokončovať veci, alebo ste sa to naučili?
Už na strednej škole som fotil a chcel som to robiť čo najlepšie. Aj som za to získal zopár ocenení. Nasledoval dabing, kde som sa tiež snažil. V jednom období ma zase držalo písanie scenárov. Ale vedel som si aj povedať v čom som slabší a čo mi nejde. To je podľa mňa dosť dôležitá súčasť osobnosti. Priznať si farbu. O sebe napríklad viem, že nie som dobrý herec, že je ich odomňa veľa lepších. Vyskúšal som robiť aj réžiu a zistil som, že na to nemám povahu a vhodné vlastnosti, tak som to nechal tak. Všetko čo je nejakým spôsobom výzva, ma ženie vpred. Len si ich musím vymyslieť sám. Aj na festival sa teším kvôli tomu, že túžim ísť do hĺbky ako sa to vôbec robí.
Do akej produkcie by ste sa pustili, keby ste mali bezodný rozpočet a financie by nehrali rolu?
To by mi šlo. Mimo televíznych a filmových záležitostí mám ešte zopár rozbehnutých projektov. Myslím si, že by to vždy súviselo s tým, aby som ulahodil duši človeka. Niečo také, čo by ho vedelo zabaviť, rozptýliť, alebo zlepšiť kvalitu jeho života aspoň na malú chvíľu. To by ma bavilo robiť.
Podľa čoho si vyberáte spolupráce? Dávate skôr na intuíciu, alebo na rozum?
Je to kombinácia. Väčšinou sa pozriem čo mne chýba na trhu a snažím sa to zrealizovať. Dobrým príkladom je spomínaný film o Demitrovi. Mňa zaujímalo aký človek to bol, že spojil celé Slovensko. To, že bol hokejistom bolo pre mňa druhoradé.
Manželka Beáta o vás hovorí ako o veľmi podporujúcom manželovi. Mali ste doma vzor, ktorého ste pokračovateľom?
Môj otec bol veľký gentleman. Stará dobrá škola. Je mi ľúto, že sa to na Slovensku často nevidí. Mal veľký zmysel pre humor a ľudia ho mali v spoločnosti radi. Po mame mám zase chuť po práci a stále na niečom makať. Ona nikdy neobsedí, vkuse niečo robí. Zrejme som kombinácia ich dvoch a som za to šťastný.
Deti vám medzičasom podrástli (Oliver 21 rokov, Laura 18 rokov a Sienna 7 rokov). Kam vedú ich kroky v živote?
Oliver študuje v zahraničí aplikované vedy, možno bude do istej miery robiť niečo podobné ako ja. Zatiaľ je to skôr o ekonómii. Dcéra sa zatiaľ rozpozeráva kam ďalej ísť.
Foto: archív D.D.
