Obdobie rodičovstva je obzvlášť citlivé. Mama a otec sa denne stretávajú s výzvami, o ktorých pred deťmi ani neuvažovali. Jednou z nich sú aj detské choroby. Jeden z rodičov, zväčša matka, musí v týchto prípadoch ostať s deťmi doma a flexibilne vymyslieť ako zvládnuť svoje ostatné povinnosti popri starostlivosti o chorých potomkov.
Nie vždy sa opakované choroby stretávajú s pochopením v pracovnom kolektíve a samotný rodič dostáva núteným pobytom doma starajúc sa o deti tiež poriadne zabrať. Nie je pritom ničím zvláštnym, ak sa vírusy a baktérie točia v celej rodine dokola niekoľko týždňov až mesiacov. Ako pri tom všetkom úplne nestratiť hlavu nám poradila psychologička PhDr. Zuzana Ondrušová, PhD.
Keď ochorie dieťa, pre rodiča je to okamžite obrovský stres. Nastúpi strach o milovaného, s ktorým nevie každý rodič ihneď narábať. Existujú nejaké techniky, ako nepodľahnúť panike a celú situáciu doma ešte nezhoršiť?
Myslím si, že v prvom rade je treba povedať, že určitá miera stresu je na mieste a je tiež prirodzenou reakciou organizmu na situáciu, ktorej súčasťou je ohrozenie. U rodičov sa môžu vyskytnúť aj pocity hnevu či bezmocnosti, ktoré sú tu v istej miere tiež na mieste.
Niekedy naozaj pomôže si zanadávať alebo poplakať. Na upokojenie tela dobre fungujú napríklad dychové cvičenia, niektoré sú podobné jóge, alebo relaxácia tela, ktoré spoľahlivo prinášajú upokojenie organizmu a tým aj duše. Takéto zmiernenie úzkosti nám neskôr umožňuje mať čistejšiu myseľ a teda pristúpiť k niektorým ďalším krokom.
So svojimi pacientmi sa často snažíme rozlíšiť, ktoré veci dokážu ovplyvniť a ktoré nie, pomáha to s voľbou cieľov a zameraním činností, najmä v náročnejších obdobiach.
Ďalším faktorom je obrnenie sa voči reakciám okolia. Je samozrejmé, že z choroby dieťaťa nemá nikto radosť. Na druhej strane, pracovný kolektív môže reagovať rôzne. Ako môžu rodičia asertívne vysvetliť svoju situáciu v práci, bez toho, aby z toho mali zlý pocit? Dá sa mu vôbec vyhnúť?
Pre ľudí je prirodzená snaha vyhovieť druhým a pokiaľ možno vyhnúť sa kritike. Zároveň je prirodzené kritizovať, keď nám niečo nevyhovuje. Takže možností ako sa vyhnúť kritike kolegov alebo nadriadených je menej, no existujú spôsoby, ako pracovať s vlastným prežívaním toho, keď mám ako rodič kritiku prijímať.
Mnoho z nich je súčasťou psychoterapeutickej práce, nakoľko ide najmä o budovanie sebahodnoty človeka a to je špecifické so životným príbehom každého človeka. Pre asertívne vysvetlenie situácie však môžeme vždy dodržiavať niektoré základné kroky, napr. skonštatovať reálny stav situácie, podať stručné a jasné vysvetlenie aktuálnych možností, hovoriť viac vecne a menej emočne.
A čo duševné zdravie rodiča, ktorý je permanentne konfrontovaný s pobytom doma pričom sa mu kopí jeho ďalšia práca? Alebo naopak, čo rodič, ktorý sa nevie zamestnať práve kvôli opakujúcim sa pobytom doma. Akým spôsobom si môže uchovať svoje mentálne zdravie aj v takýchto stresových situáciách?
Keď pominieme potrebu zmeny v spoločnosti smerom k väčšiemu pochopeniu a vzájomnému rešpektu, jednou zo spoľahlivých ciest ako si udržať mentálne zdravie je vytvoriť (si) priestor na dobrú starostlivosť o seba.
Pre rodičov asi nepôjde o hodinu denne, ale ak sa bavíme o minútach, nie je to nereálne. Môže ísť napríklad o krátku prechádzku, kávu osamote, dlhšiu sprchu, pár strán v knihe, dlhší spánok, jeden diel sitcomu. Bohužiaľ tu nemáme ľahší recept ako zaradiť seba samého do zoznamu osôb, o ktoré sa musíme postarať. A ideálne na niektoré z prvých miest.
Pomôcť môže aj prehodnotenie priorít. Niekedy sa stretávame s vyčerpanými rodičmi, ktorí robia mnoho vecí pre to, aby uspokojili druhých (napr. čo povie návšteva) a je pre nich veľkou úľavou, keď si nakoniec dovolia nemať veci dokonalé, ale prosto len dosť dobré. Veď to je nakoniec všetko, čo potrebujeme. Dokonalosť, o ktorú sa často snažíme, je len ilúzia.
