Sympatický Dušan Ambróš miluje Ábelovú, kde má rodinné zázemie a záhradu, vyštudoval učiteľstvo, ale napokon sa rozhodol pre herectvo. Účinkuje v seriáli Nemocnica a rovnako má rád aj moderovanie relácie Riskuj!
Pochádzate z obce Tomášovce a s láskou hovoríte aj o Ábelovej pri Lučenci, kde máte záhradu. Nikdy vás nelákala chuť a pulz veľkomesta?
Samozrejme, že lákala a je to aj nevyhnutné prostredie pre výkon môjho povolania. Nikdy som si nemyslel, že skončím v Bratislave, dokonca ma to vyslovene v minulosti desilo, ale cítim sa tu veľmi dobre. Mám priestor chodiť do divadla či už ako divák, alebo si ,,sem tam” niečo zahrám a je tu aj viac televíznych príležitostí. Na druhej strane sa vždy veľmi teším, keď mám možnosť zájsť domov, do prírody.
Aké sú vaše najobľúbenejšie miesta v Novohrade?
Pochádzam z tohto krásneho kraja a preto je jasné, že tu mám svoje srdcovky. Samotný Lučenec je krásne historické mesto, ale stojí zato sa zastaviť aj v Haliči a obzrieť si zrekonštruovaný zámocký hotel, alebo vyjsť hore nad kopec Páriš – áno aj my v Novohrade máme svoj Paríž- a tam je to nádherné všade. Určite odporúčam navštíviť Políchno, aj Ábelovú – obe spojené s B. S. Timravou a nezabudnem spomenúť ani moje rodné Tomášovce.
Vyštudované máte učiteľstvo, kombináciu telesná výchova a slovenský jazyk a literatúra. Aj ste sa venovali tomuto povolaniu? Spomínate si na učiteľov, ktorí vám dali veľa do života?
Nikdy som povolanie učiteľa nevykonával, ale v rámci súvislej praxe som mal možnosť pár týždňov odučiť a poviem Vám, že je to veľmi náročné.
Ovplyvnilo ma veľa pedagógov a pedagogičiek či už na strednej alebo oboch vysokých školách a aj s odstupom času si často spomeniem na ich rady. Bez nich by som nemohol robiť to, čo robím.
Zúčastnili ste sa aj podujatia Behaj lesmi! Ste príležitostný športovec, alebo máte potrebu aj vôľu hýbať sa každý deň?
V mládežníckych kategóriách som aktívne robil atletiku s hrával futbal, ten hrávam dokonca ešte stále, takže mám k športu pozitívny vzťah. Snažím sa cvičiť a trénovať pravidelne, pokiaľ sa to dá. Behaj lesmi je podujatie, ktoré som prvýkrát absolvoval až tento rok a vytvorilo to vo mne naozaj silný zážitok. Behať v rôznych zaujímavých a krásnych prostrediach má obrovské čaro. Áno, je to náročné, ale naozaj to stojí za to! Ďakujem kolegom z Joj Športu, že som mohol byť súčasťou tohto krásneho podujatia, ktorého výťažok pomohol tento rok ľuďom, ktorí poskytujú bezplatnú psychologickú pomoc mladým ľuďom v poradni Ipčko na celom Slovensku.
Diváci vás poznajú aj zo seriálu Nemocnica. Aká je vaša skúsenosť z nakrúcania?
Výborná! Sme našťastie skvelý kolektív – od hercov a herečiek, až po celý štáb, a to sa naozaj dobre pracuje. Rôzne zážitky spoza kamier sa potom niekedy snažíme divákom ukázať aj cez sociálne siete, aby videli, že natáčanie môže byť v mnohom veľmi bizarná vec. Sme všetci veľmi vďační a tešíme sa, že nám diváci dávajú dôveru a podporujú nás už niekoľko sezón.
Čo máte na vedomostnej šou Riskuj! Najradšej?
Atmosféru, kolegov, adrenalín a v neposlednom rade ľudí, ktorí prídu skúsiť šťastie a zasúťažiť si. Veľmi si vážim každého hráča, ktorý k nám príde. Nie len kvôli jeho alebo jej vedomostiam, ale hlavne kvôli príbehu, ktorý je u každého človeka iný a často krásny a zaujímavý. A my ho proste chceme spojiť s hrou a potom to všetkým, samozrejme so súhlasom súťažiacich, povedať.
Spomínate si na moment pri natáčaní, ktorý s vami vyslovene pohol? Pozitívne alebo negatívne?
Takých momentov je na každom natáčaní niekoľko. Keď sledujete súboj vyrovnaných súťažiacich, prežívate tú hru s nimi. Nemôžete mať favorita, pretože ste moderátor, ale nechcete prísť ani o jedného z nich, vtedy to je ťažké. Doprial by som to samozrejme každému z nich, ale vyhrá len ten najlepší (niekedy rozhodne aj šťastena). To sú práve tie pozitívne a negatívne situácie v jednom. Žialite za dobrým hráčom, ktorý si zaslúžil vyhrať nejaké peniažky, ale na druhej strane sa tešíte z nového šampióna.
Ste vyťaženým hercom, keďže hosťujete aj v divadle Andreja Bagara v Nitre. Ktoré inscenácie patria medzi vaše obľúbené?
Samozrejme, najradšej mám inscenáciu Rozsobáše, v ktorej účinkujem. Ale z repertoáru divadla by som asi odporučil každú inscenáciu, podľa žánru, aký divák preferuje. Okrem toho účinkujem v inscenácii Vojna a mier v SND a v najbližších dňoch ma čaká premieéa inscenácie Homo Hamlet, v novom divadelnom zoskupení Azyl, na ktorú srdečne pozývam.
Zvyknete aj repasovať staré ľudové nástroje či nábytok. Od koho ste sa naučil túto zručnosť?
Keď mám chuť rekonštruovať starý nábytok viem, že mi moje telo dáva najavo, že potrebuje oddych. Je to pre mňa veľká psychohygiena a relax. Zručnosti som naberal a naberám prostredníctvom internetu a rôznych videí na youtube. Inšpiráciu naberám vtedy, keď vidím ako krásne sa dá stará vec zakomponovať do moderného konceptu a chcem to dokázať tiež. Ale priznám sa, že keď sa mi to nedarí, viem byť dosť cholerický.
Ako prežívate obdobie okolo volieb? Viac alebo menej intenzívne než v bežné dni?
Pravidelne sledujem politické diskusie. Robím to aj mimo volebného obdobia, ale v týchto dňoch intenzívnejšie. Priznám, že tento rozhovor robíme práve v deň volieb a keď si ho čitatelia prečítajú, bude zrejme už jasné, ako voľby dopadli.
Čo vám robí v živote radosť?
Každý deň. Je to práca, ktorú robím a hlavne ľudia, ktorí ma obklopujú.
Prezradíte nám najbližšie pracovné plány?
Momentálne som naplno zahĺbený v projektoch, ktorým sa venujem. S pokorou vítam každú ďalšiu príležitosť a vyhodnocujem či je pre mňa dobrým krokom. Čo príde najbližšie sa nechám prekvapiť.