Majú podobné názvy a mnohí z nás ich zrejme počujú po prvýkrát. Ale keď uvidíte ich „vizuál“, určite sa do nich zamilujete. Fakľa a fakľovka rozhodne patria medzi dominantné trvalky.
Fakľa – Eremurus, pôvodom zo strednej Ázie, rastie v trsoch a v pôde ju drží hľuzovitý koreňový systém. Vyžaduje si sadenie do zeme s podielom štrku a piesku, až piesočnatú pôdu. Nemá rada premáčané pôdy. Pre výsadbu je nutné pripraviť jamu hlbokú až 30 cm. Na dno dajte piesok, okolo hľúz priepustnú zeminu a rastlinu zasypte znova pieskom. Výber zeminy pre fakľu je veľmi dôležitý. Dávajte si pozor na to, aby pôda bola priepustná, aby nezadržiavala vlhkosť. Určite sa vyhnite rašeline a ílu. Vyberte pre ňu slnečné stanovište, slnko a sucho dobre znáša. V záhradníctvach si môžete zaobstarať zapestovanú hľuzu, ktorá kvitne už v prvom roku výsadby. Vysádzať ju môžete buď v jarnom alebo jesennom termíne – najlepšie už v septembri.
Pompézny dojem
Fakľa vytvára mohutné bezlisté kvetné stonky, ktoré končia hustým klasom hviezdicovitých kvetov. Pôsobia až pompéznym dojmom a môžu byť biele, ružové alebo žlté, s nápadnými tyčinkami. Veľmi radi ich „navštevujú“ včely a motýle. Kvitne v závislosti od hybridu od mája do júla. Pre bohaté kvitnutie potrebuje studenú zimu, ktorá navodí kvitnutie. Mladé jedince sú však citlivé na mráz, preto je vhodné okolie rastlín zastlať čečinou, alebo lístím. Pozor, koreňovú hlavu nechajte voľnú. Už sme povedali, že fakľa vyslovene vyžaduje suché, priepustné pôdy a pestovanie na plnom slnku v trvalkovom záhone. Platí tu však jedno ale, a to – na jar potrebuje dostatok vlahy. V dobrých podmienkach ju získava prirodzene – z topiaceho sa snehu.
Po šiestich rokoch vykopať
Fakľu môžete nechať na jednom mieste niekoľko rokov. Po šiestich rokoch však rastlinu vyberte, hľuzy rozdeľte a v septembri ich znova môžete vysadiť. To posilní rastlinu. Pri vyberaní hľúz buďte opatrní, pretože sú krehké, ľahko sa poškodia. Aby bol estetický dojem vo vašej záhrade dokonalý, odporúča sa fakľu pestovať s echinaceou, šalviou lekárskou, alebo rozchodníkom. Vtedy ideálne vynikne výškový rozdiel medzi rastlinami.
Fakľovka
Fakľovka – Kniphofia, nazýva sa aj Kleopatrina ihla. Ako názov napovedá, jej domovinou je Afrika. Väčšinou sú to stálozelené rastliny, existujú však aj opadavé druhy. Potrebuje skôr slnečné stanovište, no znesie aj čiastočný tieň. Dobre znáša sucho. Sadíme ju do priepustnej pôdy s pieskom, skôr hlbšie ako plytko. V záhradníctve kúpite sadenice bez zeminy. Dajú sa vysadiť na jar – už aj do rozmrznutej pôdy, no aj na jeseň. Rozmnožiť si ju môžete delením trsov skoro na jar. Fakľovka vytvára bezlisté pevné stonky ukončené dlhými súkvetiami klasovitých kvetov so strapcami. Kvety bývajú červené, oranžové, biele i žlté, aj kombinované. Výšku dosahujú od 50 do 180 cm. V čase kvitnutia láka čmeliaky, včely a ďalší hmyz. Pokiaľ teda chcete prilákať „užitočný bzukot“ do záhrady, určite začnite pestovať túto trvalku.
Solitér i v kombinácii
Pokiaľ máte radi červené kvety, veľmi vďačným hybridom je Fakľovka Alcazar. Je to jedna z najobľúbenejších a najodolnejších Kleopatriných ihiel. Výšku dosahuje až do 150 cm a kvitne od júna do septembra. Dodáva sa ako voľnokoreniaca sadenica. Ďalšou voľbou je napríklad Kniphofia uvaria, ktorá má obľúbené oranžovo-červené kvety. Žlté kvety ponúka zase hybrid Kniphofia Echo Mango a biele Kniphofia Ice Queen. V teplejších oblastiach Slovenska je fakľovka mrazuvzdorná, pri väčších mrazoch je vhodné ju prikryť lístím alebo čečinou. Vynikne v trvalkovom záhone napríklad s rebríčkom, kocúrnikom, no esteticky pôsobí aj ako solitér.
Spracovala Viera Mašlejová
Foto: Shutterstock
