Pri kávičke s Félixom Slováčkom máte pocit, ako by ste sedeli s o generáciu mladším muzikantom. Vďaka jeho životnej energii, vášni k hudbe a silnej chuti pracovať sa udržiava vo výbornej kondícii. Najbližšie poteší fanúšikov v máji, na koncerte spojenom s oslavou jubilea.
Čochvíľa oslávite krásnych 80 rokov. Ste vo výbornej muzikantskej aj fyzickej kondícii. Ako vnímate súčasnú mladú generáciu muzikantov?
Keď sme boli mladí my, snažili sme sa urobiť si meno v médiách. To znamená, v rozhlase a v televízií. Vtedy to bola jediná cesta, ako sa dostať k ľuďom. Dnešní mladí muzikanti to majú ťažšie v tom, že žiadna stanica u nás, rozhlas ani televízia nevysielajú inštrumentálnu hudbu. Ak by som sa chcel dnes dostať do rozhlasu alebo do TV, musel by som spievať. Iba to je pre nich zaujímavé. Základný rozdiel vidím v tom, že kedysi človek chytil klarinet, zahral na naň a dostal za to peniaze. Teraz si musí zohnať sponzora na to, aby vôbec mohol hrať. Na druhej strane sa otvorili hranice pre umelcov z celého sveta, takže konkurencia je obrovská.
Z vášho pohľadu to teda nemajú súčasní mladí muzikanti jednoduchšie…
Rozhodne nie. Je to veľmi zložitý proces. Muzikanti musia vedieť nielen hrať, ale aj sa orientovať v šoubiznise a najmä, robiť sami sebe manažéra.
Môže byť dobrý muzikant zároveň dobrým manažérom?
Mne sa to darí (úsmev). Je však pravda, že takto to vo svete nefunguje. Väčšinou majú dobrí muzikanti vlastných manažérov. Tí zase veľa stoja, čím sa predražuje vystúpenie sólistu. Špeciálne po pandémii a pri aktuálnom zdražovaní, ľudia zvažujú, či si kúpia lístok na koncert.
Zaujímali sa ľudia o kultúru kedysi viac než v súčasnosti?
Áno, hlavne sa viac tešili. Na koncertoch bolo vidieť, ako im to robí radosť, a že sa tam prišli naozaj zabaviť. Dnes mám pocit, že je to boj o poslucháča. Ľudia prídu, sadnú si a čakajú, že sa niečo stane. Po správnosti by tam mala byť priama úmera medzi výkonom umelca a odozvou publika. Keď sa prepoja, dokáže to vytvoriť krásny záver.
V čom tkvie podľa vás úspech dobrého muzikanta? Prezradíte vaše tajomstvo?
Najdôležitejšie je, aby na sebe neustále pracoval. Aby nenadobudol dojem, že už to ďalej nejde, a to, čo dokázal, je ideálne. To je začiatok konca. U inštrumentálnych muzikantov je to obzvlášť špecifické v tom, že človek musí mať stále nástroj v ruke a v ústach. Je to otázka svalov, ktoré má okolo úst, pretože tie hneď zoslabnú ak ich nepoužíva. Musí veľa cvičiť, pripravovať sa a neustále niečo nové vymýšľať. Je nutné, aby hral to, čo sa páči jemu, no aj to, čo sa páči poslucháčom. Ideálne je to robiť tak, ako moja dcéra Anička. Všetko si píše sama. Hudbu aj texty. Hrávame spolu aj v programe s názvom Felixír. Ťažšie sa to presadzuje, no takto to najlepšie funguje u každého muzikanta. Napríklad aj u Dalibora Jandu alebo Petra Jandu.
V čom si robíte hudobne radosť vy?
Ja mám radosť, keď stojím pred ľuďmi s hudobným nástrojom a oni ma nechcú pustiť preč z pódia. Najväčšiu radosť mám, keď hrám, a už počas koncertu sa udeje standingovation, to ma vždy dostane do kolien. A ešte sa teším na oslavu mojich 80. narodenín vo veľkej sále paláca Lucerna, ktorá bude 2. mája. Bude to veľká šou, za sprievodu Big Bandu Felixa Slováčka tam vystúpia Helena Vondráčková, Karel Vágner, Sisa Sklovská, Ondrej Ruml, Jan Smigmator, Ondřej Povrazník, Felix Slováček jr., Anna Julie Slováčková, Petr Janda, Michal David, Daniel Hůlka, 4 Tenoři, Jitka Zelenková, Leona Machálková, Jiří Korn, Marie Rottrová a ďalší, takže srdečne pozývam čitateľov. Ak by to mali do Prahy ďaleko, budem 5. mája v Bratislave v Dome kultúry Ružinov.
Máte hudobnú agentúru, cez ktorú ponúkate aj speváka Ondřeja Provazníka a jeho piesne velikána Karla Gotta.
Ondřej príde zahrať aj na koncert do Bratislavy, je naozaj výborný.
Je ešte nejaký hudobný sen, ktorý by ste si chceli splniť?
Mám takých vynikajúcich muzikantov, že si s nimi vystačím sám. Pochodil som Európu aj USA a hrával som tam v rôznych zostavách. Od nás muzikantov sa vyslovene žiada, aby sme zahrali pre každého niečo. Aby sa v tom ľudia našli. Mám určite dobrú vôľu, aby som im to želanie splnil. To je môj sen, ktorý žijem (úsmev). Ak návštevník odchádza z koncertu a ani raz nemal husiu kožu, tak vystúpeniu niečo chýbalo.
Ako často trénujete na klarinete?
Skoro každé ráno si prehrám zopár stupníc.
Čomu sa venujete okrem hudby?
Mám veľmi rád život a cestovanie. Teplo a more, to je moje. Chodím hrávať s kamarátmi tenis, aj keď sa musím priznať, že si už musím dávať na seba väčší pozor než v minulosti. Občas hrávam golf, no na to musí byť naozaj pekné počasie.
Máte tri detí a všetky sa dali na umeleckú dráhu.
Z prvého manželstva mám dcéru René, ona je v Čechách slávnou dabérkou. Potom mám s Dádou Felixa a Annu. Syn je vynikajúci inštrumentalista a dirigent. Anička je veľmi šikovná, spieva, má svoju kapelu a som na ňu hrdý. Všetkým sa naozaj darí. Od syna mám dvoch vnukov, jeden má štyri roky a druhý deväť. Musím sa priznať, že nie som veľmi ten typ dedka na hry. Možno, ak prídu a povedia mi – Dedo, navaľ prachy, tak to bude iné spojenie. Mám ich rád, sú šikovní.
