Podľa záhradníkov patrí k najkrajším trvalkám neskorého leta. Helénium autumnale, teda jesenné, je zároveň znamením, že je tu koniec slnečných dní.
Helénium patrí medzi vyššie a mohutnejšie trvalky. Kvitnúť začína od polovice leta a záhony zdobí až do polovice jesene, keď už kvitne málo trvaliek. Nemá veľké nároky na podmienky, ani na pestovanie. Kvety sú veľmi žiarivé, môžu byť žlté, oranžové alebo takmer bordové. Dobrou správou je, že ešte aj v tomto období tieto rastliny dostanete v záhradníctve v kvitnúcom stave a vysadíte si ich tak hneď do záhrady. Pre tieto trvalky vyberte stanovište na slnku alebo v polotieni. Pôdu potrebujú humóznu, mierne vlhkú a priepustnú. Ich prirodzeným stanoviskom sú vlhké lúky v blízkosti lesov a močiarov, alebo zlé odvodnené pastviny či opustené polia pozdĺž vodných tokov a nádrží. Rastliny znesú aj krátkodobé zaplavenie vodou. Vďaka „vodomilnosti“ sa zvyknú v záhrade vysádzať k jazierkam.
Desiatky kultivarov
Pri vyberaní lokality by ste tiež mali vedieť, že ide o pomerne vysokú rastlinu – narastie do výšky až 150 cm. To si potom vyžaduje aj pevnú oporu. V okrasných, slnkom zaliatych záhonoch, sa helénium používa v kombinácii s inými vysokými trvalkami alebo ako pozadie pre nižšie rastliny. Pozor, táto trvalka korení plytko, preto sa neodporúča okopávanie.
Medzi jej hlavných opeľovačov patria včely, čmeliaky a motýle, ktoré prichádzajú sať nektár alebo zbierať peľ.
V Súčasnosti je k dispozícii viac než 30 kultivarov, ktoré sú odlišne vysoké, majú inú dobu kvitnutia a rôzne sfarbené kvety. Skoré odrody kvitnú asi o mesiac skôr, sú nižšie ako tie jesenné, a ak majú priaznivé podmienky, tak dokážu vykvitnúť aj dvakrát za sebou. Musíte však odstrániť suché odkvitnuté kvety.
Rez pred zimou
Pred príchodom zimy je potrebné odkvitnuté rastliny zrezať na 10 cm. Aby si zachovali bohaté kvetenstvo, odporúča sa presádzanie každých päť rokov – vždy počas skorej jari, nie na jeseň. Helénium pochádza zo Severnej Ameriky. V Európe sa pestuje už od roku 1792. Odvtedy sa rastlina rozšírila aj do Ázie. V krajinách, kde sa začala pestovať ako novinka, sa dostala aj do voľnej prírody. Nechová sa však invazívne a príliš sa nerozširuje.
Aj do vázy
Vo voľnej prírode sa bylinožravce tejto rastline vyhýbajú. Je to tým, že jej listy, kvety aj semená sú horké. Obsahujú zdraviu škodlivé látky – seskviterpenické laktony. Ak by sa jej zvieratá napásli vo väčšom množstve, mohli by si poškodiť zažívacie ústrojenstvo, pečeň, ľadviny a pľúca. Táto trvalka sa hodí aj do vázy, pričom vydrží veľmi dlho zdobiť byt či dom. Na rezanie sa odporúčajú kultivary kanaria a septembergold.
Spracovala vm
Foto: Shutterstock
