SOM manželka, matka, moderátorka. Kreatívna bytosť. No predovšetkým sa definujem ako božie dieťa. Ako žena, ktorá zažila nezabudnuteľný príbeh obrátenia. Aj o tom vám raz napíšem.
Teraz však trochu o inom. MILUJEM kreatívne písanie. Vážim (si) slovo. Rada sa pýtam a počúvam. A čo viem a čo sa dozviem budem na stránkach najstaršieho týždenníka na Slovensku s vami zdieľať každý týždeň. Vitajte!
Na tento rok nezabudnem
V mojom prvom blogu sa dočítate o tom, prečo na rok 2024 nikdy nezabudnem. S akým predsavzatím odporúčam vstúpiť do nového roka a kto ma nesklamal ani vo chvíľach, keď som si z bomboniéry vytiahla horko-sladkú pralinku.
Keď sa starý rok s novým stretáva zvykneme sa ako dobrí hospodári poohliadnuť za uplynulými 365 dňami v roku… alebo inak. Aký bol rok 2024? Nemyslím na objektívne skutočnosti, ale na vaše osobné prežívanie. Bol nevšedný alebo rok, ktorý zapadne prachom? Bol náročný, alebo naopak vydarený? Priamy, alebo vám kládol príliš veľa otázok ako ja teraz? Možno máte pre mňa jednoslovnú odpoveď, možno by ste mi vedeli rozprávať dlhé príbehy. Verte, že by som ich veľmi pozorne počúvala. Ja verím, že vy teraz so záujmom čítate tieto riadky.
Nám ľuďom je veľmi vlastné, že radi rekapitulujeme. Súhrnné zhrnutie totiž dáva človeku priestor rásť. Ja to robím už od detstva. Píšem si denník. Tak ako Bridget Jonesová, len s tým rozdielom, že ten môj nebol sfilmovaný. Film, ktorý sa však odohráva v mojej hlave je, podobne ako ten jej, o víťazstvách a pádoch, túžbach, splnených aj nesplnených snoch, trapasoch aj momentoch plných nádeje. Taký, aký je život.
Boh ma nikdy nesklamal
Búrlivý. Nepredvídateľný. Nezabudnuteľný. Taký bol rok 2024 pre mňa.
Miestami mi namiešal ťažko stráviteľný kokteil. Začal smutne. Nie pre sychravé počasie, ktoré sa notoricky opakuje 1. januára. Stratili sme otca. Pravdu povediac, vytriezvenie z minuloročného Silvestra neprišlo dodnes a ja som si uvedomila, že nikdy nie sme dosť veľké deti, aby nás strata rodiča nebolela. Bolí to stále.
Ku koncu roka som sama hľadela smrti do tváre. Mala som mozgové krvácanie. Vďaka skvelej zdravotnej starostlivosti som však vyviazla bez následkov. Na povrchu tieto udalosti nevykazujú súvislosť, v hĺbke sú prepojené. Naše prežívanie sa odohráva v našej duši, ktorá sídli v tele a tento dokonalý nástroj zaznamenáva všetko. A občas nám vystaví účet. Ale to isto viete.
A čo bolo medzitým? Bežný život mamičky na materskej. So všetkými radosťami aj starosťami. Najviac ma bavilo sledovať pokrok, ktorý urobí dieťaťa v prvých troch rokoch života. Taký sa už nezopakuje. A to je fascinujúce.
Fascinoval a nadchýnal ma Boh. V jeho láskavom náručí som prežila doposiaľ najťažšie chvíle života. On nesklamal. Lebo On je LÁSKA, vďaka ktorej existujeme. A na to, aby sme boli šťastní, veľa nepotrebujeme. Tak sa nenechajte presvedčiť, že všetko, čo vidíte, musíte mať. Všade, kam sa dá, musíte ísť a každého, kto niečo znamená, musíte poznať. Nemusíte. Stačí, že STE! A ostatné môžete, pretože veľké veci sú tie najjednoduchšie. Veď aj história nám ukazuje, že najväčšmi si uctievame tých, ktorí bez nároku na odmenu obetovali život v službe a pomoci ľuďom.
Čím naplniť 365 nových listov
Od viacerých priateľov a známych som počula, že tento rok bol náročný. A tak sa mi žiada povzbudenie. Každá kríza, križovatka je prozreteľnou navigáciou, ktorá nám ukazuje, že sme nešli najsprávnejšou cestou a umožňuje prepočítať novú lepšiu trasu. Verím, že ak sa na križovatke práve nachádzate, novú cestu čoskoro nájdete. Niekedy stačí nechať sa viesť. Mňa táto myšlienka vedie k poznaniu, že život mi aj v tomto roku pripravil lekcie, ktoré si budem často pripomínať.
- Všade sme nahraditeľní, len v životoch našich milovaných nie.
- V každom čase, priestore a situácii buď tou najlepšou verziou seba, lebo nikdy nevieš dňa ani hodiny.
- Život je ten najkrajší dar, aký naša duša dostala.
Aké sú tie vaše? Zdieľajte ich so mnou. Na adrese pribehy@starproduction.sk si ich rada prečítam a podelím sa o ne s vami, našimi čitateľmi.
Priatelia, začala som tento blog veľmi osobne a v tomto duchu ho aj ukončím.
Môj otec nás opustil posledný deň v roku. Myslím, že si vtedy nekládol otázku: Si pripravený na koniec? Áno, koniec roka môže niekedy znamenať aj koniec života. No predovšetkým je o začiatku. Niekedy je začiatkom večného života, inokedy začiatkom nového tu, na zemi. Vianoce sú predsa oslavou narodenia a nový rok je o nových 365 listoch doposiaľ nepopísaného papiera. Tak nech sa riadky vášho denníka s označením 2025 zaskvejú radosťou, pokojom, nádejou a láskou. Buďme vždy tou najlepšou verziou seba. Zdraví a vďační nezabúdajme na to, že my nie sme povolaní zápasiť s druhými. Každý tu má svoje miesto pod slnkom. Nech nám to slnko jasne svieti, na oblohe aj v tej našej krásnej duši. A môže aj v peňaženke. Vietor si tam určite neželáme☺
Požehnaný nový rok 2025 vám zo srdca praje
ANDREA POLÁČKOVÁ
