Pokoj a pokora. Tak by sa dal charakterizovať doktor Vavrinec Szathmáry, milovník kvalitnej hudby a vedec s vlastným koeficientom. Už tridsať rokov vedie Klub priateľov Slovenskej filharmónie a jeho hudobný príbeh je prepojený s celou rodinou..
Pán Szathmáry pochádza z Komárna, kde jeho otec hrával v ochotníckom komornom orchestri na husliach. Dirigent v tomto orchestri učil hrať na husliach aj pána Szathmáryho, pretože v čase jeho detstva ešte hudobné školy neexistovali. Ako 13 ročného ho prijal za člena spomínaného orchestra. Orchester okrem skladieb klasikov hral aj tri operety. Vzťah k hudbe sa u pána Szathmáryho stále posilňoval aj počas vysokoškolských štúdií, keď bol členom vysokoškolského súboru Technik. V tom období začal chodiť na koncerty do Slovenskej filharmónie a chodí už dlhé desaťročia.
Počas jednej návštevy ho v nej upútal oznam, kde opäť chceli obnoviť pôsobenie Klubu priateľov SF, tak sa prihlásil a zvolili ho za predsedu. „Nás členov spája hudba. Všetkých nás zaujímajú skladatelia, ktorí tvoria tak nádherné diela. Na naše besedy sme sa snažili pozývať čo najviac skladateľov, domácich aj zahraničných dirigentov a interpretov.Boli u nás už mnohí členovia telies Slovenskej filharmónie, a mnohí zahraniční umelci hrajúci snáď na všetkých hudobných nástrojoch. Ak sme dostali tip aj na mladšie ročníky, pozvali sme aj tých. Pomáhala nám v tom aj pani profesorka Neumannová z bratislavského konzervatória,“ spomína doktor Szathmáry.
Oslava 30. výročia Klubu priateľov SF
Na besedách sa spoločne rozprávajú o konkrétnych skladbách, podnetoch a o tom, ako skladatelia o hudbe premýšľajú. V klube priateľov doslova bádajú po rukopise skladateľa. Neraz sa dozvedia zaujímavosti zo života skladateľov, ktoré sa neskôr odrazia aj v hudbe. Členov klubu zaujíma dianie v Slovenskej filharmónii ako aj plány dramaturga. Predsa len – naplánovať celú sezónu nie je vôbec jednoduchou záležitosťou. Jedna vec sú plány, druhá je realizácia. To všetko sa členovia dozvedia na pravidelných stretnutiach priamo z prvej ruky v krásnych priestoroch Reduty. Odmenou je im aj súkromný koncert, ktorý im vždy pozvaní hostia doprajú. V máji členovia Klubu priateľov Slovenskej filharmónie oslávili tridsiate výročie svojho vzniku.
Inšpiratívne zájazdy
Klub zažíval v istom období veľký rozmach a milovníci hudby sa rozhodli zúčastniť sa na rôznych výletoch: „Keď pán dirigent Ľudovít Rajter oslavoval 90 rokov, vybrali sme sa za ním do Pezinka. Na cintoríne sme si uctili pamiatku Eugena Suchoňa s manželkou a večer sme si užili krásny koncert. Sú to veru vzácne momenty v živote na ktoré dodnes radi v klube spomíname.“ Členovia sa vybrali aj do neďalekej obce Rohrau v Rakúsku, kde sa narodil Joseph Haydn a navštívili jeho rodný dom. Veľkým priateľom klubu, ktorého niekoľkokrát pozvali na stretnutia je známy husľový virtuóz Peter Michalica. Ten do klubu priniesol návštevu až z ďalekého Azerbajdžanu. Nakoniec toto priateľstvo vyvrcholilo pozvánkou do Kremnice, kde hudobník každé leto organizuje koncerty.
Cestou sa skupina zastavila aj na Nitrianskom hrade. V Kremnici ich už očakával pán Michalica a zahral im sľúbený koncert. Pán doktor spomína aj na výlet v Čechách spojený s návštevou rodného domu skladateľa Gustava Mahlera v Kališti, zakončený bol v Jihlave. Pekné spomienky majú členovia klaubu na návštevu zámku v neďalekom Graffenegu v Rakúsku, kde navštívili koncert Londýnskej filharmónie. Aj takéto vzácne chvíle zažívajú členovia klubu priateľov, kedy im láska k hudbe otvorí srdcia dokorán.
Ľudská blízkosť nadovšetko
Členov klubu nespája iba náklonnosť k hudbe, ale pevné priateľské vzťahy položené na kvalitných základoch. V súčasnosti je v klube okolo 160 priateľov, niektorí chodia menej často, iní pravidelne. V niektorých prípadoch ide dokonca o celé rodiny. „To sú všetko veľmi zlatí a vďační ľudia. Spoločne sa tešíme z hudby a zo života a dáva nám to všetkým veľkú energiu. Hudba pôsobí na človeka. Zjemní ho a pozerá sa na svet iným pohľadom, s veľkým citom,“ hovorí doktor Vavrinec.
Hudba v rodine prekvitá
Szathmáryovci majú tri deti, dcéru a dvoch chlapcov. V mladosti chodievali často na turistiku, splavovať naše rieky a spoznávať prírodu. Deti vyrastali pri tónoch tých najlepších svetových skladateľov, nečudo teda, že synovia sú profesionálnymi hudobníkmi. Syn Gabriel hrá na husliach v orchestri Slovenská filharmónia. Svoj vzťah k starej hudbe realizuje v súbore Musica Aeterne a komornú hru príležitostne si zahrá aj v sním založenom Pressburger Quartete. Populárnu a tanečnú hudbu 30-tich rokov minulého storočia si rád zahrá so súborom Bratislava Hot Serenadors. Ladislav je v súčasnosti violončelistom v Paríži a rovnako sa „potatil“. Má štyri deti. Vnučka hrá na lesnom rohu, tak možno ju raz uvidíme aj na koncertnom pódiu. Cez letné prázdniny sa chystajú všetci traja vnuci do Bratislavy pozrieť starých rodičov a určite neobídu aj milovanú budovu Reduty.
Model elektrického srdca
Veda, hudba a rodina sú pilierom života nášho úspešného vedca. Štúdium matematiky a fyziky na prírodovedeckej fakulte predurčilo pána doktora na vedeckú kariéru. Končil školu s veľkým záujmom o biofyziku a predmetom jeho skúmania sa stalo elektrické pole srdca. „Vytvoril som model elektrického srdca a chodil s ním prednášať po celom svete. Ukazoval som ľuďom proces podľa ktorého vznikne elektrokardiogram (EKG). Ten slúži aj na anamnézu činnosti srdcia a mňa zaujímalo ako vzniká tvar už chorého srdca. Precestoval som kus sveta, od Ameriky až po Rusko, veľmi rád spomínam na toto obdobie,“ hovorí s láskou k svojmu povolaniu doktor Vavrinec. Milovník hudby bol v skupine nadšencov, ktorí sa zaujímali o fyziológiu človeka. Szathmáryho model srdca fungoval tak, že ak existovala v istej časti srdca chyba a bunky nefungujú tak, ako by mali, vedec chcel vyčítať ako sa to odrazí vo vektorkardiograme.
Aj sa mu to podarilo: „Každoročne som sa zúčastňoval kongresov, kde som prezentoval svoje vedecké výsledky. Na jednom z nich som navrhol výpočet koeficientu, ktorý keď má hodnotu jedna, je to presne tak, ako má srdce fungovať. Čím je hodnota nižšia od jednotky, tým je aktivácia srdca zložitejšia. Príčinou môžu byť aj chorobné zmeny. Môj koeficient som nazval zbortenosť vektorkardiografickej sľučky.“ Doktora nedávno prekvapil kolega, ktorý pôsobí v Moskve a zavolal mu na Nový rok a pri novoročnom želaní mu spomenul, že v práci počítajú aj jeho koeficient. Nazvali ho Szathmáryho koeficient.
„Život mám naplnený po všetkých stránkach a som veľmi spokojný. Vďaka hudbe, rodine a dobrým ľuďom vôkol mňa si ho viem ešte užívať naplno.“
