Pivo je možno na prvý pohľad doménou mužov, ale realita je iná. Aké to je pracovať v prevažne mužskom kolektíve, s akými stereotypmi sa stretávajú a čím je pre ne práca pre veľký pivovar atraktívna? Spoznajte príbehy troch žien, ktoré spája láska k pivu.
Pracujem tam, kde ma to baví
Najčerstvejšou zamestnankyňou zo spomínanej trojice žien je Dominika Líšková, ktorá pracuje v pivovare od minulého roka a do Hurbanova sa presťahovala z Oravy. Je tím líderkou na výrobe piva na úseku filtrácie. Vedie mužský tím, ktorý je zložený zo 14 členov a spoločne majú na starosti filtráciu piva, miešanie radlerov, ciderov a finálnu prípravu produktu.
Zárodky jej záujmu o pivo siahajú do čias, kedy prvýkrát skúšala vyrobiť vlastné pivo doma ako samouk. „Hneď som sa do tohto sveta zamilovala. Varenie piva je pre mňa alchýmia, kedy zo štyroch základných surovín vzniká nespočetná škála druhov piva a záleží na každom jednom malom detaile, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvnia výsledok.“ spomína na svoje začiatky Dominika. Neskôr zdokonalila svoje vedomosti v craftovom pivovare a dnes ich zúročuje v práci prehurbanovský pivovar.
Predsudkyvoči ženám v pivovarníctve vníma Dominika len okrajovo. Stretla sa však s názorom, že žena nie je schopná navariť pivo rovnako dobre ako muž, že to nie je povolanie pre nežnejšie pohlavie. „Ženy pritom boli odjakživa spojené s pivovarníctvom. Boli dokonca obdobia, kedy to bolo výsadou a povinnosťou žien variť pivo. Povedala by som že to máme v krvi. Je pravda, že sme na čas ustúpili do úzadia, ale boli sme v pivovarníctve vždy,“ zdôrazňuje Dominika, ktorá je v súkromí matkou troch detí a dodáva: „V inom odvetví by to nebolo iné, akurát pracujem tam, kde ma to baví. Vtedy sa veci zvládajú ľahšie.“
Je dôležité nenechať sa odradiť
Kvôli pracovnej príležitosti sa do Hurbanova presťahovala aj Valéria Kullová, ktorá prišla na juh Slovenska z Kysúc. Oceňuje preto teplé južanské počasie a vyšší počet slnečných dní.
Valéria už na základnej škole vedela, že sa chce venovať téme udržateľného hospodárenia a ekológií. V súčasnosti pracuje v Hurbanove na pozícií referentky pre životné prostredie už piaty rok. Jej pracovnou náplňou je zabezpečovať pretavenie legislatívnych požiadaviek v oblasti zložiek životného prostredia (voda, odpady, ovzdušie a biota) do výrobnej činnosti spoločnosti. Zaoberá sa tiež prevenciou znečisťovania životného prostredia s cieľom dosahovania a udržiavania jeho priaznivého stavu.
Postavenie žien v pivovare vníma pozitívne. Dôležité sú podľa nej v prvom rade skúsenosti človeka, jeho prínos do tímu, chuť pracovať a nie jeho pohlavie. „Už od prvého dňa som videla rovnakú príležitosť pre ženy i mužov, necítila som žiadne pnutie v pivovare ani v sladovni, práve naopak,“ hovorí. „Je dôležité zostať sama sebou a dôverovať si. Neprestávať sa vzdelávať, byť inovatívna a nenechať sa odradiť. Prekážky sú na to, aby sme sa naučili ich podliezť alebo preskočiť. Jednoducho sa nejako do tej cieľovej rovinky dostať,“ dodáva Valéria.
Moje hobby sa stalo mojou prácou
Dominika Kudláková študovala bezpečnosť a kontrolu potravín a následne technológiu potravín na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V rámci štúdia ju zaujali najmä procesy fermentácie, či už išlo o čaje alebo iné nápoje vrátane piva. V tom čase sa začínali čoraz viac dostávať do povedomia ľudí remeselné pivovary. „Keďže mám pivo rada a nepoznala som žiadne ženy, ktoré by sa tejto oblasti venovali, povedala som si, že to skúsim. Obidve moje záverečné práce sa venovali pivu – od laboratórnych analýz až po prvé uvarené pivo v školskom pivovare. Nakoniec sa moje hobby stalo mojou prácou,“ pochvaľuje si. Dnes pracuje v pivovare ako vedúca výroby sladu.
Práca v pivovarníctve podľa nej predstavuje mnoho rozličných pozícii, ktoré môžu byť pre ženy zaujímavé. Odrádzať ich však môže, že v niektorých prípadoch pracujú ženy okrem svojej odbornosti v oblasti pivovarníctva aj na pozícii obhajkýň svojich vedomostí, čo ich stojí veľa energie. „Vždy sa preto veľmi teším, keď sa zúčastním nejakej konferencie alebo seminára a vidím ženy zastúpené na pozíciách agronómiek, technologičiek, kvalitárok, a to v oblasti udržateľnosti, výroby, ale aj na poli vedy,“ poznamenáva.
„Inšpiráciou je pre mňa Gabriela Basařová, ktorej meno pozná asi každý, kto sa kedy chcel o pivovarníctve a sladovníctve naučiť viac. Veľký kus dobrej roboty v rámci propagácie žien v pivovarníctve robí aj organizácia Pink Boots Society,“ vymenúva Dominika, ktorá chce byť súčasťou zmeny udávajúcej trend a svoju prácu vníma ako možnosť prispieť k inováciam v pivovarníctve.
