Juraj Loj sa divákom televízie JOJ čoskoro prihovorí ako utajený pra-pravnuk Alberta Einsteina, génius, ktorý ako to už býva, tam kde má pridané, má inde ubraté. V bežnom živote to má so sebou náročné nielen on, ale aj jeho okolie. Juraj sa vie aj popri troch deťoch svojím postavám úplne odovzdať. Výnimkou nie je ani jeho účinkovanie v seriáli Einstein.
Brilantného vedca ste ešte nehrali, ako sa vám postava stvárňovala?
Bola to pre mňa úplne nová skúsenosť v tom zmysle, že som sa ešte nikdy nemusel učiť toľko textu v tak krátkom čase. Niektoré pasáže som sa učil aj dva – tri týždne, boli to dve strany A4 fyzikálnych zákonov. Musel som to pochopiť a doslova sa to nabifľovať, nastavili sme to s veľkou dynamikou reči. Bola to skvelá skúsenosť.
Hráte hlavnú postavu Filipa, ktorému myšlienky v hlave lietajú prirýchlo a potrebuje ich všetky hneď vypovedať. Máte to aj vy tak podobne?
Ako ste to zistili? (smiech). Áno, rozumiem mu. Aj teraz natáčam v Čechách a kolegovia si na pľace mysleli, že som stále nahnevaný a ja pritom iba stále premýšľam. Musel som im to vyvrátiť. Aj v súkromí strašme veľa rozmýšľam nad vecami, nad životom samotným a nad samým sebou. Keď mám prácu, nie je so mnou veľmi doma reč, pretože neustále rozmýšľam nad ňou. Zuzka (manželka herečka Zuzana Kanócz) mi musí veľa krát povedať: „Nechaj postavu za dverami a buď doma ty.“
Skúšali ste metódy, akými sa človek dokáže sprítomniť?
Áno, viacero. Dýchacie techniky, dokonca otužujem aj podľa známej metódy Wim-hofa. . Ale zatiaľ mi to nepomohlo. Niekedy som dokonca rád, že sa tá postava drží so mnou, snažím sa ju pochopiť. Ťažko sa mi jej zbavuje. Občas pocítim záblesky toho, že som ju precítil a vtedy sa bojím opustiť ju, aby som to už nestratil. Je to neustály proces. Niektoré postavy mám natoľko zažité, že sa od nich odstrihnem a vrátim sa k nim bez problémov neskôr.
Spomínali ste Českú republiku, na akých projektoch ešte momentálne pracujete?
Natáčam celovečerný film, konkrétne hudobno-psychologickú drámu. Hrám zbormajstra dievčenskému zboru, čiže hudba tam hrá prím. Film je proces, kedy si každá situácia vyžaduje niečo iné a udržať myslenie postavy je veľmi náročné. V SND začínam skúšať s režisérom Romanom Polákom hru Konformista, tam hrám ako hosť postavu Marcella. Čaká ma ešte film Miki o bossovi Banskobystrického prostredia Mikulášovi Černákovi. Ďalej budem robiť film so slovenským producentom Rudolfom Biermannom Vojna policajtov. A v Prahe ešte hrám v seriáli Producenti.
Vy ste naozaj úplne ponorení v práci, je to na vás vidno. Staráte sa o seba fyzicky? Športujete?
To áno. Snažím sa aspoň ísť si zabehať. Cez sviatky sme boli s rodinou na chalupe v Tatrách, kde deti lyžovali v lyžiarskej škole a ja som snowboardoval. Stihol som aj dva krát skialpový výšľap. Chcel som najmä Zuzke dopriať čas pre seba, takže lyžovala najmä ona. Popri troch deťoch má pochopiteľne menej času a pohybu než ja.
Máte tri deti, obaja ste herci, Zuzana hrá v seriáli Nemocnica, je niekto, kto vám pomáha s deťmi?
Pomáhajú nám moji rodičia, ale snažíme sa to vykryť najmä samy. Nie je to jednoduché, ale takto sme si to zvolili. Takto sme to chceli (úsmev).
