Aktívna Jana Švandová búra všetky mýty o nevýhodách vyššieho veku. Elegantná, príjemná, s kopou energie a chuťou pracovať. Stretli sme sa na premiére filmu Matka na úteku, kde nám porozprávala o svojom živote v poslednom čase. Okrem filmu má aj ďalšie prekvapivé novinky..
Vo filme je citlivo zobrazená realita ženských priateľstiev, ich hĺbka aj krehkosť. Vy ich máte viacero, alebo si zakladáte na jednom, maximálne dvoch?
Silné priateľstvá som mala v detstve. Bohužiaľ sme sa často sťahovali pretože môj otec bol vojak. Priateľstvá teda tak ako aj začali, rýchlo skončili a musela som si hľadať nové. Najviac ich mám z mladosti. Mám kamarátky, ktoré poznám od nejakých mojich dvadsiatich rokov a stále máme pekné vzťahy. Pravidelne sa v Prahe stretávame. Môžem im zavolať, zveriť sa im s problémami a oni si to nechajú pre seba, to sa dnes cení. Niekedy mi aj dobre poradia. Myslím si, že priateľstvo je veľmi dôležitá vec. Mať naozajstnú kamarátku, alebo kamaráta je vzácne.
Myslíte si, že môže existovať priateľstvo medzi ženou a mužom?
Ja si myslím, že môže. Mám takého Jiřího Bartošku s ktorým sa poznám od pätnástich rokov. Sme stále priatelia a iba priatelia (smiech).
Veľa žien si nájde nové kamarátky na materskej dovolenke, na detských ihriskách.. Boli ste aj vy ten prípad?
Ja som väčšinou už hrala v divadle, nemala som úplne klasickú materskú dovolenku. Celé tehotenstvo a neskôr aj výchovu syna som zdieľala s mojou kolegyňou Andreou Čunderlíkovou. Obe sme boli v rovnakom čase tehptné a tak sme spoločne mohli všetko prežívať. Tým sa aj naše priateľstvo veľmi posilnilo a považujem ju za jednu z najbližších priateliek. Ak nastane nejaká zlá chvíľa, je tu pre mňa a ja pre ňu.
Ako sa pozeráte na nevyžiadané rady, ktorými mnohí ľudia častujú iných? Aj vaša postava svokry, babičky a matky Reginy ich má plné vrece..
Keď som si prečítala scenár a hrala som postavu Reginy, spomenula som si na moju maminku. Nebývala s nami, bola v úplne inom meste, ale stále nám dávala rady. Vždy cez telefón mi zvykla hovoriť: Jana, hlavne nerob toto, na tamto si daj pozor a podobne. Ja som jej vždy len tak odpovedala: jasné, dobre a púšťala som to z ucha von. A teraz si na to vždy spomeniem. Moja mama mi vravievala to isté, čo som neskôr ja hovorila svojmu synovi. Aj moje postavy sú často krát neznesiteľné ženy, ale často majú pravdu.
Aj vo veku 76 rokov ste veľmi aktívna. Pracujete, cestujete do ďalekých krajín, staráte sa o tri vnúčatá. Kde čerpáte všetku energiu?
Dobíja ma čas voľna, ktorý si vždy dopredu naplánujem. Teraz som sa vrátila z Kostariky, kde sme boli až tri týždne. Keď mám veľa práce, snažím sa nájsť si pár dní voľna, aby som z toho nezošalela. Idem si vtedy zaplávať, zacvičiť, zájdem na masáž.
Obľubujete hrať golf, ako sa vám hral na Kostarike? Nebrali vám opice loptičky?
Je to tam zaujímavé. Nádherná príroda a ihrisko bolo uprostred džungle, takže občas sa tam nejaká opica zatúlala. A je tam veľký problém s dopravou, pretože tam nie sú asfaltové cesty. Ak je niečo vzdialené 80 kilometrov od vás, idete tam tri hodiny. Manžel nebol z toho zrovna nadšený.
Bavilo vás byť spolu vkuse tri týždne? Necítili ste už „ponorku“ zo seba?
My sa tak málo vidíme, že je to pre nás naozajstná dovolenka. Minulý rok som naozaj veľa pracovala a doma sme sa len míňali. Ešte teraz potiahnem zhruba do apríla a potom zvolním a budem si užívať jar. To je moje najobľúbenejšie ročné obdobie.
Vy ste včera o tretej ráno dokončila natáčanie seriálu Večne mladí s Janom Hřebejkom, čo mňa úplne fascinuje, že sa tu so mnou bez problémov ešte vo večerných hodinách rozprávate. Povedzte nám, načo sa môžeme v seriáli tešiť?
Ďakujem, ja si zase už neviem iné tempo predstaviť (úsmev). Traja dôchodcovia sa na sklonku života stretnú v luxusnom starobinci. Zisťujú, že aj vo svojom veku môžu ešte zažiť dobrodružstvo a srandu, hlavne ak tam nájdu nových priateľov. Navzájom sa podržia, pohádajú, riešia problémy s chorobami, vzťahmi či s rodinou. Je to seriál pre tri generácie. Každý si tam niečo nájde.
Váš syn Hubert bol humanitárnym pracovníkom v Afganistane aj Ugande. Rovnako ako aj jeho žena. Usadili sa však v Prahe, tak môžete svoje vnúčatá vidieť častejšie..
Áno, moja nevesta Claire je Britka a zoznámili sa v práci. Majú tri deti a ja som tá rozmaznávacia babička. Keď mám čas, rada im pomôžem. Niekedy ich beriem do múzea, alebo do divadla na detské predstavenia, ale najradšej chodia všetci do reštaurácií. Chodíme spolu na obedy, alebo skoré večere, vtedy sú nadšení. Potom si vymýšlame príbehy, ktoré si spolu hráme. Z toho máme všetci veľkú zábavu.
Ste veľmi činná aj v divadle, najviac v tom Bez zábradlí, potom v Kalichu, na Fidlovačce a v divadle Radka Brzobohatého. A ešte chodievate aj na divadelné zájazdy..
No, mám toho dosť. Ale cez Veľkú noc mám zase týždeň voľna, tak zasa si niekde pôjdeme zahrať golf. Na to sa už teším.
Ste súťaživá golfistka? Potrebujete vyhrať nad manželom?
Na začiatku bolo obdobie, keď som sa snažila byť lepšia ako muž, ale dnes mi je to už jedno. Nechcem sa rozčuľovať. Golf je krásny v tom, že nemôžete svojmu súperovi povedať, že za to môže on. Je to jediný šport pri ktorom si musíte priznať vlastnú chybu. To je niekedy veľmi kruté.
Túžili ste vždy po herectve, alebo vás lákal aj iný smer?
Pôvodne som chcela byť archeologičkou, ale nevzali ma tam.
Vraciate sa k nej nejakým spôsobom?
Čítam veľa knižiek z obdobia Tutanchamona a hlavne ma ovplyvnila kniha Egypťan Sinuhet. Vždy som si v puberte predstavovala ako objavím ďalšie Údolie Kráľov. Ale osud ma zaviedol úplne niekam inam.
A ste tam spokojná?
Áno, veľmi.
Aké sú najväčšie úskalia herectva?
Veľmi ťažké sú začiatky. Myslím si, že pre každého začínajúceho herca je veľmi dôležité mať šancu a príležitosť. Môžete skončiť školu a potom nemáte angažmán, nemáte ponuky a to je zlé.
Mali ste aj vy podobný začiatok vašej kariéry?
Ja som mala na začiatku dobré obdobie, potom medzi 30 a 40 rokom to bolo nič moc, nemala som prácu. Najviac práce mám v staršom veku. To sú také herecké vlny. Buď máte strašne veľa práce, alebo nerobíte nič. Väčšinou, keď ste zamestnaná v divadle, ono vám tie vlny vykompenzuje.
Ako ste zvládali povolanie herečky so skĺbením súkromia?
To musíte zvládnuť. Buď máte babičku, opatrovateľku alebo vám pomáha manžel. Vtedy som proste musela. Nikdy by som nepovedala, že si nespravím dieťa, pretože nemôžem byť herečkou. Myslím si, že dieťa je pre každú ženu v živote veľmi dôležité a v tej našej profesii sa to vždy dá nejako zariadiť, aby čas na deti bol.
