Jozef Kroner, náš najväčší herec 20. storočia, oplýval neobyčajným rozprávačským talentom. Mal dar originálne vypointovať príbehy, ktoré sám zažil, a okoreniť ich láskavým humorom. V týchto dňoch si naňho intenzívne spomíname. Dvanásteho marca uplynulo sto rokov od jeho narodenia a devätnásteho marca majú zase meniny Jozefovia.
Velikán, ktorého milovalo celé Československo, zomrel po ťažkej chorobe 12. marca 1998 vo veku sedemdesiattri rokov. Pietna spomienka sa pri jeho hrobe koná pravidelne od roku 2008 práve v mesiaci marec. V Slávičom údolí sa členovia Spolku rodákov Jozefa Kronera stretávajú s dcérou Zuzanou Kronerovou a synovcom Jánom Kronerom. Od rodného domu prinášajú hrudu staškovskej zeme.
Dom s Oscarom aj hercovou dušou
Železničný strážny domček s číslom 308, v ktorom sa narodil Jozef Kroner, stále stojí pri trati v blízkosti staškovskej železničnej stanice. Tí, ktorí boli vo vnútri, hovoria o múroch s dušou a nevysvetliteľnej energii, s ktorou z neho odchádzajú. „Mojím prvým vnemom bol hvizd lokomotívy a syčanie pary,“ spomínal Jozef Kroner. To preto, že sa narodil v rodine železničiara a rané detstvo prežil v blízkosti železničnej stanice v kysuckej dedine Staškov. Dnes na tých pár štvorcových metroch život Jozefa Kronera, ktorý navždy odišiel pred dvadsiatimi šiestimi rokmi, však pokračuje ďalej.
Ešte pred pár rokmi bol ruinou. Chátral, bol v dezolátnom stave a jeho obyvateľmi boli zväčša bezdomovci. Smutné, keď si spomenieme na veľkého herca, akým Jozef Kroner bol. Vstal z popola vďaka zápalu ľudí zo Staškova pre myšlienku venovať mu čestnú pamiatku, ktorá mu prináleží. Nevyprchala, ani keď bojovali s veternými mlynmi a snažili sa schátraný dom získať z vlastníctva železníc. S myšlienkou zrekonštruovať ho prišiel Spolok rodákov Jozefa Kronera. Pomocné sily pridali Staškovčania a obdivovatelia Jožka Kronera. Dielo sa podarilo. Samotná obec sa rozhodla priložiť ruku a investovala z celkových nákladov najväčší podiel financií.
A pozrime sa spolu na ďalšiu pamätihodnosť, ktorou si uctievajú jeho herecký kumšt na východe Slovenska…
Jediný oscarový
Jozef Kroner vošiel do pamäti národa v snímkach ako Tisícročná včela, Rysavá Jalovica, Sváko Ragan, Kubo či Pacho hybský zbojník. Najväčšieho uznania sa mu však dostalo za snímku Obchod na korze. Práve účinkovaním v nej získal, ako jediný v histórii slovenského filmu, slávnu sošku amerického Oscara. Herecký výkon Jožka Kronera v tomto oscarovom filme ohodnotila okrem Hollywoodu aj Európa. Získal originálne ocenenie na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Jedným z jeho nezabudnuteľných citátov, ktorý odznel počas prijímania ceny bol: „Umenie je zrkadlo, v ktorom sa odráža duša spoločnosti. Máme povinnosť zachovávať a šíriť jeho krásu, aby sa mohla dotknúť aj srdca ďalších.“ Tieto slová jasne odrážajú jeho vášeň a oddanosť k umeniu, i presvedčenie, že umenie má moc meniť svet.
V Obchode na Korze exceloval v hlavnej postave stolára Tóna Brtka, ktorému švagor vybavil arizáciu obchodu s galantériou. Film pod režisérskou taktovkou Jána Kadára a Elmara Klosa, rozpráva skutočný príbeh z obdobia, keď Židov označovali žltou hviezdou ako nežiaduce osoby, ktorým neprináležalo vlastniť majetky a zmrákal sa nad nimi tragický osud v koncentračných táboroch. Nakrúcali ho v roku 1964 v Sabinove. Vybrali si ho preto, že v tom čase patril medzi jedno z mála miest, ktoré nemalo zmodernizované centrum a tamojšie budovy vyzerali ako z predvojnových čas. A práve tam, na pamiatku nesmrteľného výnimočného herca, postavili jeho jedinú sochu v životnej veľkosti.
Česť jeho pamiatke
Na tvorbu bronzovej skulptúry sa podujal miestny sochár Jozef Karniš. Odliatok filmovej postavy Brtka dnes nájdeme na chodníku pred replikou filmového obchodíka pani Rozálie Lautmanovej, ktorú stvárnila poľská herečka Ida Kaminská, v centre mesta. „Sabinovské korzo sa volá Námestie slobody. Film hovorí o slobode a moja socha Tóna Brtka je tiež o tom, aby sa sloboda nestala niečím, na čo sme si jednoducho zvykli. Aj vo filme ľudia chodili po chodníku, tancovali, spievali, ráno sa zobudili. Susedov Židov brali, odvážali ich preč, bolo to strašné. Tá vec sa môže udiať kedykoľvek. Ak dovolíme niekomu robiť to, čo nechceme a budeme len ticho stáť, tak sloboda nám bude zobraná. Je to dar a výsada,“ predniesol Karniš pri odhalení sochy v polovici augusta 2021.
Socha Tóna Brtka je 170 cm vysoká – rovnako, ako meral Jozef Kroner. Jej vymodelovanie trvalo celých deväť mesiacov a vyžiadala si stovky kíl sochárskej plastelíny na vymodelovanie plastiky. Z cieľovej sumy 82500 eur na ňu vyzbierali viac ako polovicu hodnoty darcovia
Herecké gény nezaprie
Jediná dcéra Jozefa Kronera, Zuzana Kronerová, sa stala takisto úspešnou herečkou, hoci ju rodičia od tejto umeleckej profesie odrádzali. Dokonca až takým spôsobom, že jej o ňom rozprávali strašidelné veci: „Moji rodičia urobili chybu tým, že ma od herectva odrádzali, pretože tým viac som po ňom začala túžiť. Tie horory mi rozprával hlavne otecko. Ako dieťa som rada počúvala rozhlasové hry a túžila som byť členkou detskej rozhlasovej skupiny. A tak si otecko vymýšľal, že v rozhlase deti zatvárajú na celú noc, nedajú im najesť, a keď niečo pokazia, zbijú ich. Odrádzali ma, pretože vedeli, že herecký chlebíček je tvrdý v tom, že aj keď ste dobrý, ale režiséri si vás nevšimnú, nemáte prácu. A herec bez práce nemôže byť hercom, pretože hrať doma v obývačke bez publika nie je možné. Vtedy nemohli tušiť, či budem mať nejaký talent, a chceli ma ušetriť sklamaniu. Ale, našťastie, som v génoch zrejme niečo zdedila,“ prezradila v nedávnom rozhovore pre Slovenku Zuzana Kronerová, ktorá úspešne šíri kronerovskú krv, ktorá jej prúdi v žilách do desiatok rolí, v ktorých ju rovnako, ako jej otca, milujeme…
Zdroj foto: archív Slovenky, SND / Jana Nemčoková