Už niekoľko rokov je v Medzeve, v rodnom dome exprezidenta Rudolfa Schustera, zriadené Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej – ucelená kolekcia kinematografickej techniky. Čo vlastne skrýva a prečo vzniklo? My sme doň nakukli.
„Rudolf Schuster, bývalý prezident Slovenskej republiky, ako nadšený fotograf a obdivovateľ kinematografickej techniky, začal tieto predmety zhromažďovať ešte za života svojho otca Alojza Schustera, a to s úmyslom umiestniť ich neskôr rodnom dome a vytvoriť takúto pamätnú izbu. Áno, na prvý pohľad to znie nezvyčajne, ale on mal taký plán, pretože od malička počúval príbehy svojho otca z brazílskej džungle,“ hovorí Peter Böhm. Skôr než začneme obdivovať staré prístroje, uvádza nás lektor do takpovediac súkromnej histórie rodiny Schusterovcov. „Bolo to tak, že najprv Ján Benedikt, ujo Rudolfa Schustera, ako taký 15 – 16-ročný emigroval do Brazílie. Žil tam niekoľko rokov, dobre sa mu tam darilo. Po čase prišiel navštíviť rodinu na Slovensku. Cestou, keď prechádzal Nemeckom, kúpil si kameru so všetkým vybavením. V Medzeve potom natočil rodinu i okolie. Počas návštevy doma padlo rozhodnutie, že jeho brat Michal Benedikt a otec Rudolfa Schustera – Alojz, pôjdu do Brazílie. Aby si zarobili na živobytie,“ opisuje lektor. Ako dodáva, tridsiate roky u nás boli krízové, ľudia nemali peniaze, nemali prácu. Brazílska vláda preplácala cestu zo Slovenska až do Brazílie, s podmienkou, že tam odpracujú tri roky.
Sedem mesiacov v pralese
„Do Južnej Ameriky odišli teda aj ďalší členovia rodiny a mysleli si, že za tri roky si našetria toľko peňazí, čo im bude stačiť na život na Slovensku. Lenže práca v Brazílii nebola tak dobre platená. Po polroku zistili, že to nie je až také výnosné. V hlave Jána Benedikta preto skrsol nápad – Poďme do pralesa a natočíme film, ktorý sa bude v Európe a Severnej Amerike dobre predávať,“ rozpráva pán Böhm. A traja muži, ktorým podľa všetkého nechýbala guráž, sa skutočne vydali do pralesa. „Sedem mesiacov točili film – údajne podľa kritikov to bol dobre natočený film. Lenže problém bol v tom, že to bol nemý film. V tom čase sa práve do kín dostáva obrovská novinka – ozvučený film. O film Alojza Schustera a bratov Benedikovcov nie je taký záujem, jednoducho stratil na hodnote. Takže dopadlo to tak, zisk z toho filmu nemali,“ uzatvára príbeh ako z Hollywoodu náš sprievodca po múzeu.
Drevená „krabička“ na trojnožke
Nuž, bola to skutočne „dejinná smola“. Keby éra nemého filmu chvíľu vydržala, možno by sa celý svet doteraz učil o troch odvážnych Slovákoch z Medzeva, čo medzi prvými zachytili na celuloid exotickú brazílsku džungľu. „Musím povedať, že aj keď návštevníci, samozrejme, obdivujú historické kamery, práve tento príbeh rodiny Schusterovcov, má u ľudí najväčší ohlas a veľmi ich zaujíma. Nakoniec, prečo nie, veď je za tým nezvyčajný príbeh, koľko Slovákov si len tak povedalo – poďme nafilmovať džungľu niekde ďaleko za morom?“ myslí si Peter Böhm. Ale teraz už k samotným exponátom. Áno, samozrejme, že je tu tá ikonická drevená kamera, ktorou otec Rudolfa Schustera – Alojz Schuster robil neuveriteľné zábery v divočine. Nám sa dnes môže zdať úplne smiešna – drevená „krabička“ na trojnožke! Pán Böhm nám ju však šikovne predvedie – postaví sa za kameru a krúti kľukou. „Takto nejako to vyzeralo v teréne na filmovaní. Ale chlapi mali čo robiť, tá kamera je dosť ťažká, takže dostali zabrať aj fyzicky,“ hovorí. A napokon nám ukáže aj samotné vnútro prístroja, ktoré má kovové mechanizmy. Obal je z dreva, pretože vtedy ešte plasty neboli.
Unikát od Lumiérovcov
Veľmi vzácnym exponátom je aj kamera od bratov Lumiérovcov, ktorí boli – ako je známe, zakladateľmi filmu. Za svojho života vyrobili niekoľko kamier, prístroje prešli niekoľkými rukami, vlastnili ich niekoľkí zberatelia. Jeden z exemplárov sa napokon dostal k Rudolfovi Schusterovi, ktorý vzácnu kameru dostal darom. „Na svete sú len štyri kusy týchto prístrojov a jeden prístroj máme u nás v Medzeve. Je to najvzácnejší kúsok z celého múzea, ale musím povedať, že aj ostatné drevené kamery majú veľkú hodnotu,“ pripomína náš sprievodca. Pre fajnšmekrov treba pripomenúť, že sú tu všetky významné a dôležité značky z konca 19. a začiatku 20. storočia. Je tu aj originálna kamera, ktorú používali ruskí vojaci na filmovanie počas Druhej svetovej vojny. Všetky vystavené prístroje majú certifikáty, značky, ktoré dosvedčujú, že ide skutočne o historické originálne predmety. Aj keď nie ste technický tip, musíte oceniť snahu Rudolfa Schustera zhromaždiť na jednom mieste toľko filmárskej techniky. Vďaka tomu si môže návštevník urobiť obraz, ako sa – pre mnohých z nás to magické filmovanie – vyvíjalo, akými zmenami prešlo.
