Muzikanti majú otvorené srdcia počas celého roka. Avšak v lete ešte o kúsok viac. Predstavujeme vám Kristiána Dufinca, frontmana kapely ICONITO, ktorá je známa svojou multižánrovou hudobnou tvorbou a silným prepojením na slovenský folklór.
Sme v strede prázdnin, kúpaliská praskajú vo švíkoch, plné sú však aj amfiteátre a festivalové oblasti. Máte ako kapela rušné, alebo oddychové leto?
Chvála Bohu kapela ICONITO je dnes v štádiu plnej obsadenosti a jar s letom pre nás znamenajú víkendy na cestách v kapelnej dodávke a na pódiach. Podľa kalendára sme si vybrali jeden víkend, ktorý sa nestihol obsadiť a tak sme si ho zvolili za dovolenkový. Preto sa aktualne nachádzam na dovolenke.
Voľno trávite v Chorvátsku v obľúbenom letovisku Primošten, kam chodievate mnoho rokov. V čom vás pobrežie Jadranu vždy pritiahne nazad?
Už viac než 20 rokov chodievame do Primoštenu a posledné roky aj do mesta Zadar. Prišli sme sem s rodičmi ako deti. Domáci majú dvoch synov a tak sme sa s nimi spolu s mojim bratom začali hravať. Brat začal s mladším z nich hrávať futbal, potom ma s ním zoznámil a on ma zase zoznámil so svojím starším bratom. Vzišlo z toho priateľstvo, ktoré trvá dodnes a nie je to už len o tom, že ideme na dovolenku, naopak naše rodiny sa navštevujú u nás, ale aj u nich. Môžem povedať, že sme už čosi ako rodina. To miesto sa nazýva Vila Rozario v Primoštene.
Aj ste si tam zaspievali, či aj hlasivky oddychovali?
Snažím sa vypnúť, aj keď nedá sa to úplne. Mám so sebou notebook pre každý prípad. Stane sa ale, že natrafím na Slovákov a tí ma rozpoznajú. Aj tento rok. Potom z toho vznikajú veľmi spontánne zážitky a posedenia. Občas ma donútia aj niečo zaspievať (úsmev).
Diváci vás mohli vidieť aj na Medzinárodnom festivale venovanému zachovaniu a udržiavaniu myšlienky remeselných cechov Európske ľudové remeslo (EĽRO) v Kežmarku. Hudba je tiež remeslo, vedeli ste vždy, že to bude cesta, ktorou budete chcieť ísť, alebo ste mali našliapnuté aj inam?
Projekt Korene si žije vlastným životom, tento rok sa nám ho podarilo odohrať celkovo 5 krát. Pochopiteľne kapela ICONITO ako aj súbor Zemplín, ktorý je taktiež súčasťou tohto predstavenia majú svoje vlastné koncerty a samostatné vystúpenia – tých je oveľa viac. KORENE sú však srdcovka, ktorá má osobitú atmosféru. Je to dramaturgicky vystavané predstavenie o slovenskom folklóre v moderných podobách popreplietané videodokrútkmi o Slovensku a jeho osobitých dominantách, ktoré navyše nahovorili slovenské herecké legendy ako Alfréd Swan, Marián Slovák, Ferko Kovár, Vladko Jedľovský, Jano Greššo a Ľubo Paulovič.
Okrem toho je na pódiu kapela ICONITO, Ľudový orchester, spevácky zbor a taneční sólisti zo súboru Zemplín. Je to smršť multižánrového umenia a ja verím, že ho divákom ešte veľa krát ukážeme. Tento projekt je ako snehová guľa, ktorá na seba nabaľuje postupne rôzne vrstvy. Najprv to bola titulná pieseň, ktorá sa dnes teší takmer 6tim miliónom pozretí, potom premiéra samotného predstavenia, pozvanie kapely ICONITO do USA na tri zahraničné cesty, medzi nimi aj pozvánka od Slovenskej ambasády do Washington D.C., neskôr vypredanie michalovskej športovej haly a 2x bratislavského Stars Auditória a napokon aj pozvanie na Festival Východná či festival Európske ľudové remeslo. S pokorou prijímame tieto výzvy a tešíme sa na tie, ktoré nás ešte čakajú.
Folklóru sa venujete odmalička. Ste bývalým sólistom umeleckého telesa Lúčnica, roky sa venujete vlastnej tvorbe založenej na tradíciách. Čím vás stále vie slovenský folklór prekvapiť?
Čímkoľvek a ničím. Niekedy mám pocit, že v určitom ohľade mu rozumiem a vyznám sa v ňom, kde tu zrazu sa objaví nový tanečný motív, nová melódia, pieseň, výšivky či zabudnutý kroj.. to je to neprebádané, čoho nikdy nebude dosť. Na druhej strane som toho názoru, že treba hľadať nové formy pretavenia folklóru do súčasnosti, tak aby bol vždy blízky každej ďalšej mladej generácii. Pochopiteľne k tomu treba poznať pôvod a materiál, z ktorého vieme čerpať esencie, či fragmenty ľudovosti. Treba byť opatrný a s materiálom narábať citlivo, aby sa z neho nestal gýč.
Aké má ambície projekt Korene v budúcnosti?
Projekt sa od svojho spustenia delí na viacero častí alebo produktov: titulná pieseň, videoklipový seriál, CD soundtrack predstavenia, samotné predstavenie KORENE, 2 série obrazov od akademického maliara Juraja Tkáčika, či pripravovaný dokument o celom projekte, slovenských regiónoch ako aj samotné DVD z predstavenie KORENE, ktoré sme aktuálne nahrávali vo Východnej. Práve preto veríme v dlhú a kontinuálnu budúcnosť tohto projektu. S predstaveniami si dáme opäť na chvíľu pauzu, kým sa bude pracovať na ostatných častiach projektu, no nebude to na dlho. Už teraz plánujeme budúcoročnú sezónu a verím, že sa diváci majú na čo tešiť.
Na čom momentálne pracujete?
S kapelou ICONITO nahrávame nové CD, ktoré verím tomu vyjde v prvej polovici roka 2025. Na albume bude množstvo spoluprác a bude to naozaj multižánrová všehochuť. Opäť to bude niečo úplne iné, neprebádané. okrem toho chystáme do konca tohto roka ešte 3 koncerty, v rámci 10 tého výročia kapely ICONITO na hudobnej scéne. Prvý z nich sa odohrá 8.11. v Michalovciach- tie ďalši 2 následne v Košiciach a v Bratislave. Na koncert sú pozvané aj vokalistky FS Zemplín, či ďalší hostia. Informovať o tom všetko budeme už čochvíľa.
Z akej rodiny pochádzate? Hralo tam umenie svoju rolu alebo naopak?
Z mamkinej strany boli všetci doktori. Z otcovej učitelia. Babka učila hudobnú a dedo hrával na gitare. Otec chodieval ako malý na husle a cez dedka sa začal venovať gitare. Neskôr ho nasledoval aj môj strýko. Obidvaja hrávali aj v ľudovej hudbe FS Zemplín.Takže s umením som spätý odmalička.
Boli ste k folklóru vedený, alebo ste si k nemu našli cestu samostatne?
Otec hrával kedysi v súbore Zemplín na kontrabas. Strýko tam bol donedávna cca tridsať rokov a hrával na husliach. Hráva s nami aj predstavenia KORENE. S týmto prostredím som sa teda stretával ako dieťa prirodzene. Paradox je, že ma do súboru nikto nenútil. Ako malý som sám poprosil otca, po zhliadnutí jedného výročného programu FS Zemplín aby ma do súboru prihlásil. Začal som tam účinkovať ako tanečník vo štvrtom ročníku základnej školy. Napokon som v súbore Zemplín strávil desať rokov – z toho päť v detskom súbore Zemplínik a päť vo veľkom. Ďalších desať som bol členom US Lúčnica.
Prečo si myslíte, že je potrebné dbať na dodržiavanie tradícií, napríklad v prednese našich ľudových piesní?
Je jedno aká je to forma. Ani my s projektom KORENE nerobíme čistý folklór. Je akousi inšpiráciou a studnicou, z ktorej sa dá čerpať a vytvárať štylizované umelecké diela. Tak to bolo a je pri tvorbe v US Lúčnica, či SĽUKU. Folklór je materiál, ktorý tvorca povýši v umelecké dielo, ak ho dostatočne pozná- na ktoré sa dobre pozerá keď ho vidíme na javisku.
Dlhé roky ste pôsobili ako tanečník a sólista v umeleckom súbore Lúčnica, v čom je iné vystupovať sám za seba v Iconite a ako člen súboru? Kde vidíte výhody a nevýhody v oboch zoskupeniach?
V Lúčnici som strávil 10 rokov. Na začiatku svojej 11tej sezóny som sa naše cesty rozišli. Dlhé obdobie sa mi darilo korigovať aktivity ICONITA a Lúčnice avšak dospel som do štádia, keď to už nebolo možné. Lúčil som sa v októbri 2022. Keďže umenie je mojím živobytím – bola pre mňa Lúčnica aj veľkou školou v tomto obore. Nevnímal som to prostredie len skrze tanečného interpreta ale bol som prítomný aj pri tvorbe mnohých výborných programov a projektov ako IMT Smile & Lúčnica, či program venovaný Profesorovi Nosáľovi pri príležitosti jeho 90-tych narodenín. Mal som možnosť sledovať pri práci Profesora Nosáľa, Janka Ďurovčíka, Mikuláša Sivého či mnohých ďalších ľudí, ktorí kreovali prostredie tohto súboru.
A ja som to nasával a vnímal…V poslednom ročníku Vysokej školy som dokonca dostal možnosť od docenta Jána Blaha asistovať pri tvorbe novej časti v programe Slovenský Triptych. Kapela sa buduje a budovala paralelne počas môjho pôsobenia v súboroch Zemplín a US Lúčnica. Umeleckú profesionalitu, ktorú som načerpal v Bratislave som sa postupne snažil pretaviť aj do kapely ICONITO, pretože som vedel že len, keď sa budeme správať a pracovať ako profíci, bude mať zmysel brať nás a našu prácu vážne. Tu nám navyše ešte pomáhal a umocnil túto snahu Igor Timko z No Name, ktorý bol v porote Košického Zlatého Pokladu v roku 2014.
Túto pesničkovú súťaž kapela vtedy vyhrala a Igor sa stal na čas našim producentom a mentorom. Dnes môžem hrdo vyhlásiť, že je aj našim priateľom a kolegom. Okrem toho sa teším aj z toho, že máme v kapele skvelých muzikantov, ktorí robia svoju prácu zodpovedne a že to čo spoločne vytvárame má zmysel a odozvu. Koniec koncov tento rok oslávime svoju desaťročnicu, odkedy vydávame vlastnú tvorbu a ja sa už teraz teším, že budeme môcť pozvať divákov na koncerty do Michaloviec, Košíc a Bratislavy o ktorých už čoskoro budeme informovať.