Dominika Zacharová, Soňa Krajčovičová a František Tibenský. Sú to kamaráti, ktorých spája nielen spoločné destvo a zážitky, ale najmä vidina sľubnej budúcnosti. Trojica maliarov sa rozhodla spoločne vystavovať tesne za hranicami Slovenska a sprostredkovať svoje dojmy a pohľad na svet cez milované obrazy. Príďte sa pozrieť..
Aké diela môžu návštevníci na výstave vidieť?
Sme traja amatérski maliari, ktorí sú širokospektrálni čo sa tematiky týka. Na výstave návštevníci môžu vidieť rôzne žánre, krajinky, ženy, prírodu, abstrakty a dokonca aj akt… Jediné, čo máme spoločné je technika maľovania, ide o maľovanie akrylom na plátne. Diela sú rozložené na troch poschodiach v historickej veži Halterturm v Hainburg an der Donau. Každý z nás vystavuje na jednom poschodí.
Aká bola vaša cesta k maľovaniu?
Ja som k výtvarnému umeniu mala vždy blízko, v podstate od malička ma bavilo kreslenie a maľovanie a viem, že aj moji priatelia, s ktorými spoločne vystavujeme obrazy. Blízšie som sa k maľovaniu dostala až v r. 2017, vždy som po tom túžila, maľovať na veľké plochy, skúšať rôzne štýly a hrať sa s farbami “vo veľkom”. Milujem svet farieb a krásne veci a maľovanie vnímam ako hobby, viem sa pri tom dokonale odreagovať, zabudnúť na vonkajší svet. A ak obraz vyjde podľa predstáv, je to krásny adrenalin, spokojnosť. A keď sa ten obraz dostane k svojmu majiteľovi, je to úžasný pocit, pretože obrazy nám zdobia príbytky, a je to super vedieť, že niečo, čo som vytvorila, teší niekoho iného a môže sa na to dennodenne pozerať a tešiť sa z toho.
Prečo ste sa rozhodli vystavovať za hranicami?
To, že vystavujeme v pohraničí, teda v Rakúsku v blízkosti AT-SVK hraníc, ani nevnímam ako výstavu v zahraničí, keďže celá EÚ je spojená. Vyskytla sa nám príležitosť, boli nám ponúknuté krásne historické priestory v Halterturme v Hainburg an der Donau, obrazy sa páčili, tak prečo to nevyužiť. Pustili sme sa do vybavovania rôznych formalít a hneď sme mohli vystavovať. Bola to výborná príležitosť sa zviditeľniť, stretnúť sa s milovníkmi umenia, rodinou, priateľmi, susedmi. Je to nezabudnuteľná skúsenosť, že môžeme aj my prispieť svojimi obrazmi do výtvarného umenia, potešiť oči aj dušu. Čo sa mňa a Ferka týka, je to naša prvá výstava. Soňa je z nás najskúsenejšia a organizovala už niekoľko výstav, dokonca mala vystavovaný obraz aj v Benátkach, blíži sa aj jej výstava na Bratislavskom hrade, na ktorú sa už veľmi tešíme v začiatkoch roka 2024.
Čo vás na tvorbe najviac baví?
Namalovať obraz niekedy nie je jednoduché, aspoň čo sa mňa týka, musím byť naladená na maľovanie. Avšak tým, že mám tento talent, maľovanie mi často ide od ruky a ako som už spomínala, je to pre mňa určitá forma relaxu, kedy zabudnem na okolitý svet, problémy.
Vnáram sa do maľovania, prenášam sa do inej dimenzie, sústredím sa len na to, na farby, na kompozíciu obrazu. Rada sa cítim v úlohe tvorcu, obraz je niečo hmotné, čo zanechám za sebou. Každá farba je určitá energia, ktorú nanesiem na plátno a odovzdám ju niekomu. Cítim to ako povinnosť odovzdávať túto energiu druhým. Ak obraz vyjde podľa mojich predstáv, je to úžasný pocit a také uspokojenie. Chcem byť tvorkyňou a mojou túžbou je zanechať po sebe niečo, keď tu už raz nebudem.
Dominika zacharová
Tiež som svojím maľovaním inšpirovala zopár ľudí, čo ma nesmierne teší. Inak, maľovanie blahodarne pôsobí na telo aj dušu, cvičím si tak presnosť, dôkladnosť, maľovaním si zlepšujem koncentráciu, neustále si udržiavam jemnú motoriku, mozog mi pracuje, odbúravam pri tom stres, uvoľňuje ma to. Prostredníctvom maľovania dokážem komunikovať najhlbšie myšlienky a pocity. Zdokonaľujem si tak vytrvalosť, viac mojich obrazov obsahuje náročné detaily, na ktoré som potrebovala veľkú dávku trpezlivosti.
Ako prišlo ku spojeniu výtvarníkov Dominiky Zacharovej, Soni Krajčovičovej a Františka Tibenského?
Obaja výtvarníci, Soňa aj Ferko, sú moji dlhoroční priatelia. Vyrastali sme na jednom sídlisku vo Veľkom Krtíši, teda poznáme sa už z detstva. A čo si pamätám, všetci traja sme mali maľovanie ako spoločnú záľubu. Dokonca s Ferkom sme spolužiačka zo základnej školy a vždy sme súťažili v škole, kto krajšie nakreslí. Ostali sme aj po toľkých rokoch v kontakte, všetci traja sme si zachovali maľovanie ako hobby a máme spoločnú techniku maľovania. Tak sme sa spojili a rozhodli sa usporiadať spoločnú výstavu. Myslím, že sme urobili veľmi dobre, a už teraz sa tešíme na ďalšiu spoločnú prácu/projekt.
Obrazy je možné vidieť ešte v nedeľu 20. augusta od 14:00 – 18:00 v Hainburgu v historickej veži Halterturm