Niektoré mestá vás pohltia svojou atmosférou, iné vo vás zanechajú stopu navždy. Tak ako Istanbul. Farebný, voňavý, plný kontrastov – rovnako ako ona sama. Herečka, ktorá sa dokáže rozohniť, ale aj precízne voliť slová. Matka, ktorá verí voľnosti, no nezabúda na hranice. Žena, ktorá sa pohybuje medzi Slovenskom a Amerikou, no stále vie, kde je jej skutočný domov. Liv Bielovič.
V seriáli Lásky v Istanbule hráte konzulku Slovenskej republiky. V reálnom živote viete byť diplomatkou alebo skôr rozprávate tak, ako vám ústa narástli?
V domácom prostredí sa viem rozohniť. Je to prirodzené a ľudské. Každý človek je sám sebou najviac ak je doma vo svojom vlastnom priestore a nie na verejnosti. No tiež viem v akých situáciách, napríklad nie vážnych, ale vtipných sa rozohniť môžem. A v akých, podotýkam aj doma, v komunikácii s dcérou, vyberám a dôkladne pre pochopenie formulujem vety. A práve to si vyžaduje určitú dávku diplomacie. Všetko teda s mierou. Ak komunikujem verejne, vážim prirodzene slová.
Seriál ste prirodzene natáčali v Istanbule, boli ste tam už predtým? Čím vás mesto zaujalo? Spomínate si na konkrétny zážitok, ktorý vám utkvel v pamäti?
Do Istanbulu som prišla prvý krát práve na nakrúcanie Lások v Istanbule. Je to neuveriteľne čarovné, farebné a voňavé mesto. Mieša sa tam toľko kultúr. Je veľmi inšpiratívne. Rôznorodé. Tých zážitkov mám naozaj neúrekom. Pamätám si však, že po dvoch mesiacoch intenzívneho nakrúcania v Turecku som prvý týždeň v potravinách ďakovala v tureckom jazyku. Automaticky. Skrátka zvyk. Nešlo mi povedať ďakujem po slovensky, ale ”tešekulér”, po turecky.
Ako sa vám spolupracovalo s vašim seriálovým partnerom Mariánom Mitašom?
Marián vytvára na pľaci veľmi pokojnú a koncentrovanú atmosféru. Robilo sa mi s ním veľmi dobre.
Prečo by si mali diváci seriál pozrieť? Čo v ňom môžu okrem romantiky vidieť?
Lásky v Istanbule sú z vizuálneho aspektu veľkým lákadlom pre diváka. Už pri prvých obrázkoch bude mať pocit, že je na dovolenke. Takýto projekt tu ešte nebol. Spolupráca s Tureckom je naozaj niečo, čo dáva tomuto projektu osobitý šarm, exotiku a vzrušenie. Je nabitý emóciami, drámou, neočakávanými zvratmi, ale hlavne tou romantikou.
„Ak dieťa príliš zväzujete príkazmi a zákazmi, bude sa báť, bude veľmi opatrné, nebude si veriť, myslieť si, že nemôže to alebo tamto a potom sa utrhne z reťaze.“
Pracovne pôsobíte aj v Kalifornii, v akých konkrétnych projektoch a čo najviac vyzdvihujete na práci za veľkou mlákou?
Moja kariéra v Hollywoode je momentálne v standby režime. So svojím manažérom som v intenzívnom kontakte. Všetko sa hýbe veľmi pomaly. Veľa amerických filmov sa presúva s nakrúcaním do Európy. Moje projekty, do ktorých som už bola obsadená zatiaľ stoja. Musím však povedať, že práca v Los Angeles je platená lepšie ako u nás na Slovensku.
Nedá sa však porovnávať Amerika so Slovenskom. Určite nie. Teraz som momentálne na Slovensku, mám tu americkú činohru s pesničkami v réžii Jána Ďurovčíka, s ktorou momentálne cestujeme po celom Slovensku. Takže mám čo robiť. Mám v príprave aj dva projekty, ktorým sa aktuálne venujem. Včas oznámim, keď sa s nimi pohnem ďalej.
Doma máte dcéru Rebeku v tínedžerskom veku. Riešite spolu aj typické babské záležitosti, alebo razíte skôr prísnu výchovu na jasne postavených hraniciach?
Mamy vedia byť prísne? (Smiech) Ja nie som ten typ mamy. Určujem hranice, no dávam aj voľnosť. Ak dieťa príliš zväzujete príkazmi a zákazmi, bude sa báť, bude veľmi opatrné, nebude si veriť, myslieť si, že nemôže to alebo tamto a potom sa utrhne z reťaze, pretože tých “limitov” v jeho živote bolo viac ako jeho vlastnej asertivity a slobodných vedome vedených rozhodnutí s podporou rodiča. Rebeka chce ísť študovať do zahraničia a vo svojom voľnom čase sa venuje modelingu. V najbližších dňoch ju čaká ďalšia prehliadka.
Ako 14-ročná ste odišli z Prešova na konzervatórium do Bratislavy. Vraciate sa napriek neľahkému detstvu do rodného kraja?
Teraz som tam bola s divadlom na zájazde. Hrala som v Divadle Jonáša Záborského, kde som ako dieťa účinkovala v predstavení Hello Dolly. Bolo to milé a nostalgické, vrátiť sa po toľkých rokoch do svojho rodiska. No doma som viac už v Bratislave, kedže v nej žijem od štrnástich rokov.
Dcéru ste vychovávali sama, čo je náročná úloha. Viete samu seba pochváliť?
Už som sa naučila. A treba to učiť všetky ženy. Slovenky nie sú v tomto dobre nabrífované (smiech). Naša spoločnosť je nastavená tak, že keď sa pochválite, ste divný. Chválenkár, pyšný človek, namyslený, egocentrický atď. Samozrejme všetko s mierou. Ste so sebou, ale 24 hodín 7 dní v týždni. Kto iný ako vy sám alebo sama máte k sebe pristupovať s láskou a uznaním?
„Naša spoločnosť je nastavená tak, že keď sa pochválite, ste divný. Chválenkár, pyšný človek, namyslený, egocentrický atď. Kto iný ako vy sám alebo sama máte k sebe pristupovať s láskou a uznaním?“
Partner Daniel žije v USA, čím je pre vás najväčšou oporou? Neuvažovali ste nad vysťahovaním sa za veľkú mláku?
Tým, že to “dávame” tak ako to “dávame”.(smiech) Nie je to jednoduché. Vyhovuje nám to, lebo sme obaja veľmi zaneprázdnení. A sme obaja silné osobností. V tomto sme špecifickí. Je to náročné, ale zatiaľ mi to vyhovuje. Amerika je krásna, je tam slnko, more, ale je sterilná. Prídete tam, zapnete si svoj „working mode“, a len makáte, makáte a makáte. Je to úplne iný systém žitia a fungovania – rýchly život a nie ten pomalší, aký je v Európe. Tam je to skôr o naháňaní úspechu a peňazí. To nie je celkom pre mňa.
Dokonca ste na vlastnej koži zažili nedávne požiare v Kalifornii. Aké to pre vás bolo ocitnúť sa v tak náročnej situácii?
Najhorší bol vietor a zlyhanie elektriny. Náš dom je v tzv. ohňovej zóne. No našťastie ho plamene nezachvátili. Zažiť takúto situáciu nie je, samozrejme, ľahké, no ako človeka vás to zocelí. Dosť zocelí by som povedala.
V divadle Janart vás môžu čitatelia vidieť v spomínanej komédii Milujem ťa, ale s ktorou chodíte po Slovensku. Ide o najúspešnejšiu broadwayskú muzikálovú komédiu súčasnosti. Na akých ďalších projektoch aktuálne pracujete?
Divadlo mi momentálne zaberá najviac času. No som rada, že opäť vdaka divadelnej šnúre objavujem Slovensko. Je naozaj krasne. Komédia je zároveň aj kvalitným kardio cvičením, také, aké som na javisku ešte nezažila. Kombinácia spevu, tanca a herectva mi dala v živote úplne iný rozmer vnímania muzikálu.
A pritom naša broadwayská muzikálová komédia ani typickým muzikálom nie je. Čaká má nakrúcanie krátkeho filmu s východniarskou tématikou, cestovanie a moje vlastné projekty, na ktorých už nejaký čas pracujem. Prezradím len, že pojde o silné ženské hrdinky. Slovenky. Máte sa na čo tešiť.
Foto: Stanka Topoľská / TV JOJ
