Zbožňuje kávu, nevypije jej síce veľa, ale každý deň musí byť. Ale pozor, nie doma, to sa neráta. Ideálne v kaviarni, no vyhovuje aj tá na pumpe. K tomu mobil, v ktorom roluje odušu. Pozerá videoklipy, teraz najviac od Mira Jaroša. Má rád spoločnosť, rád sa vozí autom, chodí na výlety, v bazéne sa cíti ako ryba vo vode. Veľa toho nepovie, vydá zo seba zopár jednoduchých slovíčok, podstatné však je, že jeho oči žiaria.
Marek. Čerstvý dospelák. Hoci, navždy dieťa… Svoju osemnástku oslávil aj v ADELI Medical Center. Veď na rehabilitácie sem chodí už roky. „Prvýkrát sme sem prišli, keď mal jedenásť, keď mohol podstúpiť záťažové rehabilitácie, pretože už nemusel byť napojený na kyslík,“ rozhovorí sa mama Zuzana. Po dvoch neúspešných tehotenstvách sa nevedeli dočkať pôrodu. Keď v marci 2007 prišiel na svet Marek, boli najšťastnejšími rodičmi na svete. Mali zdravé bábo. Bohužiaľ, bol to klam, ktorý trval necelých päť mesiacov. „Všetko sa začalo jeho dusením. V nemocnici ho zaintubovali, následne mu zistili vrodenú srdcovú vadu, dvojitý aortálny oblúk, v dôsledku nedokysličenia mozgu došlo k fatálnemu poškodeniu mozgu. Zrútil sa nám svet. Prognózy lekárov boli prakticky jednoznačné – z Mareka bude ležiak, jeho mozog je zaliaty, nemal sací reflex,“ smutne spomína Zuzka.
Pomohlo obyčajné lízatko
Nerada sa s manželom vracia do minulosti. „Bolo to náročné, na takéto niečo nemôže byť nikto pripravení. Ani my sme neboli,“ skonštatuje oco Marek. Následne sa dopracovali k diagnózam ich jediného syna, ktorého si z pôrodnice priniesli zdravého. Tracheo broncho malácia, atrofia mozgu, epilepsia a ťažký stupeň mentálnej retardácie. Jediné, k čomu sa nešťastní rodičia utiekali bol fakt, že sa nevzdajú, že skúsia aj nemožné. „Hlavou nám behala jedna jediná veta – detský mozog je nevyspytateľný, nič nie je definitívne. Napríklad vďaka obyčajnej lízanke, ktoré navrhli sestričky v detskom kardiocentre, sa Marekovi postupne obnovil sací reflex. Chlapček začal sladkú maškrtu olizovať a prehĺtať. Bol to pre nás veľký zázrak,“ vraví otec.
Nehádžte flintu do žita
Dnes pri pohľade na Mareka len ťažko uveriť prognózam, že z neho mala vyrásť apatická ležiaca bytosť, neschopná pohybu a prijímania potravy. Intenzívne neurorehabilitácie niekoľkokrát do roka priniesli vytúžené ovocie. Marek je na kratšie vzdialenosti pohybovo samostatným. Prejde kam chce. „Naozaj sa nám potvrdilo, že nikdy netreba hádzať flintu do žita, treba skúšať a veriť. Áno, náš syn je doživotne odkázaný na pomoc a asistenciu, nenaje sa sám, musíme ho kŕmiť, ale prežuje a prehltne. Vie chodiť. Nie stopercentne, ale vie. Uľahčí to život jemu, aj nám, zázraky sa proste dejú,“ vysvetľuje mama Zuzka. Mozog síce ostal poškodený, ale ich Marek rozumie mnohému. A prekvapenie v podobe osláv jeho narodenín v ADELI si užíval nadmieru. Na oslavu prišli vzácni hostia – bývalí hokejisti zvučného mena – Ján Laššák a Rasťo Staňa. Marek sa v ADELI cíti ako doma, chodí sem z jednoduchého dôvodu – lebo vidno pokroky. „Ako väčšina pacientov, aj náš Marek viac poslúcha terapeutov pri cvičení ako nás doma. A vždy sa teší na kávu v kaviarni a na vychádzky po Piešťanoch a okolí,“ dodáva mama Zuzana.
Radka Šulovská, riaditeľka Nadácie ADELI:
„Vážime si každého nášho klienta, Mareček je naše zlatíčko a veľmi sa teším, že živý darček v podobe hviezdnych hokejových brankárov, majstrov sveta 2002, Janka Lašáka a Rasťa Staňu, vyšiel na výbornú. Bol to neskutočne uvoľnený a veselý deň. S Marekom sa Janko stretol už pred pár rokmi, o to viac bol teraz prekvapený z jeho pokrokov. Doslova z jeho chôdze.“
Ján Laššák:
„V prvom rade – veľká gratulácia Marekovi, je to bojovník a makač. Klobúk dole pred všetkými v ADELI. Robíte tu neskutočné veci. Nikto nevie, čo nám osud prinesie, preto si treba vážiť to, čo máme. Zdravie je na prvom mieste a som naozaj v dobrom prekvapený, aké možnosti terapií ponúka ADELI. Vyskúšal som high tech novinku Icaros a myslím, že to zahrnieme do tréningových kempov s mládežníckymi brankármi, ktorým sa s Rasťom intenzívne venujeme.“
Rasťo Staňa:
„Som rád, že Marek išiel s nami aj na zimný štadión, kde sme práve trénovali s nádejnými brankármi. Každý športovec vie, čo je to drina, Marek ju podstupuje odmalička. Má môj veľký obdiv. Dokázal toho už veľmi veľa a ja sa fakt úprimne teším so stretnutia s ním a s jeho rodičmi.“
Spracované: vm
Foto: ADELI
