Moderátorka RTVS a Dámskeho klubu Karin Majtánová oslávila životné jubileum 50 rokov. Na svoju prácu hľadí s rovnakým záujmom a nadšením, ako keď v nej pred rokmi začínala. Medzi tým stihla vychovať dve deti bez ich otcov a teší sa z ich úspechov. Po narodení dcérky to veru ružovo vôbec nevyzeralo. Dnes už s úsmevom vymetá tanečné parkety spoločne s ďalšími kolegyňami.
Bola to mediálna čerešnička roku 1993, keď sa Karin Majtánová vtedy devätnásťročná poslucháčka vysokej školy stala prvou Miss Slovenska po vzniku nášho samostatného štátu. Pracovala aj ako letuška, ale po úžasnom víťazstve ako Miss Slovensko z roku 1993 dostávala naraz prvé ponuky na moderovanie rôznych nielen súťaži krásy, ale aj iných spoločenských podujatí. Vo veku 24 rokov sa v roku 1998 stala internou zamestnankyňou Slovenskej televízie, keď nastúpila do Mlynskej doliny ako dramaturgička Hlavnej redakcie hudby a zábavy.
Podieľala sa na výrobe veľkých televíznych prenosov, k akým patrila aj relácia Ahoj mesto. Zároveň Karin vyhrala konkurz na moderátorku Ružinovskej televízie, ktorú považuje za svoju alma mater televíznej tvorby. Zároveň však v Slovenskej televízii moderovala vedomostný kvíz Telerisk.
Karin, aká bola oslava?
Perfektná. Aj kolegovia a kamaráti vraveli, že sme mali veľmi príjemnú a spontánnu zábavu, veľmi sa z toho teším. Dokonca padali aj výrazy ako „party roka“:) Smiali sme sa, že som nasadila vysoko latku a budú mať čo robiť, aby ju mohli pri svojich okruhlinách prekonať.
Dokázali ste si ju užiť, či ste boli v napätí z celej organizácie?
Teším sa, že všetko vyšlo podľa mojich predstáv. Hral nám Samo Tomeček, môj švagor Lazaro spieval Latino kolo, takú hudbu má každý na oslave rád. Ešte nám hrala Starmania.
Bolo aj nejaké prekvapenie?
Bolo a úchvátné. Pri päťdesiatke už môže človek aj trochu bilancovať a kolegovia mi spravili dokument s výpoveďami ľudí, ktorí bežne nebývajú pred kamerou, moje deti, rodičia a môj manžel. Aj kamošky, ktoré nepracujú v médiách. Bolo to zostrihané aj s dámskym klubom a z ostatných mojich relácií. Bola to veľmi pekná genéza. A neskutočne dobre som sa nasmiala lebo to bolo postavené ako mimoriadne vysielanie dámskeho klubu. Po prvý krát som to videla až tam, dostali ma úplne.
Vyšli vám aj slzy dojatia?
Áno, bola aj hrča v krku. Ale človek si uvedomí, že aký má make up a koľko to stálo času a námahy tak vyzerať.
Tak som povedala, že žiadne fňukanie nebude, nie je to predsa žiaden nekrológ ani nič podobné.
Je to zamyslenie sa a kráčanie ďalej na ceste životom. Veľmi som bola poctená a ďakujem kolegom za to, že ich mám. Bolo tam cítiť to, že sa máme veľmi radi a ako kolektív fungujeme veľmi dobre. Je to na nezaplatenie v brandži v akej pracujem.
Foto: Archív K.M.
