Máriu Podhradskú poznajú tisíce detí aj ako Spievanku z dua Spievankovo. Ona je však aj úžasná žena, manželka a mama. My sme ju vyspovedali na krste ich novej “hovoriacej” knižky O povolaniach, ktorú v sobotu 25. 11. 2023 pokrstil v Eurovea herec Roman Pomajbo.
Keď máte na toto talent, inšpirácia prichádza sama
Na slovenskej scéne ste už 21 rokov. Od čias detských pesničiek Petra Nagya ste boli medzi prvými, ktorí začali tvoriť pesničky pre deti. Kde beriete ešte stále inšpirácie?
Ja si myslím, že my sme týmto obdarovaní. Každý z nás má talent. A my sme veľmi radi, že sme ho rozpoznali. Vtedy keď zistíte, že máte na toto talent, tak tá inšpirácia prichádza sama. Máme veľmi veľa nápadov a ja už teraz viem, že celý život nám nebude stačiť na to, aby sme všetky tieto nápady zrealizovali. Inšpiráciu čerpáme z nášho okolia, z toho, čo zažívame spolu s deťmi a snažíme sa priblížiť ich svetu. Cítime veľmi zodpovednosť za to, aby sme týmto detičkám odovzdali tie najlepšie hodnoty, na ktoré sme my počas života prišli, že sú dôležité. Takto im chceme ten svet spríjemniť a možno aj uľahčiť, pretože keď sa budú držať týchto hodnôt a keď sa stanú tie hodnoty ich piliermi, tak im bude v živote dobre.
Vy sama ste mamička, máte tri deti, ako sa vám darí skĺbiť pracovné aj mamičkovské povinnosti? Nedávno ste si tiež prechádzali ťažkým obdobím v súvislosti s manželovou chorobou, ako ste to zvládli?
My sme v tomto projekte boli obaja s manželom spolu. Začali sme vtedy keď sa nám narodil prvý syn a všade kde ma bolo treba, sme brali aj to malé bábätko s nami. Rozumiem tomu, že niektorým mamičkám vadí, keď berieme detičky so sebou do práce ale možno si to neviete predstaviť ako to vtedy bolo. Pred dvadsiatimi rokmi bola iná situácia. Materské centrá iba začínali vznikať a my sme cestovali po celom Slovensku. Spávali sme v rodinách mamičiek, ktoré mali deti v rovnakom veku. Strážili mi moje bábätko, moje deti sa hrávali s ich deťmi, prali mi veci.
Musíte sa však na to nastaviť, že vám to nevadí. Napríklad, že si natiahnete na fare šnúru na prádlo a sušíte si tam oblečenie. Alebo vám pán farár operie vo svojej pračke veci. Je to taký iný štýl. Nekúpete deti každý deň o siedmej ale ja som bola pri deťoch, dala som im emočnú podporu vždy, keď to potrebovali, dojčila som do dvoch rokov každé dieťa. Teraz majú 21, 19 a 13 rokov a sú to samostatné, zodpovedné deti, ktoré vedia, čo chcú a ja som šťastná, že to takto je. Určite sa budú musieť v živote s niečím popasovať ale to je normálne.
Neboj sa, choď za tým, za čím ti srdce horí
Čo by ste odporučili našim čitateľkám na materskej dovolenke, ktoré by tiež chceli začať s nejakým vlastným projektom? Nech idú do toho, že sa to dá aj s deťmi?
To je veľmi individuálne. Nech idú za tým, za čím im srdce horí. Jasné, že potreby dieťatka sú na prvom mieste. Aj ja to tiež tak vnímam, že rodina je na prvom mieste. Keď bolo potrebné sa starať o manžela, prácu som dala bokom. To vždy treba spraviť. Možno je však ale dobré si uvedomiť, že nemusí byť vždy všetko dokonalé a nedávať to dieťa úplne na piedestál. Nemusí to tiež byť vždy to najsprávnejšie. Treba rešpektovať, ale aj dávať slobodu.
Keby ste mali na detskú scénu vstúpiť až teraz, keď je konkurencia oveľa väčšia, urobili by ste to znova alebo by vás to skôr odradilo?
Urobila by som to znova, pretože si verím a tú prácu milujem. Poznám detský svet, fascinuje ma to a chcem byť jeho súčasťou. Mám pocit, že som v sebe objavila, že toto mám robiť, a preto by ma určite srdce ťahalo týmto smerom aj teraz.
