Divadelný a filmový herec a moderátor Maroš Kramár pochádza z hereckej rodiny. Jeho otec Ján Kramár a starý otec Ján Klimo boli tiež hercami. V divadle a televízii účinkoval už ako chlapec a v umeleckých šľapajach kráča aj dcéra Tamara, ktorá sa nedávno objavila na billboarde na Times Square v New Yorku. Spolu s otcom a oboma bratmi strávia tento rok Vianoce v Egypte.
Ocitnúť sa na tak populárnom mieste ako je Times Square je naozaj veľký úspech. A ešte v tak mladom veku v akom je Tamara. Ako to prežívate?
To je pre mňa neskutočná vec a som na ňu naozaj veľmi pyšný. Už ma predbehla, na takom veľkom billboarde som ja v živote nebol a ešte k tomu v Amerike. Chodila osem rokov na klavír, na ZUŠ, no musel som ju nútiť. Myslím si, že všetky deti treba do toho jemne tlačiť. Vždy som jej hovoril, že aj keby nemala nič s hudbou spoločné, časom uvidí, aké je príjemné niekam prísť a len tak si zahrať. Teraz mi je, dúfam, vďačná (úsmev). Ani nevie ako, a už má nahratých oficiálne päť vlastných piesní.
Dcéra je nielen talentovanou speváčkou, ale aj úspešne vyštudovanou absolventkou neurovedy v Anglicku.
Áno, v Brightone skončila bakalára v neurovede a prestúpila na hudobnú produkciu. Chce robiť naplno to, čo ju baví a ja ju v tom rád podporím. Naposledy som ju videl spievať na koncerte Pocta pre Mekyho Žbirkua teraz sa najbližšie chystám do L+S, kde bude vystupovať ako hosť s Oskarom Rózsom a Martinom Valihorom.
Venujú sa hudbe aj synovia Timur a Marko?
Marko chodí na bicie, predtým chodil na husle, čo ho veľmi nechytilo a Timur študuje matematiku a počítače, čiže je viac orientovaný týmto smerom.
K svojej láske k – divadlu, sa staviate nanajvýš zodpovedne. Kde vás môžu najbližšie diváci vidieť?
Momentálne cestujeme po východnom Slovensku s predstavením Lordi, kde si ako rozmarní lordi s Jozefom Vajdom a Petrom Šimunom rozdeľujeme dámy a získavame za to body. Ešte aj v Múza Teatro v predstavení Už ti nikdy nenaletím a v Mandarínkovej izbe v Teatro Wüstenrot. Mám rád každé divadlo, pretože mám rád divákov a tú ich okamžitú interakciu. Mojou srdcovkou sú však tzv. Divadelné večierky, kde hráme s v predstavení Tajomné variácie s Jurajom Hrčkom.
To znie tajomne vábivo. Čo všetko môže návštevník takého večierka zažiť?
Večierky prebiehajú v skvelej atmosfére v mojom staromládeneckom byte. Návštevníci si pochutnajú na dobrom vínku, porozprávame sa o divadle, o živote a strávime spolu príjemný večer. Hru režíruje ukrajinský režisér Valentín Kozmenko-Delinde a je o protichodných predstavách o láske medzi mužom a ženou: láskou krátkou a vášnivou v porovnaní s láskou vernou a trvácnou. Doteraz máme odohraných 322 repríz a ja si veľmi tieto spoločné večery užívam. Je úžasné, keď za nami prídu ľudia z celého „Československa“ až domov! Dokonca máme zavedené dve kroniky, kde nám nechávajú osobné dojmy. Vtedy stojí za to žiť.
Najnovšie je vás možné vidieť aj v oddychovom televíznom seriáli Chalupári, kde hráte chlapíka, ktorý trávi svoje dni pri jazere..
To máme práve spoločné, aj ja tak teraz bývam. Je to človek, ktorý bol zavretý vo väzení a hanbí sa za to, tak svojmu okoliu tvrdí, že bol dlhodobo v USA. Má teda komický prízvuk, ako mnoho imigrantov, ktorí sa po dlhom čase vrátia. V seriáli sa stretnú rôzne rodiny, vierovyznania a názory pri jednom jazere, pričom sa všetci navzájom pretvarujú a hrajú niečo iné.
To nie je také nereálne…
Žiaľ áno, je to taká sonda do nás samotných. Dôležité však je, že sa nakoniec vždy dohodnú a všetko dobre dopadne. Zatiaľ čo v reálnom živote si častokrát sami robíme zle. Pokiaľ by boli ľudia k sebe dobrí a pristupovali by k veciam a k sebe navzájom s dobrým úmyslom, mohlo by všetko dopadnúť inak.
Čo by ste poradili ľuďom, aby im bolo lepšie?
Treba si vypnúť sociálne siete, odstrániť zo svojho života negatívne správy vo forme médií a zrazu vie byť život krásny.
Po pandémii sa neuveriteľné stalo skutočnosťou a divadlá sú opäť plné. Máte z toho radosť?
Nesmiernu. Teším sa z každého jedného diváka. Viem, že sú ľudia, ktorí v živote v divadle neboli a tým by som ho veľmi odporučil, no som naozaj rád v pravidelnom kontakte s publikom.
Ako prežívate prichádzajúce vianočné sviatky?
Ako dieťa som ich miloval. Neskôr som to nemal až tak rád, unavovalo ma to chodenie po rodinách. Považoval som to za akúsi povinnú jazdu. Potom som ich opäť začal cez malé deti milovať a teraz si už spolu užívame zaslúžené voľno. Tento rok idem so všetkými deťmi k moru, na dovolenku do Egypta.
Holdujete zimným športom?
Vôbec nie, viem sa spustiť z kopca na lyžiach, no musí byť mierny.
A čo vás čaká v novom roku?
Televízne projekty a moje spomínané obľúbené štyri divadelné tituly. Z tých sa dlhodobo veľmi teším. A rád by som mal viac času, lebo keď mám voľný večer, najradšej ho trávim doma.
