Herečka Michaela Čobejová sa dala na dráhu producentky a v nej sa cíti najlepšie. Je to síce mravenčia a náročná práca, čas v nej si však manažuje sama a to ako matka a zároveň pedagogička vie veľmi oceniť. Onedlho budú mať diváci možnosť vidieť jej nová celovečerný romantický film Smolu nosíš ty, láska.
Námet na film vznikol veľmi spontánne na dovolenke na vašom obľúbenom mieste – ostrove Hvar v Chorvátsku, kde sa napokon film aj natáčal. Čím vás toto miesto tak zaujalo?
Je to celý súhrn vecí, ale základom je to, že na Hvare sa naozaj nachádza skupina slovenských horolezcov s ktorými som sa tam na mojej dovolenke zoznámila a už mi išiel v hlave príbeh, ako by to asi mohlo celé vyzerať. Inšpiráciou je teda skutočný príbeh. Horolezci sú veľmi zábavní a energickí ľudia. Mňa ich svet fascinuje. Dušou som totiž dobrodruh. Najviac ma baví na nich prvok slobody. V kontraste s právnickým svetom, ktorý som použila vo filme je to výborný kontrast. Priznám sa, že romantické filmy nepatria medzi moje obľúbené avšak realizovať ich, to je už iná káva (smiech). Mám rada ľahké a dobrodružné filmy, sci-fi, politické či historické námety. Ja totiž vôbec nie som romantik.
Keďže sa nepovažujete za romantičku, ste skôr realistkou?
Lietala by som rada, keďže moja predstavivosť je pomerne veľká, ale držím sa pri zemi. Fantázia súvisí aj s mojim povolaním a celou mojou bytosťou. Som zároveň aj pragmatická a nechcem si komplikovať život. Snažím sa si ho spraviť dobrý. Ľudia čo žijú v tzv. absolútnej slobode ma fascinujú, ale ja som takto spokojná. Aj postavy z môjho filmu si robia čo chcú, ale to nie je pre každého.
Ste producentkou a spolu scenáristkou filmu a zároveň v ňom aj hráte. Nemáte ho už v súčasnosti „po krk“?
Tak to ste dobre odhadli. Produkovať film je veľmi náročné. Venujem sa mu 12 hodín denne. Producent robí úplne všetko. Od prvého písmenka v scenári až po propagáciu, plagáty, marketing, preklady a castingy. A je zodpovedný za finálne rozhodnutia. Som presne v štádiu ako keď ste do niekoho veľmi zaľúbení a raz ho nenávidíte a následne ho milujete. Nič medzi tým. Venujem sa mu 2,5 roka. Som naozaj zvedavá na divácke reakcie.
Čím vy sa uzemňujete?
Rodinou. My herci nie sme úplne psychicky v poriadku, stále stvárňujete inú postavu a zabúdate na to, kým vlastne ste. Deti vám to vždy pripomenú. Ich problémy sú pre nich tie najväčšie a človek tu musí pre byť pre druhých ľudí a pomáhať im. Nedá sa samozrejme všetko, skĺbenie kariéry a rodiny je enormne náročné. Deti vám zoberú veľa času a energie. Aj kvôli tomu mi producentská práca vyhovuje viac než herectvo. Sama si organizujem čas a to je z hľadiska rodiny oveľa výhodnejšie. Mávala som 20 predstavení mesačne a malú dcéru Ivanku som nosievala všade so sebou. Texty som sa učievala v noci. Bolo to naozaj veľmi náročné obdobie.
Máte dve dcéry s rozdielom 17 rokov. Ivanku ste mali po dvadsiatke, zatiaľ čo Táničku pred štyridsiatkou. Ako sa pozeráte z pohľadu matky na tak veľký vekový rozdiel?
Boli dve možnosti. Buď mať ešte jedno dieťa takto neskôr alebo žiadne. Vybrala som si neskôr, nepovažujem to za hrdinstvo, práve naopak. Myslím si, že som mala mať dieťa ešte oveľa skôr, najlepšie dve hneď po sebe. Tým v akom šoku som bola so zladením pracovného času s Ivankou (pozn.prvou dcérou), nevedela som si vôbec predstaviť mať ešte jedno dieťa. Bolo to nezlučiteľné s povolaním herečky. Nič nie je ideálne. Ivanka už bola veľká slečna, keď k nám prišla Tánička. Toho času, ktorý spolu strávili bolo málo. Ale my vďaka nej aspoň mladneme.
Stretávame sa spolu na recitačnej súťaži Návraty k poézii Andreja Sládkoviča, kde ste pravidelne členkou poroty. Ako pedagogička tam chodievate aj so svojimi žiakmi zo ZUŠ v bratislavskom Ružinove, kde učíte literárno-dramatický odbor. Prečo by podľa vás mali deti absolvovať tento predmet?
Učiteľ nemá deti učiť, ale motivovať ich. Myslím si, že každý človek by mal svoju prácu vykonávať čo najlepšie. Nie je to z mojej hlavy, vychádzam z budhistického príslovia: Všetko robte najlepšie, ako dokážete. Chcem, aby som mala v práci čo najlepšie výsledky. Niektorí moji žiaci sú úplní amatérski herci. Môžete ich okamžite zobrať do divadla. Tento rok mi dvoch žiakov prijali na konzervatóriá na herectvo, kde som ich pripravovala. Ďalšia žiačka Nela Gajdošová, ktorá vyhrala aj vo vašej súťaži nedávno vyhrala 1. miesto krajského kola v súťaži Hviezdoslavov Kubín a postúpila ďalej. Veľmi sa z toho teším. Myslím si, že dramatická výchova by mala byť povinnou aspoň 2 roky na každej škole. Deti okrem telesnej a výtvarnej výchovy potrebujú aj tento rozmer. Aby sa vedeli prejaviť, rozprávať, vedieť o princípoch dramatickej hry, utužuje to kolektív, rozvíja kreativitu atď. Malo by to byť zahrnuté v osnovách. Dokonca si dovolím tvrdiť, že to deti rozvíja možno viac ako chémia.
Vašou veľkou záľubou je cestovanie, v zime chodievate do Thajska na obľúbený ostrov Koh Phangan a v lete zvyčajne do Talianska. Kam sa chystáte stráviť letné prázdniny?
V lete ideme na náš milovaný Hvar. Pokiaľ sa dá tak cestujeme často. Otvára to nové obzory, pohľad na ľudí. Je to dôležité pre duchovný rozvoj. A napokon aj profesionálny. Veď práve na Hvare sa rozohral scenár spomínanej filmovej novinky. Som rada, keď sa spojí príjemné s užitočným.
