Rezort práce chce stanoviť minimálnu mzdu ako 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve vychádzajúc z údajov spred dvoch rokov. Uviedol to v piatok minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš s tým, že novelou zákona o minimálnej mzde reagujú na záväzok z programového vyhlásenia vlády.
Zároveň dodal, že celý proces medzi zástupcami zamestnávateľov a odborárov ponecháva rezort práce tak, ako funguje aj doteraz. „Aj naďalej budú môcť sociálni partneri uzavrieť dohodu o minimálnej mzde do konca júla a oznámiť to rezortu práce. Pokiaľ sa nedohodnú, vytvoríme ešte priestor na rokovaní tripartity do konca augusta. Pokiaľ ani dovtedy nedôjde k dohode, nastúpi automat a po novom sa minimálna mzda stanoví ako 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov,“ vysvetlil Tomáš. Ak sa legislatívu podarí schváliť v parlamente počas tohto roka, tak minimálna mzda by takto mala byť stanovená v roku 2026.
V tomto roku je minimálna mzda 750 eur. Podľa odhadu automatu, ktorý vypočíta minimálnu mzdu ako 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, by minimálna mzda v roku 2025 mala predstavovať 816 eur. Podľa už nových pravidiel by jej výška mala dosiahnuť podľa kvalifikovaných odhadov v roku 2026 sumu 920 eur a v nasledujúcom roku by to malo byť už 969 eur. Na minimálnu mzdu sú samozrejme naviazané nočné a víkendové príplatky za prácu, ktoré rovnako budú rásť.
Minister Tomáš zároveň informoval, že v zmysle odporúčania európskej smernice rezort práce zriadi komisiu pre minimálnu mzdu, ktorá bude v pravidelných intervaloch vyhodnocovať či minimálna mzda vyhovuje cieľom, ktoré má Európska únia. Ako dodal šéf rezortu práce, EÚ smernica nehovorí o tom, že minimálna mzda má byť na úrovni 60 % priemernej mzdy, to je záväzok z programového vyhlásenia vlády. Európska smernica odporúča, že minimálna mzda by mala byť napr. 50 % priemernej mzdy, ale v danom roku.
„EÚ smernica zároveň požaduje, aby sme kolektívnym vyjednávaním pokryli minimálne 80 % všetkých zamestnancov. Preto ideme meniť zákon o kolektívnom vyjednávaní. Chceme rozšíriť opäť tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa tak, aby čo najviac zamestnancov bolo v rámci nich pokrytých,“ uviedol Tomáš. Ak sa reprezentatívne organizácie odborov a zamestnávateľov v danom odvetví dohodnú na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, tak bude platiť pre všetkých zamestnancov v danom odvetví.
Pri kolektívnom vyjednávaní budú platiť výnimky pre firmy, ktoré majú menej ako 20 zamestnancov, tiež pre firmy, ktoré pôsobia menej ako dva roky, ktoré sú v likvidácii alebo firmy, ktoré zamestnávajú viac ako 10 % zdravotne ťažko postihnutých občanov. „Zavedieme povinnosť rokovať o takejto kolektívnej zmluve. Podporíme kolektívnej vyjednávanie tak, že zlepšíme platové pomery rozhodcov a sprostredkovateľov, ktorí mnohokrát zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vyjednávaní,“ zdôraznil Tomáš.
Slovensko má čas na implementáciu európskej smernice do novembra tohto roka. „Uvedomuje si vážnosť situácie, preto ideme do štandardného legislatívneho procesu, počas ktorého môžu návrh novely zákona pripomienkovať aj zamestnávatelia. Zároveň túto tému budeme preberať aj v rámci rokovania tripartity,“ uzavrel minister.
Minimálnu mzdu momentálne poberá na Slovensku približne 140 tisíc ľudí.
