Pani Daniela Rapavá z Rimavskej Soboty dokáže robiť s fotoaparátom divy. Pri jej snímkach sa musíte pýtať – ako je to toto možné, ako to vôbec dokázala?
„Snažila som sa ukázať jednoduché veci okolo nás trocha inak, než ich ľudia poznajú. Pavučiny obvykle ľudia nemilujú, ale ja som videla na nich tie krásne farby z difrakcie svetla. Obyčajný ľad je v zime dostupný všade, vytvára veľké kryštály, avšak až obrazy v polarizovanom svetle sú ozaj „bombové“. A ja som chcela tú neviditeľnú krásu a cestu k nej ukázať všetkým, lebo mojou prácou bolo okrem iného popularizovať prírodné vedy,“ hovorí Daniela Rapavá, ktorá vyštudovala fyziku a celý svoj profesionálny životpracovala vo Hvezdárni Rimavskej Sobote, kde sa venovala odborným pozorovaniam Slnka, meteorov, zákrytov. Pri troche predstavivosti by sme mohli povedať, že tie jej zmrazené objekty sú ako vianočné gule, čo sa vešajú na stromček. Pani fotografka nám prezrádza, že k ich vzniku si trocha pomáha. „Bubliny vyfukujem z roztoku saponátu s prídavkom cukru. No, nájsť pre ne vhodné miesto, čas, svetlo i pozadie, je súčasťou úspechu. Začalo to v januári 2014. Uvidela som vtedy jednu takú malú zmrazenú guľu – bublinu, odfotenú v Kanade. Neboli tam však uvedené žiadne detaily, ani návod, ako to autor urobil. Netušila som, či je to možné aj u nás a, ako to urobiť. Nikto to tu vtedy nevedel. A tak som skúšala a postupne zistila, že s prídavkom cukru alebo glycerínu v roztoku bubliny vydržia viac. Prišla som aj na ďalšie tipy a triky pri fotení, ako získať tie dychberúce detaily štruktúr a rozklad svetla na nich,“ prezrádza svoje tajomstvo šikovná fotografka.
Bola v TheGuardian i National Geographic
Zmrazené bubliny boli roky jej „veľkou kapitolou“. Rozleteli sa do sveta, ocenili ich v mnohých súťažiach, súvisiacich s vedou a umením v zahraničí. Napríklad na Art and Science, Wikimédiá, Medzinárodný rok svetla, Imagesforscience. Práve vďaka nim verejnosť spoznala fotky Daniely Rapavej. V tom čase však už mala za sebou aj desiatky výstav po Slovensku a v Česku. Jednotlivo boli niektoré fotky zmrazených bublín, ale aj iných námetov, na výstavách v Rumunsku, Grécku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Dánsku, Litve i v Poľsku. Objavili sa aj na mnohých zahraničných serveroch a dokonca v denníku The Guardian a v časopise NationalGeographic. „Bubliny mnohých fascinovali a ja som radila, ako ich fotiť. Stali sa ťahákom a adrenalínom. Pribúdali tí, ktorých toto prírodné divadlo chytilo a elektrizovalo,“ uvádza pani Daniela.
Ľad v polarizovanom svetle
Zmrazené bubliny nie sú všetko, čo amatérsku fotografku fascinovalo a čo zachytila – lepšie povedané vytvorila vďaka svojmu fotoaparátu. Zaujíma ju aj obyčajný ľad – zamŕzajúca voda. No, pani Daniela si povedala, že ho nafotí s využitím polarizovaného svetla. Teda laicky by sme povedali, že využila kmitanie svetla, jeho elektromagnetické vlnenie. Okrem bežných polarizačných filtrov využilana zobrazenie štruktúr v ľade aj čiastočne prirodzené polarizované svetlo z oblohy a z odrazu, čiže fotenie aj bez filtrov. „To zaujalo aj v USA , v odbornom časopise The Physics Teacher, kde mi uverejnili niekoľko fyzikálnych fotografií takého ľadu a fotky sa dostali aj na obálku časopisu. Tá jeho farebnosť je v tom šedivom zimnom čase, ako býva u nás na juhu Slovenska, zároveň aj takou color terapiou. Keď si to chcete vyskúšať, najjednoduchšie je umiestniť tenký ľad medzi dva polarizačné filtre, alebo fólie, ak ich nemáte, stačí aj jeden a namiesto druhého sa dá využiť odrazené svetlo od hladiny vody, alebo vo vnútri použiť monitor, ktorý je tiež zdrojom polarizovaného svetla. A dnes sa bežne predávajú aj polarizačné okuliare,“ vysvetľuje Daniela Rapavá. Po fotke ľadu, nafotenej v polarizovanom svetle siahli pred tromi rokmi aj v redakcii Československého časopisu pro fyziku, čo je recenzovaný vedecko-populárny časopis českých a slovenských fyzikov. Zaujímavú a krásnu fotku uverejnili rovno na obálke.
Fascinovaná vlasom
Keď sa vyštudovaná fyzička presunula z mrazu do tepla, „posvietila“ si na vlasy. Respektíve na jeden – jediný. „Je to difrakcia na vlase s prekvapujúcimi žiarivo živými farbami. Voľným okom tie farby nevidíme, vznikajú totiž na mikroúrovni – ohybom svetla, no pohybom fotoaparátu sa zviditeľnia, lebo sa roztiahnu do priestoru. Túto techniku – zámerný pohyb fotoaparátu –označuje sa anglickou skratkou ICM ( intentional camera movement) – som využívala už dlhé roky pri inom kreatívnom fotení zátiší a prírody. Napadlo mi, vyskúšať ju aj pri fyzikálnom námete, čo asi nikto dovtedy neurobil. Je to vlastne také spojenie umenia a vedy. Jednoduché prostriedky môžu občas pri netradičnom postupe priniesť zaujímavé nečakané obrazy a výsledky, ktoré zaujmú aj v zahraničných časopisoch,“ konštatuje Daniela Rapavá.
Maľuje impresiu
V posledných čase pani Danielu zaujalo hlavne „maľovanie” pohybom fotoaparátu. „Namiesto štetca máte fotoaparát a jedným premysleným ťahom urobíte obraz. Je to skutočná práca so svetlom ako médiom, pri ktorom „obraz rozmaľúvate“ s farbami v scéne takým spôsobom, že pohybom riedite a štrukturujete jeho farebnosť a tým zároveň destilujete podstatu, zjednodušujete línie a vypúšťate detaily. Prípadne veľmi jemným pohybom vytvoríte impresionistickú svetelnú scénu. Ja som „maľovala” dokonca aj s vetrom – áno s tým prírodným javom. Pri takých postupoch vidíte tú podobnosť so skutočnými obrazmi, kde maliari podvedome využívajú energiu a nejaký ten časozber zo scény. Pre mnoho styčných bodov s výtvarným umením by som to odporučila vyskúšať pre inšpiráciu všetkým umelcom,“ podotýka fotografka.
Cena, za cenou
Daniela Rapavá získala sa svoju zaujímavú prácu mnoho diplomov a umiestnila sa na prvých troch priečkach v mnohých súťažiach. Napríklad, prvé miesto v reportáži na tému Vesmír – dobrodružstvo objavov v súťaži Medzinárodný rok astronómie v roku 2009. Tiež prvé miesto v kategórii Rozšírené zmysly a obrazy prírodných javov zo súťaže Matematicko fyzikálna fakulta Univerzity Karlovej Praha – Foto Fest z roku 2013. Získala prvé a tretie miesto v hlavnej kategórii v súťaži Art and Science Internationl Photo Contest, ktorá bola v Rumunsku v roku 2014. A takto by sme mohli pokračovať ďalej vo vyratúvaní jej úspechov. Dovedna ich je vyše pätnásť. Tohto roku k dlhému zoznamu ocenení pribudla cena zo súťaže k Medzinárodnému dňu svetla za difrakciu na vlase. Vidno, že jej fotky sú skutočne kvalitné a sú cenené. „Ja som si nikdy nekládla konkrétne ciele, čo nafotiť. Nikdy som netúžila opakovať už známe zaručené postupy, najmä so zložitými technikami. Aj keď ma lákali napríklad rezonancie Cymatics. Mňa tešilo samotné objavovanie, nové videnie vecí v mojom okolí . Chcela som ich jednoduchými prostriedkami prinášať ľuďom, aby zažili niečo neobyčajné a žasli nad krásou prírody,“ hovorí na záver Daniela Rapavá.
Viera Mašlejová
Foto: D. R.
