Riaditeľka baletu SND Nina Poláková je medzinárodne oceňovaná slovenská baletná tanečnica, ktorá pôsobila ako vedúca sólistka v Štátnom balete vo Viedni a stvárňovala hlavné úlohy v dielach ikonických svetových choreografov. My vám ju predstavíme aj v polohe Osobnosti Bratislavy.
Pracujete v SND na nábreží Dunaja, predtým ste roky pôsobili vo Viedni, taktiež v jeho blízkosti. Upokojuje vás pohľad na vodu? Zvyknete sa popri ňom prechádzať?
Pohľad na tok Dunaja dokáže byť upokojujúci. V tej obrovskej mase tečúcej vody je veľkoleposť a akási nedefinovateľná istota plynutia času. Občas mám pocit, že Dunaj dokáže odplaviť problémy a smútky. V každom prípade je to majestátna rieka, ktorá si zaslúži, aby sme sa o ňu starali, aby jej krásu mohli obdivovať aj generácie po nás. Priala by som si, aby sa známe „Na krásnom modrom Dunaji“ stalo realitou a Dunaj bol bezpečnou oázou pre ryby a vodné vtáctvo.
Čím je pre vás Bratislava unikátna?
Určite je to jej poloha a história.
Ak ste mali vybrať tri miesta, ktoré pre vás zosobňujú Bratislavu, ktoré by to boli?
Bratislava sa stala mojim druhým domovom v desiatich rokoch môjho života, keď som začala študovať balet na tanečnom konzervatóriu v blízkosti bratislavského Horského parku. Prvé hlavné roly som odtancovala na javisku historickej budovy SND a ak mi náhodou ostal čas na relax popri náročnom pracovnom týždni a keďže milujem prírodu, boli to práve lesy Karpát, v ktorých som čerpala pokoj a stratenú energiu. Tieto miesta majú v mojom srdci výnimočné miesto.
Ktoré miesta v Bratislave by ste s hrdosťou ukázali zahraničným turistom?
Určite by to boli uličky historického centra, promenáda pri Dunaji a samozrejme Slovenské národné divadlo.
Šestnásť rokov ste tancovali ako primabalerína prestížneho Viedenského štátneho baletu, aktuálne ste s rôznymi peripetiami za sebou, riaditeľkou baletu Slovenského národného divadla. S akými pocitmi chodíte ráno do práce?
Obrovská zodpovednosť a stavovská profesionalita. Obe čiastočne vychádzajú z úcty k inštitúcii s vyše storočnou tradíciou, ktorá patrí k erbovým kultúrnym inštitúciám štátu. Zastávam názor, že balet prvej scény si zaslúži viac ako len byť provinčným súborom. Je náročné sa porovnávať s okolitými súbormi v regióne ako sú súbory vo Viedni, Prahe či Budapešti, ktoré majú silnejšiu finančnú podporu a vďaka veľkosti metropol a rozvinutému turizmu aj väčšiu divácku základňu.
A napriek tomuto nepomeru si dovolím tvrdiť, že Balet SND dokáže byť silným hráčom. Za najväčšiu brzdu v jeho rozvoji považujem pohodlnosť a stereotypné myslenie, pre rozvoj je potrebné prelomiť status quo, nabrať odvahu realizovať kvalitné projekty. Nejde pritom o žiadnu revolúciu, ale prirodzenú evolúciu – je potrebné zohľadniť požiadavky súčasného publika. V konečnom dôsledku správnosť mnohých rozhodnutí dokazuje rekordná návštevnosť a záujem publika o kvalitné inscenácie v ostatných sezónach.
Považujete sa za prirodzene vnútorne silnú ženu? Ako sa vám darí odolávať tlakom v kultúre a v spoločnosti?
Som voči sebe aj okoliu úprimná. Všetky profesijné rozhodnutia robím na základe odbornosti a v prospech inštitúcie, pre ktorú pracujem. Takmer od začiatku nástupu do funkcie riaditeľky Baletu SND som bola konfrontovaná s intrigami a politikárčením, neskôr som bola presadzovaním rôznych záujmov tlačená k rozhodnutiam, s ktorými som mala morálny problém. Rozhodla som sa vzdorovať nespravodlivosti a protekcii. Tým som sa pre mnohých stala prekážkou pri realizácii ich plánov.
Bola som úmyselne očierňovaná a moji odporcovia sa neštítili klamať a dávať ma do nezmyselných vykonštruovaných kontextov. Zaráža ma, že práve títo ľudia, ktorí sú z môjho pohľadu explicitní klamári, sa sami vymedzujú ako zástancovia morálnych hodnôt. Proti takto pripravenej antikampani sa dalo bojovať len pravdou. Kto má záujem sa s ňou zoznámiť, si k nej cestu nájde.
Ktoré aktuálne baletné predstavenia v ponuke SND by mali čitatelia bez pochyby vidieť?
Korunou repertoáru snáď každého baletného súboru je Čajkovského Labutie jazero. Inscenácia, ktorú uvádzame v SND, nesie choreografický rukopis legendárneho Rudolfa Nurejeva a podľa mňa patrí k najkrajším na svete. Všetkým romantikom by som odporučila Manon – je to strhujúci ľúbostný príbeh, v ktorom sa hlavná predstaviteľka musí rozhodnúť medzi láskou alebo bohatstvom. Môžem povedať, že tanečné väzby v tomto balete sú ako verše, ktoré sa vznášajú na tónoch prekrásnej hudby.
Aktuálne pripravujeme podľa mňa jeden z najkrajších baletov vôbec – Onegin. Je to balet, v ktorom sa snúbi talent troch géniov: Puškinov román ako predloha, Čajkovského emóciami naplnená hudba a strhujúca choreografia Johna Cranka. Verím, že tento titul uspokojí nároky všetkých romanticky založených divákov. Pre milovníkov moderného baletu by som odporučila hit sezóny – večer BOLERO+, ktorý ponúka tri odlišné pohľady na abstraktný balet.
V predstaveniach na doskách SND tancujú naši najlepší tanečníci, ktorí pôsobia po celom svete. Iste nie je pre ich zaneprázdnenosť ľahké dostať ich „domov“. Vám sa to však úspešne darí..
Keďže dôverne poznám náročnosť baletnej profesie, tak si vážim prácu všetkých tanečníkov Baletu SND, a to bez rozdielu. Kritériom je kvalita, nie ich pas. Zo Slovákov by som spomenula mimoriadne talentovaného Adriána Szelleho, ktorého plastický pohyb a charizma očaria každého diváka. Javiskovo tvárny a charakterovo presvedčivý je napríklad aj Kristian Achberger. Postupne svoj potenciál odkrývajú aj dievčatá ako Juliana Ondrášiková alebo Ema Dobešová. Ak sa vrátim k téme Slovákov pôsobiacich v zahraničí, tak treba povedať, že veľmi silná generácia našich tanečníkov už pomaly s kariérou končí, ale mnohí sa venujú choreografii.
Mnohí z nich ako Jozef Varga, Roman Novitzky, Miriam Káčerová či Roman Lazík prijali moje pozvanie a v uplynulých rokoch tancovali na galakoncerte Umenie pre život v Bratislave. Ďalší prišli a vytvorili pre súbor Baletu SND nové choreografie, zväčša pre projekt Fashion Ballet. Uviedli sme pôvodné diela Kristíny Paulin, Lukáša Timuľaka, Martina Wintera, Romana Novitzkého a ďalších. Som veľmi rada, že si našli čas a podelili sa s nami o svoj talent a skúsenosti.
Podieľate sa na projekte Fashion ballet, kde ste spolu s dramaturgom Kristiánom Kohútom podporili nielen mladých choreografov, ale aj slovenskú módnu tvorbu. Aký je váš vzťah k móde?
Projekt Fashion Ballet mi otvoril dvere do sveta slovenskej módy. Samozrejme som poznala zopár zvučných mien slovenských dizajnérov, ale až s projektom som spoznala široký domáci potenciál. Som veľmi rada, že aj v našich podmienkach vznikajú fantastické originálne veci a že som mohla spoznať toľko kreatívnych a milých ľudí.
Venujete sa aj deťom, napríklad v predstavení Narodil sa chrobáčik. Aké sú ohlasy návštevníkov a premýšľate aj nad inými rozprávkami?
Detské tituly sú jedným z pilierov dramaturgie Baletu SND už po celé dekády a ja sa s týmto nastavením úplne stotožňujem. Nerada by som predbiehala, no môžem prezradiť, že pracujeme na novej pôvodnej detskej inscenácii, ktorá má potenciál byť diváckym hitom už v nasledujúcej sezóne.
Na špičkách stojíte celý váš kariérny život. Kde vidíte budúcnosť baletu? V čom sa výrazne zmenil za posledné roky?
Na balete milujem jeho schopnosť adaptácie. Ako umelecký druh sa neustále vyvíja, a na rozdiel od niektorých iných umeleckých druhov, aj jeho moderné spracovania dokážu byť stále divácky príťažlivé. Myslím si, že to funguje najmä vďaka tomu, že balet je založený na komunikovaní krásy, kde hrá dôležitú rolu ľudské telo, ktoré je nástrojom tanečníka. Tanečník – človek s emóciami, príbehom, špecifickou fyzičnosťou je stredobodom každého baletu, a je úplne jedno, či ide o balet klasický alebo moderný, dejový alebo abstraktný.
